Denník N

Z Mariupola ostane len legenda, nič viac. Ako Spartak a Nataša utekali z bombardovaného mesta

Zničený kostol v Mariupole. Foto - TASR/AP
Zničený kostol v Mariupole. Foto – TASR/AP

Mŕtvi na uliciach končia v masových hroboch. „Príbuzní si ich rozoberú po vojne,“ hovorí Spartak Stepnov z Mariupola. V piatok dokázali so ženou Natašou živí preniknúť cez ruské obliehanie aj vojenské kontrolné stanovištia. Jeho matka mesto opustiť odmietla.

„Nikto nestačí mŕtvych zbierať z ulíc. Ležia deň, dva, niekedy aj týždeň tam, kde zomreli. Nie je nikto, kto by ich zbieral, a hlavne nikto, kto by ich pochovával. Môj bratranec je členom pohrebnej jednotky. Najskôr sa snažili mŕtvoly zhromažďovať na jedno miesto, potom vyhĺbili veľkú jamu a všetky ich tam zahrabali. Nie je iná možnosť,“ hovorí Spartak Stepnov tónom, akoby hovoril o drobných problémoch v zásobovaní.

„Všetky cintoríny sa ocitli na frontovej línii.“

„Často som musela v množstve tiel hľadať preživších, vytiahnuť ich a zistiť, či majú šancu. Pokiaľ to nebolo beznádejné, ošetrila som im rany tým, čo som mala. Som zúfalá, že som musela z mesta odísť a nechať tam tých ľudí napospas. Ale už som sa k nim nedokázala dostať,“ hovorí Nataša, zdravotná sestra a Spartakova manželka.

„Posledný deň som sa musela už len plaziť po ulici, a tak som sa skoro nikam nedostala.“

Vo štvrtok sa Spartak a Nataša rozhodli: opustia obkľúčený Mariupol. „Ja som to naozaj neplánoval,“ hovorí, ako keby sa ospravedlňoval, že nezostal na pozícii. „Lenže potom Mariupol úplne obkľúčili. Na okrajoch sa už bojovalo v uliciach, muž proti tanku. A najhoršie bolo, že pred asi desiatimi dňami sa Rusi úplne prestali hanbiť.“

Tou stratou ostychu má Spartak Stepnov na mysli, že bomby a rakety si prestali definitívne vyberať aspoň zdanlivo vojenské a strategické objekty a začali dopadať na sídliská, nemocnice, pôrodnicu aj divadlo. V meste nezostala v celku jediná z pôvodných šesťdesiatich škôl.

„Neviem, prečo to robia,“ čuduje sa Spartak. „Býval som vedľa jednej zo škôl a na tú zhodili leteckú bombu ako na prvú. Viem na sto percent, že vo vnútri nebol nikto. Ani deti, ani vojaci.“

Julija sa schovala, mama zostala v pivnici

Spartak zásadne nepije alkohol. Je športovec a stále za volantom. Inak ako na vozíku alebo vo svojom špeciálne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie