Denník N

Madeleine Albrightová v súkoliach dejín

Madeleine Albrightová v Bratislave v novembri 1999
Madeleine Albrightová v Bratislave v novembri 1999

Otvárala dvere pre našich politikov a doviedla vlasť svojho otca do NATO.

Na Madeleine Albrightovú si po tieto dni spomínajú na celom svete: od Ameriky, kde zanechala najvýraznejšiu stopu, až po štáty v strednej a východnej Európe, ktorým pomohla získať bezpečnostný dáždnik v podobe členstva v NATO. No počas jej profesionálnej dráhy – či už ako americkej veľvyslankyne pri OSN, alebo ministerky zahraničných vecí USA – sa s ňou stretli aj stovky politikov z rôznych kútov sveta: od Nelsona Mandelu, Jásira Arafata, Slobodana Miloševića či vodcu komunistickej Severnej Kórey Kim Čong-ila a komunistickej Číny Ťiang Ce-mina – až po Vladimíra Putina.

Pravda, nestretávala sa iba s politikmi; na svojich cestách oslovovala aj mladých ľudí. „Nebudem vám hovoriť, aby ste boli trpezliví, pretože si nie som istá, že trpezlivosť je vždy cnosťou,“ prihovorila sa 22. novembra 1999 študentom v preplnenej aule Univerzity Komenského. „Ak by Američania boli vždy trpezliví, možno by sme nikdy neboli mali hnutie za občianske práva. A ak by Slováci boli pred desiatimi rokmi trpezliví, vaša univerzita by ešte stále mala katedru marxizmu-leninizmu. Nebudem vám hovoriť, aby ste boli spokojní, pretože ešte máte pred sebou veľa práce. Ale musím vám povedať, že nie ste osamotení. Som hrdá, že Amerika sa ujala vedenia a spolu s európskymi partnermi pomáha národom v strednej Európe integrovať sa do spoločenstva slobody, ktoré ste v duchu nikdy neopustili.“

Keďže bolo desiate výročie Nežnej revolúcie, na výstave v Umeleckej besede venovanej spomienke na november ’89 sa stretla aj s dvadsiatimi lídrami Verejnosti proti násiliu a študentského hnutia. Už vtedy hovorila, že jej rodným jazykom je síce čeština, ale vyrastala ako „Čechoslováčka“ a na Slovensku sa cíti, ako keby „prichádzala domov“.

Slovenská stopa

Slovensko sa na jej horizonte neobjavilo prvý raz. Pamätám si, ako chodila na Pražský hrad za prezidentom Václavom Havlom, s ktorým si boli veľmi blízki. V roku 1991 sa ako odborná konzultantka podieľala na rozsiahlom výskume Times Mirror nazvanom Pulz Európy o náladách verejnosti po páde komunizmu v deviatich európskych štátoch vrátane Československa.

Neformálne s ňou komunikovalo aj bratislavské Centrum pre sociálnu analýzu, kde pôsobila aj sociologička Zora Bútorová. O poldruha roka nato sme sa s ňou obaja stretli v kaviarni vo Washingtone krátko pred jej vymenovaním za americkú veľvyslankyňu pri OSN. Bolo to tesne pred rozdelením Československa, zaujímala sa o situáciu u nás doma.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie