Jan Wirnitzer
Deník N
Rusko sa cez víkend pochválilo prvým bojovým nasadením moderných a veľmi výkonných striel Kinžal, proti ktorým Ukrajina podľa Moskvy nemá obranu. Správu prevzalo mnoho médií, potom však nastali pochybnosti, či boli ruské tvrdenia pravdivé.
Správa o oficiálne prvom použití „hypersonickej“ strely Kinžal pochádza z ruskej vládnej agentúry TASS a Denník N o nej písal napríklad tu. Rusko však tou správou vlastne hovorilo: máme ešte omnoho mocnejšie zbrane a nebojíme sa ich použiť – však uvidíte!
Slovo „hypersonická“ znie ako zo sci-fi. Projekt Missile Threat amerického think-tanku CSIS však upozorňuje, že je to trochu zavádzajúce, pretože rýchlosť päťkrát vyššiu než zvuk – teda hypersonickú – v nejakej fáze letu dosahuje väčšina balistických rakiet. Pri Kinžale je v každom prípade pravda, že ide o modernú a výkonnú zbraň.
Riadené strely môžeme rámcovo rozdeliť na balistické, po odpálení letia k cieľu po balistickej krivke alebo podobnou trajektóriou a strely s plochou dráhou letu (cruise missile), ktoré letia pri zemi alebo relatívne nízko nad morskou hladinou. Oboje majú svoje výhody: balistické strely bývajú rýchlejšie a môžu byť výrazne silnejšie. Strely s plochou dráhou letu sa horšie detegujú, môžu byť lacnejšie a existuje veľa cieľov, na ktoré stačia.
S vyargumentovanými pochybnosťami pôvodne prišla WarZone, vojenská sekcia portálu The Drive.
Fakt, že je Kinžal moderný, účinný a výkonný, zároveň znamená jednoduchú vec: je drahý. Rusko ich podľa dostupných informácií zrejme nemá veľa – okrem hypotetického scenára tretej svetovej vojny nie je mnoho cieľov, na ktorých zničenie by bolo treba takú strelu použiť.
Rusko tvrdí, že ju možno namieriť aj proti veľkým lodiam, čo sa dá pochopiť ako odkaz Američanom: „Držte svoje lietadlové lode ďaleko, jasné?“ To sa však nedá overiť.
Zásah 25 kilometrov od „našich hraníc“?
Deľatyn je malé mesto na západe Ukrajiny. Ak by bola Zakarpatská Ukrajina stále súčasťou našej republiky (ako za čias medzivojnového Československa), médiá by v sobotu boli hovorili o ruskom raketovom útoku 25 kilometrov od „našich hraníc“.
Podľa WarZone pri tomto meste muničné sklady skutočne sú. Ibaže: kde sú sekundárne výbuchy, ktoré sú bežné pri explózii munície? Prečo neboli použité lacnejšie strely s plochou dráhou letu, ktoré dosiaľ zasahovali ciele na západe Ukrajiny?
Na vysvetlenie: Kinžal je v podstate modifikáciou omnoho známejšej strely Iskander, ktorých už Rusko proti Ukrajine vyslalo mnoho a sú započítavané do každodenných štatistík, koľko riadených striel už napadnutú krajinu zasiahlo (už je to viac než 1100).
Rozdiel je v tom, že Kinžal je vylepšený tak, aby sa dal odpáliť z lietadla. Strela tak vyvinie väčšiu rýchlosť a doletí ďalej, nemusí spotrebovať toľko vlastných pohonných hmôt na nabratie výšky a získanie rýchlosti. Ciele na západe Ukrajiny sú však aj na dostrel iných, bežnejších a lacnejších ruských striel, ako Iskander či Kalibr.
O jednom z možných vysvetlení píše Politico: Rusku podľa jeho zdrojov dochádzajú zásoby iných riadených striel, pretože ich už spotrebovalo veľa (nečakalo takú dlhú a úpornú vojnu) a nedokáže ich nahradzovať.
Úvahy o dochádzajúcich raketách sa však objavujú už nejaký čas, počas ktorého Rusko strieľalo ďalej. Najnovšie oznámilo aj použitie protilodných striel Bastion na ukrajinské pozemné ciele, čo môže mať svoju logiku, ale zároveň to môže byť ďalšou súčasťou mozaiky dochádzajúcej munície.
Použiť Kinžal na fronte nemá zmysel
Dalo by sa uvažovať tak, že Kinžal naberie vyššiu rýchlosť a vďaka väčšej kinetickej energii môže slúžiť aj na zničenie odolného cieľa, akým je podzemný muničný sklad?
Teoreticky áno, ale Rusko opäť zrádzajú otvorené zdroje informácií. Údajné miesto zásahu sa totiž na základe máp podarilo objaviť juhovýchodne od Charkova, takmer na fronte a zhruba 900 kilometrov od Deľatyna (pozri tento text).
Vysvetľuje to, prečo sa zásah podarilo nafilmovať ruskému dronu Orlan-10, pre ktorý by bol let cez celú Ukrajinu riskantný.
Nález miesta zásahu, ktoré viac než muničný sklad pripomína vidiecku stodolu, vzbudzuje skôr otázky, než prináša odpovede. Použiť ďalekonosnú strelu, ktorá podľa Rusov dokáže prenikať protivzdušnou obranou, nedáva na fronte prakticky príliš zmysel. Existencia videa však nehovorí nič o tom, či Rusko túto zbraň nepoužilo inde.
Po tom, čo Pentagón uviedol, že nemôže použitie strely Kinžal potvrdiť, prezident USA Joe Biden povedal, že strela odpálená bola, pretože „je tým jediným, čo Rusi bezpečne dostanú cez“ ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Z možných dôvodov tak zostávajú v hre ešte tie na posilnenie vyjednávacej pozície: pozrite sa, Kinžal je nasaditeľný a vieme ho použiť. A, mimochodom, tušili ste, že máme ešte mocné zbrane, ktoré sme doteraz vôbec nenasadili? Tak teraz to už viete!
Rusko v každom prípade následne oznámilo, že strelami Kinžal viedlo aj ďalšie útoky: minimálne na sklad paliva v meste Kosťantynivka blízko Mykolajiva. Žiadna séria vyhlásení o početných útokoch týmito strelami však nenasledovala, a to ani v situácii, keď na Ukrajinu letia desiatky rakiet denne.
Strely Kinžal sa odpaľujú zo záchytných stíhačiek MiG-31 s mohutnými motormi, vďaka ktorým majú vysokú stúpavosť a maximálnu rýchlosť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
