Denník N

Hotel Slovensko***: Ako ľudia a úradníci v nepripravenom štáte bojujú s úlohou nájsť domov utečencom z Ukrajiny

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Drevená budova v dedine Kostolec v Súľovských vrchoch, kúsok od turistami obľúbenej Manínskej tiesňavy, kedysi slúžila ako základná škola. Dnes je z nej penzión Manín, kde sa môže ubytovať asi 40 ľudí. Počas májových víkendov, keď je turistická sezóna v plnom prúde, sedávajú na terase penziónu desiatky ľudí, ktorí si sem vyšli za prírodou.

Teraz, v pondelok na konci marca, je terasa zatiaľ prázdna. Nik nesedí ani v reštaurácii vo vnútri, v penzióne vládne pokoj. Ale neobývaný nie je. Krátko po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu a na Slovensko dorazili prví vojnoví utečenci, tu majitelia prichýlili niekoľko ukrajinských rodín.

„Manžel je tak trochu filantrop. Práve niekde čítal o stránke KtopomôžeUkrajine.sk, kde ľudia ponúkajú ubytovanie, tak nás zaregistroval,“ rozpráva majiteľka Jana Ondrová. „Máme mimo sezóny, tak sme ponúkli tri štvorlôžkové izby, tak pre tri rodiny. Na stránke zaklikol, že vieme pomôcť dočasne, na dva týždne, kým sa nerozbehnú akcie a svadby, na ktoré už máme rezervácie.“

Chvíľu sa nič nedialo, no v polovici marca začali zvoniť telefóny a do Kostolca nakoniec pricestovalo 18 utečencov. Trochu viac, ako v penzióne rátali, ale keďže mali voľné izby, nebrali to ako problém. Pomáhajú im, ako vedia, s dokladmi, úradmi, dokonca sa im snažia nájsť prácu.

Ale blíži sa jar, do Súľovských vrchov sa vrátia turisti a v kostoleckom penzióne budú potrebovať izby, ktoré dočasne poskytli utečencom, pre bežných hostí. Už vyše týždňa sa so štátom snažia dohodnúť, kedy a ako môže prevziať ľudí, ktorých zatiaľ prichýlili oni. Ale nedarí sa im ani len nájsť úrad či inštitúciu, ktorá by to mala v kompetencii.

To, čo riešia majitelia penziónu za Manínskou tiesňavou, je len jedna z nových situácií, ktoré sa počas týchto dní objavujú.

Utečenecká vlna zastihla Slovensko nepripravené systémovo riešiť krízové situácie. Ako Denníku N povedal jeden zo štátnych úradníkov; sme ako jeleň na diaľnici, ktorého prekvapili diaľkové svetlá rýchlo sa blížiaceho auta – a on nevie, čo má urobiť. No napriek zmätkom u nás našli útočisko tisíce ľudí. Pričinili sa o to bežní obyvatelia a dobrovoľníci, ale veľké nasadenie ukázali aj stovky zamestnancov štátu.

Pani Jana Ondrová z penziónu Manín. Foto N – Tomáš Benedikovič

Útek s jednou igelitkou

Za mesiac vojny, do nedele 27. marca, prekročilo slovensko-ukrajinské hranice takmer 280-tisíc utečencov. O dočasné útočisko na Slovensku zatiaľ požiadalo takmer 54-tisíc. Kým krátko po začiatku vojny k nám prichádzalo aj okolo 10-tisíc ľudí, posledné dni sa čísla pohybujú v menších tisíckach, v sobotu 26. marca to bolo asi 4000 utečencov.

„Nevedela som, čo od príchodu ľudí z Ukrajiny očakávať. Vystúpili pred naším penziónom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Doležal

Hegerova vláda

Roman Mikulec

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie