Čo môžeme stratiť my v porovnaní s Ukrajincami?

Narodil sa a vyrastal v Sovietskom zväze, ktorý opustil v roku 1990. Má holandské občianstvo a žije v Amsterdame., momentálne je hudobným riaditeľom orchestra v kanadskom Winnipegu a šéfdirigentom Slovenskej filharmónie. Vojnu na Ukrajine prežíva veľmi osobne, pretože jeho manželka pochádza z Charkova a jeho rodičia žijú v Petrohrade. Svoje postoje neskrýva v hudbe ani vo verejných vyjadreniach. „Čo môžeme stratiť my v porovnaní s Ukrajincami?“ vysvetľuje DANIEL RAISKIN (52). Počas dnešného koncertu so Slovenskou filharmóniou uvedie aj skladbu Modlitba pre Ukrajinu od skladateľa Valentyna Syľvestrova.

V prvý deň, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ste v Bratislave dirigovali koncert so Slovenskou filharmóniou a rozhodli ste sa upraviť program. Z diela ruského skladateľa Prokofieva ste ponechali len jednu časť. Prečo ste to urobili?

V týchto dňoch je veľmi dôležité ukázať citlivosť, pretože niektoré diela naozaj nie je vhodné uvádzať. Ja aj niektorí členovia orchestra a Slovenského filharmonického zboru sme osobne spojení s Ukrajinou a zasiahnutí touto barbarskou tragédiou. Prokofievova kantáta Alexander Nevský je dielo o historickom vojenskom víťazstve a v krajine, ktorá bojovala s fašizmom, malo dôležitý patriotický rozmer. No v 21. storočí, keď tá krajina sama pácha vojnové zločiny v susednej krajine, nedáva zmysel hrať túto skladbu. Na koncerte sme uviedli iba tú časť, v ktorej ženy oplakávajú padlých mužov. Je to veľmi silné univerzálne posolstvo.

Už sa objavili hlasy, že aj z ruských umelcov sa stali obete, pretože sa im začali rušiť koncerty a akcie v zahraničí. Ako to vnímate vy?

Vždy budem obhajovať nezmyselnosť plošného zakazovania ruskej kultúry a ruských umelcov. K ničomu to neprispieva. Najmä u ruských hudobníkov, ktorí nemajú nič spoločné s Putinovým režimom a veľmi otvorene odsúdili útok na Ukrajinu. Napríklad klaviristovi Andrejovi Gugninovi, ktorý nedávno hral aj v Slovenskej filharmónii a žije v Záhrebe, zrušili koncerty vo Švédsku iba preto, že je Rus. Pritom už v prvých dňoch protestoval proti vojne rovnako intenzívne ako ja alebo Alexej Volodin, s ktorým teraz hráme v Bratislave.

Nechcem, samozrejme, robiť z Rusov obete. Najmä nie teraz, keď 75 percent populácie