Načo sú taktické jadrové zbrane a čo by spôsobilo ich použitie

Prezident USA Ronald Reagan a hlava Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov podpísali v roku 1985 vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „jadrovú vojnu nie je možné vyhrať a nesmie sa nikdy viesť“.

Dôvodom je, že rozsiahle použitie strategických jadrových zbraní by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo koniec ľudského života na našej planéte.

Na svete sa momentálne nachádza okolo 12 700 jadrových hlavíc, z nich okolo 90 percent vlastnia Rusko a USA.

Podľa simulácie vedcov z Princetonskej univerzity by si jadrový konflikt medzi týmito jadrovými veľmocami vyžiadal len za niekoľko hodín od svojho začiatku vyše 90 miliónov obetí a ranených.

Použitie jadrových zbraní medzi Ruskom a USA by si podľa simulácie Princetonu vyžiadalo len za niekoľko hodín vyše 90 miliónov obetí a ranených. Zdroj – Alex Glaser/YouTube

Pokles teploty

Preživších by ohrozovala radiácia. Pôda, ovzdušie aj voda by boli kontaminované.

Následkom použitia všetkých jadrových zbraní by sa do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo častíc, čo by viedlo k zmene klímy.

Podľa počítačových modelov by na rozsiahlom území Spojených štátov, Európy, Ruska a Číny došlo k poklesu teploty v dvoch nasledujúcich letách po výbuchoch zhruba až o 20 stupňov Celzia.

Aj o dekádu neskôr by teplota oproti dnešku poklesla v priemere o zhruba 10 stupňov Celzia. Potravinový systém by skolaboval. Podľa iných modelov by však ochladenie bolo miernejšie.

Analytici: Riziko použitia zbraní je malé

Uvedená situácia v súčasnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine nehrozí. Aj vojenský analytik Vladimír Bednár považuje „použitie jadrovej zbrane Ruskom za extrémne nepravdepodobné“.

Michal Onderčo, odborník na jadrové zbrojenie z Erasmus University Rotterdam a Pražského centra pre výskum mieru, povedal, že riziko použitia jadrových zbraní Ruskom je vyššie ako pred rokom, „no naďalej je malé“.

Na druhej strane Putinov hovorca Dmitrij Peskov v rozhovore pre CNN odmietol vylúčiť, že by sa Rusko mohlo uchýliť k použitiu jadrových zbraní.

Peskov pripustil, že krajina by mohla zvažovať použitie týchto zbraní v prípade „existenčného ohrozenia“. Použitiu jadrových zbraní je naklonená aj časť ruskej populácie.

Zopakujme, že použitie jadrových zbraní v tejto chvíli nehrozí. Nálady v ruskej spoločnosti a rétoriku ruských politických predstaviteľov (slová Vladimira Putina spred pár týždňov o uvedení ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti) však využime na to, aby sme pohovorili o jadrových zbraniach – ako fungujú, aký majú účinok a čo by spôsobil potenciálny výbuch v Bratislave?

Obzvlášť sa pritom zameriame na takzvané taktické jadrové zbrane.

Taktické jadrové zbrane

Spojené štáty majú okolo 5 400 jadrových hlavíc a ich počet klesá, Rusko ich má takmer 6-tisíc a ich počet stúpa. Časť z týchto hlavíc je pripravená na odpálenie, časť je v rezerve.

Podľa niektorých zdrojov tvoria taktické jadrové zbrane 30 až 40 percent amerického a ruského jadrového arzenálu, no vojenský analytik Vladimír Bednár je presvedčený, že je to viac ako polovica.

„Podľa Federácie amerických vedcov tvoria taktické jadrové zbrane cca 1 900 z 4 500 jadrových hlavíc v Rusku, ale iba cca 230 z 3 800 amerických,“ dodal Michal Onderčo.

Denník New York Times uvádza, že Spojené štáty majú v Európe odhadom 100 taktických jadrových zbraní.

Definícia taktických jadrových zbraní nie je jednotná a medzi krajinami s jadrovými zbraňami sa líši.

V zásade by malo ísť o zbrane s kratším doletom a menšou ničivou silou (podľa štandardov zo studenej vojny). Na rozdiel od strategických jadrových zbraní by nemali slúžiť na ničenie strategických cieľov, ako sú vojenské základne či letiská.

Zatiaľ čo použitie strategických jadrových zbraní by zrejme viedlo ku koncu sveta, taktické zbrane by mali viesť k smrti miliónov až desiatok miliónov ľudí.

Onderčo: Dohody neexistujú

Vojenský analytik Vladimír Bednár povedal, že počet taktických jadrových zbraní sa v porovnaní s obdobím studenej vojny znížil. „Zároveň došlo k zníženiu stupňa pohotovosti týchto zbraní,“ dodal.

Podľa Bednára sa súčasný počet jadrových zbraní „nedá vôbec porovnať s tým, čo bolo ešte koncom 80. rokov a taktické jadrové zbrane sa eliminovali viac ako tie strategické“.

Odborník na jadrové zbrojenie Michal Onderčo doplnil, že taktické jadrové zbrane „neboli nikdy regulované“.

Dôvodom je, že „kontrolovať jadrové hlavice samotné je dosť zložité – ich definícia nie je identická, ich jednotlivé časti a konfigurácie sú často obmieňané a zároveň technicky nie je úplne jednoduché rozlíšiť ich bez toho, aby ste ich skúmali spôsobom, ktorý by žiadna jadrová mocnosť neumožnila“.

Onderčo povedal, že v súčasnosti neexistujú žiadne dohody na kontrolu zbrojenia týkajúce sa taktických jadrových zbraní. Ich použitie by však spadalo pod medzinárodné humanitárne právo. „Možností použitia jadrových zbraní spôsobom, ktorý by nebol porušením medzinárodného práva, je veľmi, veľmi málo (takmer žiadne),“ dodal Onderčo.

Oproti minulosti je teda taktických jadrových zbraní menej, no stále sú ich tisíce. Noviny New York Times píšu, že v ostatnom období sa navyšujú investície do taktických jadrových zbraní.

Hoci je ich ničivá sila menšia ako sila strategických jadrových zbraní v časoch studenej vojny, simulácie ukazujú, že je stále obrovská – ekvivalent polovice Little Boya, atómovej bomby zhodenej na Hirošimu, odpálený pri Times Square na Manhattane by znamenal odhadom vyše 208-tisíc mŕtvych a takmer 300-tisíc zranených.

Zvádzajú na použitie

Taktické jadrové zbrane majú široko nastaviteľnú silu, napríklad americká zbraň B61 od 0,3 kilotony až po 170 kiloton. Na porovnanie, jadrová zbraň zvrhnutá 6. augusta 1945 na Hirošimu mala silu 15 kiloton.

Dnešná taktická jadrová zbraň považovaná za zbraň s „menšou ničivou silou“ tak môže byť niekoľkonásobne silnejšia ako jadrová zbraň zvrhnutá na Hirošimu a Nagasaki.

Podľa niektorých analytikov zvádzajú taktické jadrové zbrane na použitie, ak nie sú také silné ako strategické jadrové zbrane a pri ich výbuchu sa uvoľní „len“ 0,3 či 1,5 kilotony energie.

„Tým, že sú jadrové zbrane menšie a možno ich presnejšie zacieliť, ich použitie sa stáva mysliteľným,“ napísala v tejto súvislosti pre Scientific American Nina Tannenwaldová, politologička a odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť a jadrové zbrane z Brown University.

Michal Onderčo dodal, že „keď protivník uvidí, že naňho letí takáto raketa, nebude čakať a premýšľať, či je to raketa s nízkym alebo vysokým yieldom [nastaviteľná sila, ktorá sa uvoľní pri výbuchu – pozn. red.], ale bude rátať s tou najhoršou možnosťou. Nízke ‚yields‘ vyzerajú technicky veľmi lákavo, ale v podstate každé použitie jadrových zbraní by bolo veľkým a významným krokom.“

Použitie ľubovoľnej taktickej jadrovej zbrane Ruskom „by muselo nutne viesť k reakcii USA, či už vojenskej, alebo politickej“, dodal Onderčo.

Spôsob reakcie USA na použitie taktickej jadrovej zbrane Ruskom nie je vopred známy, no podobne ako Onderčo sa v roku 2018 vyjadril aj bývalý minister obrany Jim Mattis, keď povedal: „Nemyslím si, že existuje niečo také ako taktická jadrová zbraň. Akákoľvek jadrová zbraň použitá kedykoľvek strategicky mení pravidlá hry.“ Mattis ešte dodal, že ruskí politici dali jasne najavo, že „akýkoľvek jadrový útok by považovali za začiatok totálnej jadrovej vojny“.

Aj Nikolai Sokov, bývalý ruský diplomat, ktorý v sovietskych časoch vyjednával dohody o kontrole zbraní, sa ešte v roku 2002 vyjadril, že „v istom ohľade sú [taktické jadrové zbrane – pozn. red.] nebezpečnejšie ako tie strategické“. Dôvodom sú nielen ich menšie rozmery, ale aj vyššie riziko krádeže a fakt, že pre menšiu silu môžu viac zvádzať na použitie.

Podľa Vladimíra Bednára však nie je nevyhnutné, aby Spojené štáty oplácali hypotetické použitie jadrovej zbrane Ruska na Ukrajine. Analytik povedal, že smrť časti Ukrajincov by bola tragická, „ale USA by kalkulovali, či im stojí za to, aby rozpútali konflikt so stovkami miliónov mŕtvych“.

Hirošima, Nagasaki a termonukleárne zbrane

Strategická atómová bomba zhodená na Hirošimu 6. augusta 1945 mala silu 15 kiloton. V meste s 255-tisíc obyvateľmi usmrtila okolo 66-tisíc osôb, ďalších 69-tisíc sa zranilo.

Iné odhady hovoria o vyšších počtoch obetí.

Bomba so silou 21 kiloton zhodená na Nagasaki o tri dni neskôr usmrtila v meste so 195-tisíc obyvateľmi 39-tisíc ľudí, ďalších 25-tisíc utrpelo zranenia.

V okruhu zhruba 300 metrov od centra výbuchu zomrelo 93 percent všetkých osôb. V okruhu 600 až takmer tisíc metrov zomrelo 86 percent ľudí.

Zďaleka nešlo o najsilnejšie jadrové výbuchy v dejinách.

Test americkej termonukleárnej zbrane v Pacifiku v roku 1954 bol tisíckrát silnejší ako výbuch v Hirošime (prvý test vodíkovej bomby v dejinách v roku 1952 bol 700-krát silnejší ako Hirošima).

K úplne najsilnejšiemu jadrovému výbuchu v dejinách došlo v roku 1961, keď Sovieti odpálili takzvanú Cár bombu, termonukleárnu pumu so silou 50 megaton. Tento výbuch bol zhruba 3300-násobne silnejší ako explózia jadrovej bomby v Hirošime.

Video z explózie odtajnili Rusi v roku 2020.

Štiepenie

Prečo sa pri výbuchu jadrovej bomby uvoľňuje toľko energie?

Pri štiepnej reakcii sa jadro ťažkého atómu rozpadá (štiepi) na ľahšie atómy. Keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré štiepia iné – priľahlé – atómy. Tým sa spúšťa nekontrolovaná reťazová reakcia.

„Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243… Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný,“ píše fyzik a popularizátor vedy Samuel Kováčik z UK v Bratislave na stránke Vedátor.sk.

Štiepna reakcia nevzniká, ak neutróny, ktoré vyleteli z látky, nenarazia do iného jadra, aby narušili jeho stabilitu. „Aby ste umožnili reťazovú reakciu, potrebujete postaviť neutrónom do cesty dostatok hmoty, musíte prekročiť takzvané kritické množstvo látky,“ píše fyzik Kováčik.

Po dosiahnutí tohto množstva vypustí každý z neutrónov v priemere aspoň jedného nasledovníka; reakcia tak môže pokračovať ďalej, dodáva vedec.

Štiepna reakcia vyžaduje aj to, aby palivo bolo „čisté“ – atómy, do ktorých narazia neutróny, inak zostanú stabilné a reťazová reakcia neprebehne.

Vyťažený urán tvorí zhruba jedno percento U-235, zvyšok je U-238. Pri čistení sa zvyšuje podiel U-235 až na zhruba 80 percent. Výsledkom procesu je vysokoobohatený urán. Ten je potrebný pre atómovú bombu.

„Kritická hmotnosť je okolo 60 kilogramov, takže si spravíme dve aspoň 30-kilové kôpky (čiže s podkritickou hmotnosťou) a držíme ich v bezpečnej vzdialenosti od seba. Atómová bomba sa odpaľuje napríklad tak, že sa dve polovice jadrového materiálu vložia do tuby a vymrštia proti sebe pomocou rozbušky. Po ich spojení dochádza k prekročeniu kritickej hmotnosti, spustí sa reťazová reakcia a nastáva výbuch (so silou tisícok ton dynamitu),“ píše o odpálení jadrovej zbrane fyzik Kováčik.

Obrovské teploty

Termonukleárne zbrane sú takisto jadrové zbrane, ale fungujú na inom princípe – jadrá sa pri nich neštiepia ako pri štiepnych reakciách, pretože pri nich dochádza k fúzii, čiže k spájaniu atómov.

Príkladom termonukleárnej zbrane je kobaltová, neutrónová alebo vodíková bomba. Takou bola aj dosiaľ najsilnejšia Cár bomba.

V jadre výbuchu termonukleárnej zbrane sa dosahuje teplota niekoľko desiatok miliónov stupňov – podobne ako v strede Slnka.

Teplota v bezprostrednom okolí výbuchu jadrovej bomby v Hirošime sa odhaduje na 300-tisíc stupňov Celzia, čo je zhruba 300-krát viac ako teplota, pri ktorej sa v krematóriu spaľujú telá. „Ľudia sa okamžite premenili na najzákladnejšie prvky, ako uhlík,“ približuje portál Science Alert.

Simulátory výbuchu

Existuje niekoľko simulátorov na meranie účinku atómovej bomby v ľubovoľnej lokalite.

Jedným z nich je Nukemap historika jadrových zbraní Alexa Wellersteina; odvoláva sa naň aj Princetonská univerzita, preto ho považujeme za hodnoverný zdroj.

Ak by na Bratislavu dopadla atómová bomba Little Boy ako na Hirošimu, podľa simulátora Nukemap by si výbuch vyžiadal odhadom vyše 30-tisíc obetí a viac ako 76-tisíc zranených.

Stránka upozorňuje, že uvedený výpočet nemožno považovať za definitívne číslo, ide o odhad.

V jadre výbuchu (do 200 metrov) by sa všetko vyparilo. Ešte zhruba 350 metrov od výbuchu sa riziko smrti takmer rovná istote (maximálny smrtiaci efekt by sa dosiahol pri výbuchu vo výške 450 metrov).

V okruhu 0,8 kilometra by sa väčšina budov zrútila alebo vážne poškodila.

V okruhu 1,2 kilometra od výbuchu existuje možnosť prežitia, ale dávka žiarenia je taká vysoká, že s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí smrť.

Na ploche zhruba 10 kilometrov štvorcových v okolí výbuchu by mal každý človek popáleniny tretieho stupňa, pre mnohých fatálne. „V tomto okruhu by sa zapálilo drevo, oblečenie papier aj plast,“ uvádza sa na stránke outrider.org, ktorá takisto simuluje jadrové výbuchy. „Aj za touto hranicou by bolo také teplo, že by spôsobilo popáleniny prvého a druhého stupňa.“

S nárastom vzdialenosti od výbuchu sa zvyšuje pravdepodobnosť prežitia. Ale ešte v okruhu cca 5 kilometrov od výbuchu na ploche zhruba 60 kilometrov štvorcových (rozloha Bratislavy je takmer 370 kilometrov štvorcových) sa vyskytujú úmrtia – aj pre rozbité sklá po tlakovej vlne. „Toto môže spôsobiť mnoho zranení.“

Konkurenčné simulátory k Nukemap sú dostupné na stránke outrider.org alebo theworld.org. Podľa prvého z nich by si výbuch Little Boya v Bratislave vyžiadal vyše 30-tisíc obetí a 93-tisíc zranených.

Žiarenie a malá doba ľadová

Po samotnom výbuchu predstavuje ďalšie riziko žiarenie.

Výbuchy štiepnych bômb v Hirošime a Nagasaki spôsobili lokálny rádioaktívny spád, ktorý vo forme rádioaktívnych pevných častíc padá na zem.

No výbuch termonukleárnej zbrane by vymrštil rádioaktívny spád až do stratosféry, odkiaľ by sa rozšíril po celej planéte (globálny vplyv). Na rozšírenie rádioaktívnych častíc by malo vplyv to, či k výbuchu došlo na povrchu (zvyšuje devastáciu v okolí výbuchu) alebo vo vzduchu (zvyšuje rozšírenie rádioaktívnych častíc do väčšieho okolia).

Najvážnejšie riziko predstavujú rádioaktívne častice 48 hodín po výbuchu. Dôležité je, aby v tom čase nepršalo alebo nesnežilo. Potom by mali mať častice minimálnu rádioaktivitu, uvádza sa v knihe Nuclear War Survival Skills.

Na ploche zhruba štyroch kilometrov štvorcových v okolí výbuchu by osoba dostala dávku žiarenia 500 rem (1 rem = 0,01 Sv), čo je 800-krát viac ako priemerná ročná dávka Američana. Z preživších by 50 až 90 percent zomrelo následkom ožiarenia niekoľko hodín až týždňov od výbuchu.

Osoby vystavené rádioaktívnym časticiam zo spádu majú zvýšené riziko rakoviny. Kontaminovalo by sa aj životné prostredie.

Vedci odhadujú, že použitie „len“ 100 jadrových zbraní vo veľkosti Little Boya z Hirošimy by spôsobilo návrat do „malej doby ľadovej“ známej medzi rokmi 1350 až 1850. Vegetačné obdobie by sa skrátilo a „poľnohospodárska produkcia v niektorých častiach Spojených štátov a Číny by poklesla o zhruba 20 percent na štyri roky a o 10 percent na desaťročie,“ uvádza stránka Bulletin of the Atomic Scientists.

Za 30 minút zasiahnu ktorékoľvek miesto na Zemi

Zopakujme, že uvedené úvahy o vplyve jadrovej zbrane na človeka a okolie sú len teoretické – zatiaľ nehrozí použitie ruskej taktickej jadrovej zbrane na vojenský cieľ, tobôž viacerých na civilné obyvateľstvo. „Aj použitie strategických jadrových zbraní na Ukrajine je vysoko nepravdepodobné a akýkoľvek iný scenár je extrémne nepravdepodobný,“ vraví vojenský analytik Vladimír Bednár.

Časť jadrových hlavíc má Rusko umiestnenú na medzikontinentálnych raketách s doletom vyše 5 500 kilometrov.

Vojenský analytik Vladimír Bednár povedal, že protiraketová ochrana by bola „extrémne náročná a vysoko neefektívna“. Odborník dodal, že protiraketová obrana sa buduje na to, „aby odrazila útok 10 raketami, nie masívny útok Ruska, keď za 30 minút poletia stovky balistických rakiet“. Bednár vysvetlil, že za 30 minút dokážu takéto rakety zasiahnuť ktorékoľvek miesto na Zemi.

Pred inváziou na Ukrajinu satelitné snímky ukázali, že Rusko rozmiestnilo rakety Iskander v Bielorusku aj na východ od Bieloruska na ruskom území. Iskander je ruský raketový systém schopný vypúšťať rakety krátkeho doletu do 500 kilometrov po zemi a do 600 kilometrov nad morom.

Okrem konvenčných zbraní môžu tieto rakety niesť aj jadrové hlavice, no z dostupných informácií sa nevie, či ich Rusko nateraz vybavilo nukleárnymi zbraňami.

Faktory proti nasadeniu jadrových zbraní

Nasadenie jadrových zbraní Ruskom vylučuje podľa analytika Bednára viacero faktorov.

„Rusko sa snaží inváziu ospravedlniť naratívom, že chránia ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine. Akým spôsobom by ho chránili, ak by použili taktickú jadrovú zbraň, ak na východe Ukrajiny žije v mestách od 15 do 40 percent ruského obyvateľstva? Radikálnym spôsobom by to spochybnilo ich hlavný naratív,“ dodal Bednár.

Navyše jadrové zbrane sú veľmi drahé a ich nasadenie vyžaduje vhodný cieľ, aby sa oplatilo. „Ale takýchto významných vojenských cieľov je v tejto chvíli na Ukrajine veľmi málo.“

Z vojenského hľadiska preto nedáva nasadenie jadrových zbraní Ruskom zmysel, myslí si Bednár. „Zostáva len politické použitie jadrovej zbrane, no vôbec nechcem pomyslieť na to, že by jadrovú zbraň použili na zničenie konkrétneho mesta.“

Proti tomu môže hrať rolu „ľudský faktor“. „Predstavte si, že by Sergej Lavrov schválil zabitie svojej nevlastnej dcéry, ktorá žije v Londýne. Ako sa spieva v jednej piesni, aj takí ľudia by chceli, aby ich deti prežili.“

Prieskumy verejnej mienky

Podľa prieskumu Active Group z 11. až 14. marca 2022 až 75 percent opýtaných Rusov v rôznej miere schvaľuje použitie jadrovej zbrane ruskou vládou.

„40,3 percenta opýtaných považuje jadrový útok za absolútne prijateľný a 34,3 percenta bude také rozhodnutie ruských činiteľov do istej miery podporovať,“ uvádza prieskum.

Michal Onderčo, odborník na jadrové zbrojenie z Erasmus University Rotterdam a Pražského centra pre výskum mieru, však upozornil na viaceré nedostatky tohto prieskumu. „Otázka vo výskume Active Group hovorí, či si respondenti myslia, že Rusko by použilo jadrové zbrane v prípade, že jeho vláda dostane vierohodné informácie, že niekto iný sa chystá zaútočiť na Rusko jadrovými zbraňami.“

Odborník ďalej podotkol, že otázku Active Group považuje za „dosť navádzajúcu“ a jej vyhodnotenie za zavádzajúce. „Prístup, že niekomu voláte cez spoofované číslo a zatajíte cieľ výskumu, je z hľadiska výskumnej etiky viac než len mierne problematický.“

Podľa prieskumu, na ktorom robil Onderčo minulý rok, bola podpora použitia jadrovej zbrane Ruskom v konflikte s NATO na úrovni okolo 27 percent. To je oveľa menej ako spomínaných 75 percent od Active Group.

Viac negatív než pozitív

Bednár podotkol, že nech je uvedené číslo akékoľvek, „pri rozhodovaní o použití jadrových zbraní nehrá verejná mienka rolu“. Podľa Onderča nie je vplyv verejnej podpory zanedbateľný, odborník je však stále presvedčený, že „riziko použitia jadrových zbraní je malé“.

„Aj v tom najobmedzenejšom scenári, ktorý si v tejto chvíli vieme predstaviť, vidím oveľa viac možných negatív než pozitív [použitia jadrových zbraní – pozn. red.] zo strany Ruska,“ dodal Onderčo.

Aj použitie jadrovej zbrane Ruskom v neobývanej zóne, napríklad v Severnom mori, ako ukážka odstrašenia „by bolo porušením existujúcich noriem medzinárodného spoločenstva a politické dôsledky pre Rusko by boli oveľa väčšie než to, čo vidíme dnes,“ vraví Onderčo.