Denník N

Ján Chryzostom Korec – nečitateľná legenda

Kardinála Korca pre jeho postoje a odvahu počas vládnutia komunistov oceňovali doma i v zahraničí. A spájali s ním vysoké očakávania. Spolu s arcibiskupom Sokolom však vytvoril tandem, ktorý sa rozhodol chrániť Slovensko pred Európou, jej údajne škodlivou teológiou a jej duchovným hľadaním.

Autor je teológ

Písať s úctou a pietou o ľuďoch, ktorí opúšťajú tento svet, je postojom elementárnej slušnosti. Základné skonštatovanie, že život sa skončil a presunul sa do novej kvality alebo do neznámej dimenzie, by však nemalo brániť pochopeniu, aké miesto odchádzajúci hrdina vo veľkom príbehu ľudstva zastával. A čo sa od neho čakalo. A či tieto očakávania naplnil.

Ján Chryzostom kardinál Korec je legendou v najvlastnejšom zmysle slova. Jeho príbeh je návodom na to, ako čítať naše vlastné príbehy, ale aj príbeh slovenskej spoločnosti ako súčasti širšieho geografického a duchovného priestoru.

Predohra

Narodil sa 22. januára 1924 v Bošanoch. Do školy chodil v rodnej obci, na tzv. meštianku potom v Chynoranoch. V septembri 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne.

Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol aj s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľ bol donútený odísť do civilného života. Prvého októbra 1950 bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa. Mal vtedy takmer 27 rokov.

Rozbeh

Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych právomocí udelených pre obdobie komunistického teroru Piom XII.

Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý čas pracoval ako robotník. Pre náboženskú činnosť medzi študentmi ho 11. marca 1960 zaistili a 21. mája odsúdili ako vlastizradcu na dvanásť rokov väzenia. Jeho vlastizrada v interpretácii totalitného súdnictva spočívala v náboženskej činnosti medzi študentmi. Z väzenia na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach v spoločnosti mnohých ďalších kňazov a iných nepriateľov totalitného režimu sa vrátil 24. februára 1968.

Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI. Bolo to aj morálne ocenenie utrpenia biskupa Jána Chryzostoma Korca. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas štátu na pastoráciu. Normalizátori si na takéto symboly nepotrpeli. A tak pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke.

Bol významnou postavou tajnej cirkvi. Kontaktoval sa s kňazmi, mladými ľuďmi a venoval sa literárnej činnosti. Je autorom podľa rôznych prameňov viac ako 60, podľa iných 80 kníh, ktoré vychádzali v samizdate a po páde železnej opony už aj oficiálne. Svedčí to o tom, ako reflektoval problémy a dianie okolo seba. Stal sa kardinálom a rešpektovali ho doma i v zahraničí. V cirkvi i mimo nej. A spájali s ním rôzne očakávania. Vysoké.

Zápletka

S príchodom mečiarizmu sa situácia v slovenskej spoločnosti skomplikovala a romantické vnímanie emancipačnej snahy Slovákov sa premietlo aj do radov slovenskej biskupskej konferencie. Ján Chryzostom Korec sa pri pohľade na národné záujmy sústredil na význam cyrilometodského dedičstva v jeho najromantickejšej podobe bez ohľadu na jeho hlásateľov.

Už v júli 1990 vzbudil pozornosť verejnosti, ale aj prezidenta Václava Havla účasťou na slávnostnom posvätení prvej pamätnej tabule venovanej prezidentovi Jozefovi Tisovi v Bánovciach nad Bebravou. Tabuľu neskôr demontovali a dodnes je uložená v depozite miestneho spolku.

V procese vývoja po voľbách v roku 1992 sa rozhodol podporiť procesy smerujúce k rozdeleniu Česko-Slovenska. Sedemnásteho júla 1992 vyhlásila Slovenská národná rada zvrchovanosť Slovenskej republiky. Ján Chryzostom kardinál Korec toto vyhlásenie podporil osobnou prítomnosťou na Bratislavskom hrade.

Vyvrcholenie

Morálna autorita Jána Chryzostoma kardinála Korca nedovolila ostatným biskupom, ktorí mali na mečiarizmus iný názor, osloviť relevantnú časť slovenských kresťanov a pokúsiť sa ich zmobilizovať. Ján Chryzostom Korec vytvoril tandem s vtedajším trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom. Rozhodli sa chrániť Slovensko pred Európou, jej údajne škodlivou teológiou a jej duchovným hľadaním. Tej Európy, ktorá sa nám otvorila a ponúkla nám ako bonus prístup k ovociu svojho demokratického dozrievania.

Slovensko príklonom k prízrakom minulosti, ktorú nechcelo prečítať a s porozumením sa z nej poučiť, ostalo vystavené najkomplikovanejšej alternatíve. Soliť soľou, ktorá stratila chuť. Morálna dilema sa postupne menila na pragmatický kalkul. Sloboda ducha v ňom ustúpila pohodlnej existencii.

Dôvera v silu nekompromisného duchovného postoja opravára výťahov sa zmenila na pragmatickú spoluprácu s mocou. Tá si prorokov minulosti skrotila a zapojila ich do svojich služieb. Matka cirkev a otec štát sa rozhodli spolupracovať spôsobom, ktorý pomýlil deti. A vystavil ich povinnosti dozrievať bez rodičov, lebo im prestali veriť. Tento stav trvá dodnes.

Občianska spoločnosť, ktorá očakávala od kresťanov a cirkvi morálny kompas, sa o autoritu cirkevných kniežat oprieť nemohla. Namiesto nekompromisného postoja sa aj viera v Boha stala súčasťou politického kalkulu. Vynára sa pred voľbami, na púťach či referendových podujatiach. Voličský potenciál a možnosť ovplyvňovať verejný diskurz boli veľkou výzvou. A pokušením. Áno, všetko je relatívne. Možno to bolo celkom inak. Ale takto to vyzeralo.

Epilóg

Príklon k myšlienke Tisovej náuky kresťanského národného socializmu bol v hĺbke kardinálovej duše silnejší ako imperatív vidieť v globálnych výzvach povinnosť hľadať hanusovské princípy kresťanského univerzalizmu a pluralizmu. Šírka kresťanského ducha ostala na Slovensku po krátkom záblesku koncom roka 1989 v zajatí lokálnej obmedzenosti. Nádej, že to bude inak, prítomnosť jednoznačne vyvracia.

Legenda zosnulého nitrianskeho cirkevného kniežaťa nám našu mentálnu mapu nepomôže pochopiť. Naopak – ak sa do nej niekto pridlho začíta, môže sa ešte viac zamotať. Životný príbeh kardinála Korca je príbehom, ktorý je potrebné napriek tomu čítať. Je totiž príbehom Slovenska, ktoré napriek univerzálnemu dedičstvu a dobrodružstvu viery uprednostňuje istoty lokálnej povery. A bojí sa pravdy, ktorá oslobodzuje.

Teraz najčítanejšie