Naozaj išli do tovární, ale boli to továrne na smrť
Počas druhej svetovej vojny zo Slovenska deportovali v dvoch vlnách 71-tisíc Židov.
Väčšinu slovenských Židov deportovali v roku 1942, zostávajúcich v roku 1944. V prvej vlne na smrť odvliekli 57 628 ľudí, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Oficiálna propaganda tvrdila, že idú do novej vlasti pracovať. Zdrvujúcu väčšinu však zabili okamžite alebo veľmi krátko po príchode na miesta vraždenia. Prežilo len niekoľko stoviek občanov Slovenska.
Našich Židov v roku 1942 odviezli v 57 transportoch. V každom bolo približne tisíc ľudí. Vie sa, že 38 vlakov smerovalo do štyroch vyhladzovacích táborov Sobibor, Treblinka, Belzec a Majdanek. Zostávajúcich 19 odišlo do Osvienčimu.
Všetky tieto tábory sa nachádzali na území okupovaného Poľska a ich mená sa stali symbolom holokaustu. Hovorí sa im aj továrne na smrť, pretože nevinné obete v nich vraždili doslova priemyselným spôsobom. Popravili v nich milióny ľudí.
Línia Molotov-Ribbentrop
Po prepadnutí, porážke a rozdelení Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz v septembri 1939 boli európski Židia rozdelení na dve časti. O dva roky neskôr to ovplyvnilo spôsob, akým zomreli. Prečo a ako opisuje americký historik Tymothy Snyder vo svojej knihe Krvavé územie.
