Newsfilter: Kto po štyroch týždňoch vyhráva vojnu na Ukrajine

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Filip Obradovič

1. Húževnatí Ukrajinci vs. demoralizovaní Rusi

Štyri týždne od brutálnej ruskej invázie na Ukrajinu Kyjev stále stojí. Stoja aj ďalšie významné ukrajinské mestá a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chceli vzdať.

Prezident Volodymyr Zelenskyj denne mobilizuje západný svet ostrými príhovormi, v ktorých volá po pomoci a žiada tvrdý prístup voči režimu Vladimira Putina. Práve v týchto hodinách sa v Bruseli pripravuje samit lídrov Európskej únie, na ktorom sa majú dohodnúť na ďalšom v poradí piatom balíku sankcií proti Rusku.

Aj štyri týždne od útoku sa neprestávajú objavovať správy o mimoriadnej neschopnosti ruských vojakov a, naopak, húževnatosti ukrajinskej armády, ktorá odoláva početnej presile.

V tomto newsfiltri sa pokúsime stručne zhrnúť, čo vieme o vývoji bojov a či už sa dá aspoň opatrne hovoriť o tom, kto vojnu vojensky vyhráva.

Ukrajina vyhráva. Na zaujímavý text s titulkom „Prečo Západ ešte nepriznáva, že Ukrajina vyhráva“, upozornil kolega Tomáš Bella. Autorom je Eliot A. Cohen, profesor pre medzinárodné štúdia na Univerzite Johnsa Hopkinsa, ktorý svojho času pracoval na americkom ministerstve zahraničných vecí.

Cohen hneď v úvode píše, že názor ľudí na priebeh vojny väčšinou zaostáva za reálnou situáciou na bojisku o dva až štyri týždne. Preto, keď dnes prevláda názor, že Rusi nepostupujú, lebo sa reorganizujú, prípadne nastáva pat, v skutočnosti je pravdepodobnejšie, že Ukrajina už vyhráva.

Cohen tvrdí, že väčšina expertov je príliš pesimistická, zaujatá vedomím, že roky sledovali vyzbrojovanie ruskej armády, pričom sa podceňuje pokrok ukrajinskej armády, ktorý urobila od roku 2014.

Americký profesor podkladá svoj názor viacerými dobre známymi argumentmi: Rusko dlhšie nezaznamenáva územné zisky, má obrovské straty vojakov, katastrofálnu taktiku, problémy s logistikou, nie je schopné skoncentrovať sa a dobyť aspoň jedno veľké mesto, na front nasadilo viac než polovicu svojej armády, nevidno úspechy v kybernetickom priestore, Ukrajinci odolávajú a za sebou majú vojenský priemysel Západu a informácie jeho tajných služieb, nevidieť, že by sa Rusi dokázali poučiť z vlastných chýb.

Hoci pomaly, ale Rusi postupujú. Cohenov výpočet vyzerá nádejne. Správy z ministerstiev obrany a vojenských analytikov, ktoré denne sumarizuje kolega Roman Pataj, však trochu tento obraz rušia.

V stredu napríklad zarezonovala správa, ako ukrajinská armáda západne od Kyjeva obkľúčila ruské jednotky. V tejto chvíli stále nie jasné, či to tak naozaj je, informácie, ktoré sa neskôr nepotvrdia, sa objavujú často.

Faktom je, že ukrajinskí vojaci robia ruskej armáde veľké problémy, ale platí to aj naopak. Cohen si zväčša všíma zlyhania ruskej strany, ale tá, hoci veľmi pomaly, predsa len postupuje. Rusi dnes obliehajú Mariupol, Konotop, Hluchiv, čiastočne Čerhnihiv, Sumy či Izium.

Ako upozorňuje kolega Pataj, naďalej zostáva najväčšou hrozbou scenár, že línia ruských vojakov od Charkova zo severu prerazí smerom na juh a spojí sa s líniou od Mariupola. Fakticky by to znamenalo, že by odrezali najlepšiu časť ukrajinskej armády na východe krajiny.

Na čom je zhoda. Navyše aj Cohen pri svojom povzbudivom názore prichádza k záveru, ktorý sa zhoduje so všetkými expertmi a pozorovateľmi tejto vojny: neschopnosť Ruska poraziť Ukrajinu na zemi rýchlo a efektívne zvyšuje riziko, že Putinov režim zintenzívni to, čo mu ide najlepšie – zhadzovanie bômb na mestá a civilistov.

V tejto chvíli nikto nevie, ako to skončí. Ruský prezident zatiaľ nedosiahol nič z toho, prečo na Ukrajinu zaútočil a doma sa teší vysokej podpore obyvateľstva. Pokým ho neodstavia vlastní, prehra neprichádza do úvahy.

2. Takto nevyzerá koniec covidu

Na začiatku roka prevládalo presvedčenie, že omikron, nový variant covidu, je to, na čo svet čakal dva roky. Koronavírus zmutoval do podoby, ktorá je síce nákazlivejšia, no drvivá väčšina infikovaných ním prejde bez väčších problémov. Oznamoval sa koniec pandémie.

S príchodom jari však mnohé krajiny hlásia rekordné prírastky a na Slovensku už sledujeme prudké spomalenie poklesu počtu prípadov, čo naznačuje fázu tesne pred obratom krivky smerom nahor. Jarná vlna je tu a vôbec nie je isté, že bude posledná.

Tri faktory. O dôvodoch, prečo opätovne rastú prípady, sme už písali. Sú tri: nový subvariant omikronu BA.2, príliš rýchle uvoľňovanie opatrení a naša slabnúca imunita.

Nový subvariant má iné parametre ako pôvodný omikron, preto ľahšie nabúrava imunitnú odpoveď či už po vakcíne, alebo po prekonaní. Rýchlym uvoľňovaním sme vírusu otvorili široké možnosti šíriť sa.

Na Slovensku stále umiera tridsať ľudí denne, pozitivita neklesla pod 50 percent, a to napriek tomu, že sa podľa odhadov vládnych analytikov omikronom infikovalo viac ako milión ľudí.

V tejto chvíli nie je jasné, ako bude jarná vlna vyzerať, dráma sa neočakáva, preto aj hlavný hygienik neplánuje sprísňovať nedávno uvoľnené opatrenia. Slovensko má slabú zaočkovanosť, ale naďalej čerpá výhody z dvoch masívnych vĺn – na jeseň delta a na začiatku roka doteraz doznievajúci omikron.

Na príchod v poradí piatej vlny by sme teoreticky mohli byť pripravení, ale pripravení v tomto prípade neznamená, že omikron nie je nebezpečný. Ako pripomína aj matematik Richard Kollár, stovky, možno tisíce ľudí sa dostanú do ťažkého stavu a niektorí covidu, žiaľ, aj podľahnú.

Naša imunita. S príchodom „miernejšieho“ omikronu značná časť spoločnosti stratila ostražitosť, čo ilustruje de facto absolútny nezáujem o očkovanie. Teraz to ešte nemusí byť veľký problém, pretože mnohí sa premorili, ale vo vedeckej komunite panuje zhoda, že imunita z vakcíny či z premorenia netrvá večne.

Ideálny scenár podľa posledných dvoch rokov znie, že v lete vírus stratí na sile a my odhodíme respirátory a rúška. Ideálny scenár zo začiatku roka, že po lete to už takto zostane aj na jeseň, aj v zime, je však pri súčasnom poznaní málo pravdepodobný.

Väčšina ľudí, ktorí sa dali zaočkovať aj treťou dávkou vakcíny, majú tri mesiace po. Už v tomto momente sú pre nový omikron zraniteľnejší ako na začiatku roka. Ľudia s dvoma dávkami vakcíny, prípadne s jednou či len s prekonaním sú na tom ešte horšie.

Covid nie je chrípočka. Omikron je miernejší ako predošlé varianty najmä preto, že máme imunitu (vakcína, prekonanie alebo oboje). Vývoj v Hongkongu rúca predstavu, že ide o chrípočku, v dôsledku slabej zaočkovanosti a takmer žiadnej premorenosti sa tam odohráva Bergamo, kde zomiera najviac ľudí na svete.

Nevieme, čo sa stane, je možné, že príde nový variant, ktorý pri našej premorenosti a zaočkovanosti nebude robiť väčšie problémy, ale rovnako je možný scenár, že po letnej prestávke sa budeme musieť vrátiť do covidového „normálu“ plnom únavných a stresujúcich opatrení a apelov na očkovanie.

3. Najvyšší súd verí Makóovi a Beňovi

Najvyšší súd definitívne ukončil prvý z veľkých korupčných prípadov v bezpečnostných zložkách, ktoré sa podarilo odhaliť aj vďaka svedectvu bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa.

Najvyšší súd v stredu zrušil pôvodný rozsudok Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého exriaditeľ kontrarozviedky Peter Gašparovič a expolicajt Ladislav Vičan dostali jedenásť a desať rokov a odsúdil ich za nepriamu korupciu „len“ na niekoľko mesiacov. Napriek výrazne nižšiemu trestu ide o prelomové rozhodnutie.

O čo ide: Gašparoviča a Vičana zadržala NAKA začiatkom decembra 2020 v rámci akcie Judáš. Dôvodom bolo svedectvo Ľudovíta Makóa, ktorý začal odhaľovať viaceré korupčné kauzy z čias vlád Roberta Fica. Svedkom v tejto kauze bol aj bývalý zástupca šéfa tajnej služby Boris Beňa.

Gašparoviča aj Vičana pôvodne usvedčil topoľčiansky podnikateľ Dušan Bočkay, ktorého finančná správa podozrievala z karuselových podvodov. Bočkayovi zablokovali majetok firmy Bopal, preto oslovil Vičana. Expolicajt mu sľúbil, že sa na to pozrie, za pomoc si spolu s Gašparovičom vypýtali 400-tisíc eur. Peniaze si napokon rozdelili Gašparovič, Vičan, Makó a Beňa. Bývalého námestníka SIS, ktorý napokon tvrdil, že peniaze nevzal, za úplatok odsúdili vlani.

Prečo dostali menší trest: Špecializovaný trestný súd odsúdil Gašparoviča a Vičana za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v štádiu prípravy. Najvyšší súd hoci potvrdil, že závery Špecializovaného súdu sú logické, podľa senátu „nesprávne kvalifikoval skutok“, podľa neho išlo len o nepriamu korupciu.

Obaja odsúdení dostali aj peňažné tresty, vzhľadom na to, že si značnú časť trestu odsedeli vo väzbe, s veľkou pravdepodobnosťou pôjdu onedlho na slobodu.

Prečo je to prelomové: Akokoľvek vyzerá zvláštne rozdiel vo výške udeleného trestu dvoma súdmi, fakt je, že je to vôbec prvýkrát, čo súd právoplatne hovorí, že Ľudoví Makó, ale aj Boris Beňa sú dôveryhodní svedkovia.

Ľudovít Makó takto svedčí napríklad proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorého zatiaľ neprávoplatne odsúdili na 14 rokov väzenia, ale aj proti Norbertovi Bödörovi či Tiborovi Gašparovi, ktorých súd ešte len čaká.

Za pripomenutie stojí aj fakt, že obaja, teda Makó aj Beňa, takisto svedčili proti dnes už bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, ktorého generálna prokuratúra na čele s Marošom Žilinkom a Jozefom Kanderom dostala na slobodu vďaka paragrafu 363 Trestného poriadku.

Jednou vetou: 

4. Od začiatku ruského útoku utieklo z Ukrajiny na Slovensko vyše 261-tisíc ľudí, v utorok prešlo hranicami vyše tritisíc ľudí, z nich 1980 požiadalo o dočasné útočisko.

5. V Užhorode bude od štvrtka fungovať slovenské veľvyslanectvo, pôvodné pôsobisko veľvyslanectva v Kyjeve opustili diplomati 4. marca.

6. Parlament schválil novelu vysokoškolského zákona, proti ktorej protestovala časť akademickej obce, schválením reformy vysokých škôl sa splnil jeden z dôležitých míľnikov pre plnenie plánu obnovy.

7. Ondrej Dostál bude novým štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, menovanie súčasného poslanca Národnej rady schválila vláda. (tasr)

8. Novým štátnym tajomníkom ministerstva práce bude od apríla Juraj Káčer, ktorý zastával funkciu riaditeľa Sociálnej poisťovne, nahradí doterajšieho štátneho tajomníka Borisa Ažaltoviča.

9. Vláda zrušila uznesenia súvisiace s jej možným zapojením do výstavby národného kongresového centra, urobila tak na návrh ministra financií Igora Matoviča, ktorý vlani odkázal, že nepodporí vybraný projekt Nový Istropolis.

10. Slovensko ukončí členstvo v dvoch medzinárodných bankách, v ktorých má silné postavenie Rusko, v Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce má podiely nad 6 %.

Zaujímavé články:

Na Slovensku sa môžeme utešovať, že amorálna je zatiaľ ešte stále len menšina, ale zhubný proces tu prebieha už po celé dekády. Morálne apely nezabrali, ale nezabrala ani tolerancia. Kým sa nezrodí nová „teória tolerancie“, mali by sme byť voči zlu netolerantní a nestrácať čas a energiu vyvolávaním pocitu viny u tých, ktorí o to nestoja.

Martin M. Šimečka o vine Rusov. (dennikn.sk)

Vojna na Ukrajine je pripomenutie, že v témach ako naša bezpečnosť či vymedzenie sa voči tyranom, pre ktorých ľudský život nič neznamená, je našou povinnosťou hľadať celonárodnú zhodu s táborom, s ktorým sa inak v mnohých kultúrnych otázkach nijako nezhodneme.

Martin Hanus a Jozef Majchrák o chybách konzervatívcov pri Rusku. (postoj.sk)

Citát: 

Titulka štvrtkového Denníka N:

Posledné slovo Braňa Bezáka: