Denník N

Nacistická obluda v Košiciach

Foto - ČTK
Foto – ČTK

Holokaust na južnom Slovensku: Najskôr nádej, potom pasca. Viac ako polovicu obyvateľstva Dunajskej Stredy, skoro 3000 ľudí, deportovali do Osvienčimu 15. júna v 60 nákladných vagónoch. Vrátilo sa z nich necelých 600.

Rok 1944 zmenil dnešné južné Slovensko tragicky a nezvratne. Židovská komunita mala v mestách a obciach od Dunajskej Stredy po Košice dlhodobo významné zastúpenie, v niektorých prípadoch tvorila dokonca väčšinu obyvateľstva.

Židia na Slovensku trpeli po Trianone pre ich promaďarské sympatie a blízkosť k maďarskej kultúre, ale nepomerne viac utrpenia ich čakalo po pripojení južných území Slovenska k Maďarsku v roku 1938 a najmä po začatí deportácií v roku 1944, v ktorých zohrávali kľúčovú rolu Košice ako jedno z centier transportov do Osvienčimu.

Príbeh holokaustu na južnom Slovensku, ktoré sa v tomto období označovalo ako Felvidék, je aj príbehom jedného z najkrutejších veliteľov židovského geta, ktorého metódy zarazili aj SS-ákov, ale aj primátora, ktorý musel zomrieť preto, lebo sa postavil proti teroru a zabíjaniu.

Malý Jeruzalem na Žitnom ostrove

Dunajská Streda (v maďarčine Dunaszerdahely) je dnes jedným z centier maďarskej menšiny na Slovensku, kde funguje najviac maďarských kultúrnych inštitúcií a žije najviac výrazných osobností tejto komunity.

Pred rokom 1944 bolo toto mestečko dlho dôležitým strediskom židovskej kultúry. Židia sa tu začali usídľovať od začiatku 18. storočia a koncom 19. storočia už tvorili väčšinu obyvateľstva mesta, čo nebolo v dobovom Uhorsku bežné. Dunajská Streda bola v tomto období aj čulým obchodným centrom, a to aj vďaka miestnej židovskej komunite. Žili tu mnohí významní náboženskí predstavitelia uhorských Židov, ale napríklad aj známy cestovateľ Ármin Vámbéry, ktorý sa narodil vo Svätom Jure, ale od svojich troch rokov vyrastal v Dunajskej Strede.

Na začiatku 20. storočia bola Dunajská Streda uhorským centrom ortodoxného krídla židovskej komunity a v medzivojnovom období tu žilo viac ako dva a pol tisíca Židov. Preto volali mesto najprv malá Palestína, neskôr malý Jeruzalem.

Významné židovské komunity existovali aj v iných mestách tohto regiónu: v Galante žilo v roku 1944 1105 Židov, v Komárne 2170, v Košiciach okolo 10-tisíc.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Slovensko

Teraz najčítanejšie