Pero je môj kalašnikov. Ale keď to bude potrebné, pôjdem brániť svoju krajinu, hovorí ukrajinský dizajnér Mykola Kovalenko

Jeho plagátmi sme naplnili celé štvrtkové vydanie novín.
Každé ráno sa zobudí, prejde správy a urobí nový plagát. Ale niekedy správy ani nepozerá a urobí ho aj tak. Ráno či večer, na tom tiež nezáleží. Vie presne, čo chce povedať. V akúkoľvek hodinu dňa.
„Nenávidím Putina. Chcem, aby odišiel. Aby nechal Ukrajinu na pokoji. Aby sa vojna skončila,“ vraví Mykola Kovalenko.
Ako grafický dizajnér začínal v Kyjeve v 90. rokoch, kde sa vypracoval na art directora a dizajnéra uznávaných reklamných agentúr s medzinárodným renomé. Od roku 2015 pôsobí v Bratislave.
Dnes je na Slovensku spolu s ním už aj jeho sestra, zvyšok rodiny a množstvo kamarátov je stále doma. Robia, čo sa dá. O to isté sa snaží aj on tu, tým, čo vie najlepšie. „Pero je môj kalašnikov. Ale keď to bude potrebné, pôjdem brániť svoju krajinu.“





Celá krajina sa nedá vymeniť
Správy o bombardovaní sa k nemu vo štvrtok 24. februára dostali cez Facebook. Čítal a neveril. „Katastrofa. Ešte stále neverím, nerozumiem tomu,“ hovorí Mykola Kovalenko.
Tam, kde vyrastal, sa už po uliciach premávajú ruské tanky. Pochádza zo Záporožia, študoval na univerzite v Donecku a neskôr na kyjevskom inštitúte umenia a dizajnu Mychajla Boyčuka.
„Ukrajina nie je Gruzínsko. Je to