Pero je môj kalašnikov. Ale keď to bude potrebné, pôjdem brániť svoju krajinu, hovorí ukrajinský dizajnér Mykola Kovalenko

Jeho plagátmi sme naplnili celé štvrtkové vydanie novín.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Každé ráno sa zobudí, prejde správy a urobí nový plagát. Ale niekedy správy ani nepozerá a urobí ho aj tak. Ráno či večer, na tom tiež nezáleží. Vie presne, čo chce povedať. V akúkoľvek hodinu dňa.
„Nenávidím Putina. Chcem, aby odišiel. Aby nechal Ukrajinu na pokoji. Aby sa vojna skončila,“ vraví Mykola Kovalenko.
Ako grafický dizajnér začínal v Kyjeve v 90. rokoch, kde sa vypracoval na art directora a dizajnéra uznávaných reklamných agentúr s medzinárodným renomé. Od roku 2015 pôsobí v Bratislave.
Dnes je na Slovensku spolu s ním už aj jeho sestra, zvyšok rodiny a množstvo kamarátov je stále doma. Robia, čo sa dá. O to isté sa snaží aj on tu, tým, čo vie najlepšie. „Pero je môj kalašnikov. Ale keď to bude potrebné, pôjdem brániť svoju krajinu.“





Celá krajina sa nedá vymeniť
Správy o bombardovaní sa k nemu vo štvrtok 24. februára dostali cez Facebook. Čítal a neveril. „Katastrofa. Ešte stále neverím, nerozumiem tomu,“ hovorí Mykola Kovalenko.
Tam, kde vyrastal, sa už po uliciach premávajú ruské tanky. Pochádza zo Záporožia, študoval na univerzite v Donecku a neskôr na kyjevskom inštitúte umenia a dizajnu Mychajla Boyčuka.
„Ukrajina nie je Gruzínsko. Je to