Denník N

Prečo Fíni nepotrebujú NATO? Môžeme povolať viac vojakov než Nemecko, tvrdí prezident

Fínska armáda má zhruba 15-tisíc profesionálov, ktorých dopĺňajú ďalšie desaťtisíce vojakov základnej služby. Foto – NATO
Fínska armáda má zhruba 15-tisíc profesionálov, ktorých dopĺňajú ďalšie desaťtisíce vojakov základnej služby. Foto – NATO

Fínsko sa spolieha hlavne na seba. Na obranu však dáva trikrát viac peňazí než Slovensko.

Blízko hlavnej stanice v Helsinkách stojí socha maršala Mannerheima. Fíni si ho pripomínajú ako prezidenta, ktorý im počas takzvanej zimnej vojny (november 1939-marec 1940) pomohol ubrániť nezávislosť pred sovietskou presilou.

Keď sa nedávno Rusko rozhodlo zabrať Krym a sponzorovať vojnu na východnej Ukrajine, Fíni pod dojmom svojich historických skúseností spozorneli. Začalo sa debatovať, či by krajina nemala vymeniť svoju tradičnú neutralitu za členstvo v NATO.

Jedným z odporcov tohto nápadu je súčasný prezident Sauli Niinistö. V stredu po stretnutí so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom vysvetlil svoje dôvody. „My sa predovšetkým snažíme spoliehať sami na seba,“ povedal Niinistö.

Fínska sila

Prvým pilierom je podľa prezidenta fínska armáda. „Na rozdiel od iných štátov sa nevzdávame vojenských schopností,“ poznamenáva Niinistö.

Vo Fínsku je stále povinnú vojenská služba, ktorá môže trvať maximálne rok. Dlhodobo na ňu rukuje väčšina mladých mužov – civilnú službu uprednostní len dvadsať percent z nich.

Sauli Niinistö nastúpil do funkcie v marci 2012, pred niekoľkými dňami sa na domácej pôjde stretol so slovenským prezidentom Kiskom. Foto N - Vladimír Šnídl
Sauli Niinistö nastúpil do funkcie v marci 2012, pred niekoľkými dňami sa na domácej pôde stretol so slovenským prezidentom Kiskom. Foto N – Vladimír Šnídl

Niinistö hrdo hovorí, že vďaka tomu je jeho krajina schopná povolať až 250-tisíc vojakov. „Ak počítame záložníkov, môžeme mať viac mužov v uniforme než Nemecko,“ tvrdí prezident. Tomu však zodpovedajú aj náklady. Fínsko ročne dáva na svoju obranu 2,7 miliardy eur. Na porovnanie: populačne rovnako veľké Slovensko plánuje na budúci rok na svoju obranu vynaložiť 850-miliónov eur.

Slovenská armáda podobne ako fínska zamestnáva zhruba 15-tisíc profesionálov. Povinná vojenská služba však už desať rokov neexistuje, preto Slovensko môže v prípade ohrozenia povolať maximálne pár tisíc záložníkov – predovšetkým bývalých vojakov z povolania.

Do fínskej armády môžu dobrovoľne rukovať aj ženy. Podľa zákonov môžu byť nasadené aj v bojových jednotkách, čo je rozdiel oproti iným krajinám.
Do fínskej armády smú dobrovoľne rukovať aj ženy. Podľa zákonov môžu byť nasadené aj v bojových jednotkách, čo je rozdiel oproti iným krajinám.

Podobné rozdiely sa dajú nájsť aj v oblasti techniky: Fínsko napríklad prevádzkuje viac než 50 nadzvukových stíhačiek, kým Slovensko ich má oficiálne len dvanásť.

Viera v Európsku úniu

Fínsky prezident zdôrazňuje aj to, že krajina sa snaží orientovať na iné inštitúcie ako NATO. „Sme členmi Európskej únie. Myslíme si, že EÚ by mala byť schopná prevziať na seba väčšiu zodpovednosť aj v oblasti obrany,“ hovorí Niinistö.

Pravdou je, že EÚ sa od roku 2000 snaží rozvíjať aj svoje vojenské schopnosti – pred dvoma rokmi napríklad zorganizovala vyslanie vojakov do afrického Mali. Na rozdiel od NATO sa však sústreďuje len na takzvanú „soft power“, teda tréningové a monitorovacie misie.

Od polovice 90. rokov má Fínsko vo výzbroji americké stíhačky F/A-18 Hornet, ktoré nahradili dovtedajšie stroje švédskej a ruskej produkcie. Foto - Puolustusvoimat
Od polovice 90. rokov má Fínsko vo výzbroji americké stíhačky F/A-18 Hornet, ktoré nahradili dovtedajšie stroje švédskej a ruskej produkcie. Foto – Puolustusvoimat

Okrem toho Fíni rozvíjajú vojenskú spoluprácu so susedným Švédskom, ktoré takisto nie je členom NATO. „A v neposlednom rade veríme aj v úlohu OSN a medzinárodného práva pri riešení konfliktov,“ dodáva Niinistö.

Rusko za humnami

Zrejme hlavným dôvodom, prečo prezident nateraz odmieta členstvo v NATO, je však Rusko. Niinistö sa netají názorom, že vstup do aliancie by poškodil vzťahy s Moskvou, čo si vraj Fínsko nemôže dovoliť. „My máme s Ruskom hranicu dlhú 1300 kilometrov. To je viac, než má ktorýkoľvek iný štát v Európskej únii,“ pripomína.

Päťmiliónové Fínsko sa preto snaží udržovať s Ruskom vyrovnané vzťahy. Podporilo síce odvetné sankcie za vojnu na Ukrajine zároveň však povolilo Moskve, aby cez ich výsostné vody ťahala plynovod Nord Stream, ktorý má vyšachovať Ukrajinu z dodávok plynu do Európy.

„Snažíme sa o to, aby sme mali s Ruskom bezproblémové vzťahy,“ hovorí prezident. Postoj Fínska však nemusí byť nemenný. „Ak by sa medzinárodná situácia výrazne zmenila, môžeme sa rozhodnúť pre inú cestu,“ podotýka Niinistö.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie