Denník N

Putinova invázia posunula bližšie k Západu aj Moldavsko. Jeho jediný problém však nie je Podnestersko

Park v Kišiňove. Foto - TASR/AP
Park v Kišiňove. Foto – TASR/AP

Moldavsko je síce jednou z najchudobnejších krajín v Európe, ale jeho značná časť v týchto dňoch poskytuje nezištnú pomoc Ukrajincom na úteku.

„V súčasnosti Moldavsko čelí doslova humanitárnej katastrofe,“ hovorí pre Denník N politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV, ktorý sa na východnú Európu špecializuje.

Od začiatku vojny do Moldavska utieklo zhruba 370-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich sa posúvajú ďalej na západ.

Moldavsko však v týchto dňoch púta pozornosť aj z iného dôvodu. Na jeho území sa nachádza Podnestersko, ktoré v roku 1990 vyhlásilo nezávislosť, no nemá medzinárodné uznanie. Táto oblasť leží len niekoľko desiatok kilometrov od Odesy a je v nej zhruba 1500 ruských vojakov a „mierotvorcov“.

Situácia je nateraz pokojná, hoci od začiatku invázie panujú obavy, že ruský útok by mohol pokračovať aj týmto smerom.

Vláda hasičov požiaru 

Moldavsko je európskym unikátom – v žiadnom inom štáte na kontinente nevládnu dve ženy. Premiérka Natalia Gavrilița a prezidentka Maia Sandu v krajine, ktorá je vo svojej zahraničnopolitickej orientácii dlhodobo rozdelená medzi Európsku úniu a Rusko, reprezentujú prozápadnú silu.

Začiatkom marca Moldavsko oficiálne požiadalo o vstup do Európskej únie, čo analytici označovali za historický počin.

„Niektoré rozhodnutia potrebujú čas, ale iné musia byť prijaté rýchlo a rozhodne. Musíme sa chopiť príležitosti, ktorá sa nám naskytla pri meniacej sa podobe sveta,“ povedala podľa televíznej stanice Euronews prezidentka Maia Sandu.

Toto gesto je prevažne symbolické, ale z hľadiska politického odkazu je dôležité. Moldavsko ešte stále nie je ani kandidátskou krajinou – spolu s Ukrajinou a Gruzínskom je súčasťou takzvanej „asociačnej trojice“. Všetky tieto postsovietske krajiny podpísali s Bruselom asociačné dohody, ktorými sa zintenzívnil ich obchod s Úniou a zintenzívnila sa aj spolupráca v iných oblastiach.

V súčasnosti už idú do krajín Únie viac než dve tretiny moldavského exportu, pričom do Ruska len asi desať percent.

Proeurópska vláda sa v Moldavsku dostala k moci v posledných dvoch rokoch so sľubom zreformovať krajinu. Politológ Juraj Marušiak si však myslí, že zatiaľ je skôr „hasičom požiaru“.

Moldavská administratíva musela v poslednom období riešiť tri veľké krízy –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie