Rodičom z Ukrajiny štát nepomáha nájsť školu pre ich deti. Bratislavské škôlky sú už takmer plné

Za posledné dva týždne volalo Anne Symingtonovej-Maarovej asi štyridsať rodičov. Chceli dať svoje deti do jej škôlky v Bratislave, veľkú väčšinu musela odmietnuť. Do malej súkromnej škôlky Rozmanita mohla prijať iba štyri deti z Ukrajiny.

Telefón neustále zvoní aj Hanke Závodnej z detského kútika v Petržalke, ktorý otvorili iba pre ukrajinské deti. Do malého kútiku môžu zobrať 20 malých Ukrajincov, o pomoc prosia desiatky ďalších rodičov. „Moje číslo sa asi rozšírilo po internete, pretože mi volajú aj zúfalí rodičia, ktorí chcú poradiť, ako nájsť miesto v škole,“ hovorí Závodná.

Slovenské školy prijali už 3400 detí z Ukrajiny, pričom ich počet rýchlo rastie a od minulého týždňa sa takmer zdvojnásobil. Najviac detí prichádza do škôl v Bratislavskom kraji, kapacity v hlavnom meste sa však rýchlo napĺňajú. Petržalka hlási, že v škôlkach už nemá voľné miesta, na strop narazili už aj v Ružinove – ide o dve najväčšie časti hlavného mesta.

Ľudia z terénu kritizujú, že ministerstvo školstva nepomáha rodičom hľadať správnu školu alebo sa vôbec zorientovať v cudzom školskom systéme.

Ako pomôcť zorientovať sa

Ako si dnes rodičia z Ukrajiny nájdu miesto v škole? Môžu sa obrátiť na tri miesta. Po prvé, môžu osloviť priamo tú školu, do ktorej sa chcú zapísať.

Po druhé, môžu osloviť zriaďovateľa – teda obec v prípade verejných škôlok a základných škôl, pri stredných školách kraj alebo v prípade súkromných škôl majiteľa školy.

Alebo sa môžu obrátiť na regionálne úrady školskej správy, ktoré sú v každom kraji.

Rodičov utekajúcich pred vojnou tak čaká byrokracia, ktorá by bola náročná aj pre Slováka. Ľudia z terénu tvrdia, že rodičia z Ukrajiny nezvládajú tento proces sami a zúfalo hľadajú pomoc všade, kde sa dá.

Posledné týždne prebrali úlohu štátu Anna Symington-Maar a Hanka Závodná, ktoré sa stali koordinátorkami a snažili sa ukrajinským rodičom pomôcť nájsť školu pre ich deti.

„Nie sú zorientovaní, nevedia, ako dlho ostanú v bývaní, ktoré si zariadili. Najťažšie je pre nich nájsť si prácu a miesto v škôlke alebo v škole,“ vysvetľuje Symington-Maar. Začala obvolávať škôlky a podarilo sa jej nájsť 10 až 15 zariadení, ktoré prijali niekoľko detí. Aj tie však už majú naplnené kapacity.

Symingtonovej-Maarovej zo začiatku volali Slováci, ktorí ubytovali Ukrajincov a pomáhali im aj vybavovať si doklady či školu. Do škôlky prijala aj jedno dieťa, ktoré je na Slovensku bez rodičov, obaja na Ukrajine pracujú ako vojaci. Na hranici toto dieťa vyzdvihli príbuzní, ktorí žijú na Slovensku už osem rokov, sú v našom systéme dobre zorientovaní, a preto dokázali nájsť miesto v škôlke.

Čoraz viac sa však ozývajú rodiny, ktoré nemajú žiadnych sprostredkovateľov. „Takéto rodiny nemajú šancu nájsť si v Bratislave miesto v škole,“ hovorí Symington-Maar.

Podobné skúsenosti má Hanka Závodná. Každý deň sa jej ozývajú noví rodičia – sú to pritom často najmä ženy, ktoré prišli bez rodiny, bez partnera, iba s deťmi. „Rodičia sú po traumatizujúcej ceste, opustili svoj domov, svoju rodinu, sú sami v cudzej krajine. Ešte stále sú v šoku a nevedia, čo robiť. V akom jazyku si majú gúgliť informácie?“ pýta sa Závodná.

Rodičia podľa nej nevedia, či sú slovenské školy vôbec ochotné prijať nejaké ukrajinské deti alebo to, že deti majú nárok na kurz slovenčiny priamo v škole. Rodičia sa boja aj jazykovej bariéry. „Veľmi chýba nejaký medzičlánok, ktorý by rodičom sprostredkoval kontakt so školu,“ hovorí.

V Česku majú mapu, na Slovensku infolinky a manuály

Ministerstvo školstva neodpovedá na otázku, či plánuje vytvoriť koordinačné centrum, ktoré by pomohlo rodičom nájsť školu. Opakuje, že rodič môže osloviť priamo školu. A ak má škola plnú kapacitu, odporúča obrátiť sa na obec, „ktorá má najlepšie informácie o počte odídencov vo svojej územnej pôsobnosti, ako aj o voľných kapacitách v školách v danom regióne“.

Rezort zverejnil základné informácie pre rodičov aj v ukrajinčine, k tomu aj infolinky, na ktoré sa môžu ozvať aj v rodnom jazyku. Takisto zverejnil emailovú adresu [email protected].

„Pri hľadaní školy je nápomocný aj príslušný regionálny úrad školskej správy,“ tvrdí ministerstvo.

Anna Symington-Maar odkazuje rodičov, ktorých detí nemôže prijať, práve na tento úrad. Vidí však komplikácie. „Často sa tam nedokážu dovolať. Keď sa dovolajú, tak sa nevedia dohovoriť. A ak sa to aj podarí, tak na úrade majú nápor ľudí,“ hovorí. Viacerým rodičom sa stalo, že im úrad odporučil školu, ktorá na ich žiadosť nereagovala. „Znova sa tak museli vrátiť na úrad,“ hovorí.

Podľa Závodnej sa už rodičia v školách stretli s odmietnutím. „Stalo sa nám, že matka zavolala do školy a snažila sa dohovoriť ukrajinsko-anglicky, ale riaditeľka rovno zložila telefón,“ hovorí Závodná. Má však aj skúsenosť s ďalšími riaditeľkami, ktoré sa snažia dohovoriť rukami-nohami.

Pre mnohých rodičov je miesto v škole takou prioritou, že sú ochotní presťahovať sa tam, kde sú voľné miesta, hovorí Symington-Maar. „V podstate je im jedno, v akom slovenskom meste budú. Základ je vzdelanie pre ich dieťa a práca pre nich,“ hovorí. Rodičia však nemajú ako zistiť, kde na Slovensku sú voľné kapacity v školách. Prirodzene si vyberajú hlavné mesto a nevedia, že tu natrafia na problém.

V Česku vytvorila organizácia ScioŠkola mapu, na ktorej si rodičia z Ukrajiny môžu pozrieť, ktorá česká škola má ešte voľné kapacity. Na stránke sa môžu takisto prihlásiť ukrajinskí učitelia, ktorí hľadajú prácu – prepoja ich priamo so školami, ktoré im ju ponúknu. Podľa Symingtonovej-Maarovej by sme niečo podobné potrebovali aj u nás.

Komora učiteľov: Tlak nechali na školách a spísali manuál, ako si to vybaviť sám

Aj Slovenská komora učiteľov kritizuje ministerstvo školstva, že rodičom ani školám nepomáha s prijímaním detí z Ukrajiny. „Považujeme za mimoriadne živelné a nesystémové, aby pri počte tisícov utekajúcich vojnových detí s traumami sme chceli od mnohých stratených mám, ktoré tu hľadajú útočisko, aby tu pobehovali po školách od dverí k dverám a hľadali, kto ich prijme,“ hovorí školský psychológ Viktor Križo.

Aj podľa komory chýba koordinácia a to nerobí problém iba rodičom, ale aj školám, ktorých rodičia zavaľujú žiadosťami. „Každý riaditeľ je vystavený tlaku, napätiu a časovému rozsahu, že musí rokovať a vybavovať desiatky putujúcich rodičov, neraz ich odmietať,“ vysvetľuje Križo.

Podľa komory by malo ministerstvo školstva vytvoriť regionálne centrá, ktoré by každému rodičovi pomohli nájsť konkrétnu školu, dostali všetky informácie od jazykových kurzov pre deti až po školské obedy. No a pomohli rodičom vybaviť aj školské doklady. „Ministerstvo teda nerobí v podstate žiadnu systémovú podporu, iba spísalo jednoduchý manuál, ako si veci riešiť sám a po svojom,“ kritizuje Križo.

Potreba koordinátora je ešte dôležitejšia u detí so znevýhodnením. Hanka Závodná má v detskom kútiku chlapca s autizmom, ktorý potrebuje v ťažkej situácii citlivý prístup. Kým si jeho matka hľadá prácu, Závodná jej pomáha nájsť školu, ktorá by prijala aj žiaka s autizmom. Závodná našla škôlku aj pre dievča s ADHD, ktorá potrebuje pomoc inkluzívneho tímu. Bez jej pomoci by ukrajinské matky správnu školu nájsť nedokázali.

„Aj pre tieto deti platia kontakty uvedené pre všetkých prichádzajúcich z Ukrajiny,“ tvrdí ministerstvo školstva. Dodáva, že rodičia môžu nájsť pomoc po ukrajinsky aj na telefónnych číslach, ktoré zverejnili.

Kapacity v Petržalke a v Ružinove narazili na strop

V Petržalke, ktorá má približne 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ prijali do materských škôl 20 detí a ďalšie voľné kapacity nemajú, odkazuje mestská časť. V základných školách je 85 detí, pričom nápor sa každý týždeň zvyšuje. Kým pred dvoma týždňami prijali 30 detí, ďalší týždeň už školákov z Ukrajiny pribudlo dvakrát viac.

V Petržalke môžu rodičia takisto osloviť priamo školu alebo odbor školstva, žiadny ďalší medzičlánok v mestskej časti nie je. „Podľa našich informácií rodinám s deťmi pomáhajú pri hľadaní školy a vybavovaní náležitostí a dokladov najmä zamestnanci neziskových organizácií alebo im pomáhajú členovia rodín, ktorí im poskytli ubytovanie,“ tvrdí Petržalka.

V ružinovských školách je 127 detí a v škôlkach 18 detí. V tejto mestskej časti žije približne 72-tisíc obyvateľov. „Mnohé základné školy už teraz nedokážu zaraďovať ďalších žiakov a v škôlkach sme už narazili na strop,“ hovorí Ružinov.

„Vzhľadom na to, akú kapacitu majú naše školy a koľko žiadostí dostávame, to však už nie je o tom, ktorá škola je správna, ale ktorá ešte má kapacitu na to, aby sme dieťa dokázali zaradiť,“ dodáva mestská časť.

Obe najväčšie bratislavské mestské časti Ružinov a Petržalka mali už dlho pred utečeneckou krízou problémy s miestami v škôlkach – detí sa tam v porovnaní so zvyškom Slovenska rodí pomerne veľa a miest v škôlkach zásadne nepribúda.

V Košiciach hovoria, že to zatiaľ zvládajú

V Košiciach nastúpilo do škôl viac ako 140 detí z Ukrajiny, ich rozdeľovanie tam koordinuje oddelenie školstva na košickom magistráte. Podľa riaditeľky odboru Beáty Lopušniakovej väčšina rodičov oslovuje so žiadosťami priamo riaditeľov škôl. Hovoria však, že situáciu zvládajú, pretože v Košiciach majú ešte stále pre deti dostatok miest.

„Zvažovali sme, že by sme na niektorých školách vytvorili ukrajinskú triedu pre prvý stupeň a druhý stupeň, ktorú by viedli učiteľky z Ukrajiny,“ hovorí Lopušniaková. Takáto trieda by mohla vzniknúť v škole v centre Košíc, kde sa hlási veľa nových žiakov. Na oddelenie školstva sa už hlásia s prosbou o prácu aj učiteľky z Ukrajiny.

Podobná koordinácia by bola potrebná aj v Bratislave, kde už dochádzajú kapacity, tvrdí komora učiteľov. „Treba sa otvorene rozprávať aspoň dočasne o nových triedach, školách, priestoroch, kde by sa deti mohli učiť ideálne s ukrajinskými učiteľmi a psychológmi,“ tvrdí Križo. V prípade nedostatku kapacít by sa mohli aspoň pripájať online na ukrajinskú výučbu.