Som ako slon.
Slon v porceláne.
Slon, ktorého nútia chodiť po lane,
ktorého preniesli z Afriky do cirkusu,
ktorého učia vyberanému vkusu.
Jeho sivú, drsnú kožu šmirgľujú a natierajú farbou,
až kým sa nestane priam zamatovou.
Slon, ktorému zoťali kly,
pretože s nimi môže byť nebezpečný.
Pre koho? Komu by ublížil?
Nikomu. No odpoveď je jednoduchá,
položku kly neobsahuje tá slávna tabuľka.
Tabuľka, ktorá rozhodne
či si normálny a či nie.
Tabuľka, podľa ktorej sa riadi celý cirkus.

A tak slon, farebný a bez klov
stvára kúsky hodné akrobatických umelcov.
Ľudia po predstavení tlieskajú a stoja,
nik však neberie ohľady na úbohého slona.
Na slzy v jeho tvári,
na to, čo jeho dušu kvári.
A tak slon hynie.
Pomaly, potichučky a nik o tom nevie.