Putin je môj veľký omyl. Kedysi na mňa pôsobil dobre, teraz je gangster psychopat, vraví Adam Michnik
Šéfredaktor poľskej Gazety Wyborcza Adam Michnik prežíva vojnu na Ukrajine veľmi ťažko. Má obavy o svoju krajinu – kvôli Vladimirovi Putinovi i Jarosławovi Kaczyńskému.
Hovorí o svojom rozčarovaní z ruského i českého prezidenta, ale aj o tom, čo mal na stretnutí disidentov v batohu Václav Havel.
V rozhovore ďalej vraví, či je Vladimir Putin schopný kompromisu; či Poľsko zvládne taký počet ukrajinských utečencov; prečo nikdy nesúhlasí s Václavom Klausom a aké sú najväčšie poľské komplexy.
V stredu zomrela Madeleine Albrightová. O koho svet prišiel?
Po prvý raz som ju videl v Prahe, kde nás zoznámil Václav Havel. Neskôr som sa s ňou stretol vo Varšave, bola u nás v redakcii Gazety. Bola to vynikajúca politička a rozumela psychológii ľudí z východnej Európy aj tunajšej problematike. Zaslúžila sa o rozšírenie NATO a uistila nás, že už to nikdy nebude „o nás bez nás“.
Keď som sa však dozvedel, že zomrela, nemyslel som na ňu ani tak ako na osobu, ktorá má veľké historické zásluhy, ale skôr ako na ženu s veľkým politickým talentom. Myslel som na ňu ako na autorku jej poslednej knihy Fašizmus – varovanie. Je to fantastická a veľmi múdra kniha a naozaj trefne zachytáva podstatu súčasnosti.
Albrightová varovala pred určitými náladami a tendenciami už v tejto knihe. Varovala presne pred tým, čo sa teraz v spoločnosti skutočne deje – pred populistickými tendenciami, ktoré nie sú ani fašizmus, ani boľševizmus. Je to putinizmus. Ona navyše videla spoločného menovateľa medzi Trumpom, Putinom, Orbánom, Kaczyńským a Klausom.
Ten už je na politickom dôchodku.
Ale nie je ešte taký starý na to, aby nejazdil do Nemecka na zjazdy AfD (nemecká krajne pravicová strana – pozn. red.).
Zdá sa mi, že Madeleine Albrightová bola jedným z prvých predstaviteľov americkej elity, ktorí spoločného menovateľa pomenovali, definovali a opísali. Nie som však objektívny, pretože sa stalo, že napísala všetko, čo si myslím.
Pred troma rokmi v rozhovore hovorila, že by bola nervózna, ak by v tej chvíli mala pozvať Čechov, Poliakov a Maďarov do NATO. V tom ste s ňou takisto súhlasili?
Samozrejme. Podstatou fungovania západnej demokracie je rešpekt a deľba moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.
Ak by sme dnes neboli v NATO, bolo by to vzhľadom na vojnu na Ukrajine tragické. Boli by sme na rade. Česko, Poľsko i Maďarsko.
Áno, iste. Je však zaujímavé, že toto Európska únia dlho tolerovala. Tolerovala aj Orbána a Kaczyńského. A pamätáte si, že pri ďalšom rozširovaní NATO neboli pozvaní Slováci, pretože mali Mečiara.
A v Česku bol Klaus.
Klaus ešte nebol tým dnešným Klausom. Odvtedy uňho prebehla istá evolúcia.
Čo ste si vtedy o ňom mysleli?
Bol som Havlov priateľ, takže o Klausovi nemôžem premýšľať v dobrom. Keď som bol raz na výročí Nežnej revolúcie v Česku, pozvali ma, aby som prednášal o východnej demokracii, a Glucksmanna (André Glucksmann – francúzsky politológ a filozof – pozn. red.), ktorý mal prednášať o západnej demokracii. A ja som si mal sadnúť vedľa Klausa.
Vravím Havlovi: „Vašek, ja si nemôžem sadnúť vedľa Klausa, pretože z toho vzniknú ľudské obete. My sa skrátka pozabíjame. Radšej si sadnem vedľa Dáše.“ Klaus bol Havlov politický protipól. Rozumel politike trochu ako Putin. Veľký rozdiel je však v tom, že česká spoločnosť je úplne iná než ruská.
Povedali by ste to isté o Jaroslawovi Kaczyńskóm?
O ňom by som hovoril horšie.
Aj dnes? Po tom, čo bol s troma ďalšími premiérmi za ukrajinským prezidentom v Kyjive? Nezmenili ste naňho čiastočne názor?
Klaus nikdy nebol diktátor. A Kaczyński diktátor je. Prinajmenšom krok za krokom smeruje k tomu, aby bol ako Putin. Klaus bol Putinovi intelektuálne podobný, ale mal inú politiku. Oproti tomu Kaczyński v spôsobe vedenia štátu Putina napodobňuje. I keď formálne sa tvári ako Putinov nepriateľ.
Prekvapilo vás, že sa Kaczyński k tejto premiérskej delegácii pridal?
Nie. Nedivil som sa tomu. Kaczyński je takzvaný rusofóbny putinovec.
Takže neznáša Rusov a obdivuje Putina?
Je rusofób, ale presne, napodobňuje
