Denník N

Hovorme tomu fašizmus

Politická korektnosť bola vždy mienená ako bariéra proti urážlivým nálepkám voči rôznym menšinám. Teraz chráni fašistov pred tým, aby sme ich nazvali pravým menom.

Autor je editorom týždenníka Respekt,
člen redakčnej rady Denníka N

„Rakúšania sa znenazdajky stali antisemitmi a učili Nemcov, ako zaobchádzať so Židmi,“ cituje spomienku jedného rakúskeho Žida Timothy Snyder vo svojej novej knihe Čierna zem (Holokaust ako história a varovanie). Premena spoločnosti nastala zo dňa na deň – 11. marca 1938, keď Hitler pripojil Rakúsko k Nemecku.

Skúsenosť z tej doby má byť pre nás – ako píše Snyder v podnadpise – varovaním. Spoločnosť sa zo dňa na deň môže zmeniť z relatívne liberálnej na fašistickú, keď má na túto premenu vhodné podmienky.

Už od leta sa vyrovnávam s tým, že som v strednej Európe (tentoraz bez Rakúska) svedkom takejto premeny. Nastala šokujúcou rýchlosťou. Ďalším šokom pre mňa bolo zistenie, že téza o poučení z dejín ako varovanie neplatí.

Na tomto mieste by som mal navŕšiť argumenty, prečo si myslím, že slovenská, česká, maďarská a poľská spoločnosť sa tak náhle – v reakcii na utečeneckú krízu – vo svojej väčšine premenila vo fašistickú. Nebudem sa teraz do tejto argumentácie púšťať, pretože aj tá najpresvedčivejšia historická paralela s fašizmom z 30. rokov minulého storočia by bola tak či tak rozhorčene zamietnutá ako neprípustná.

Problém vidím inde. Obávam sa, že poučka o tom, že poznanie minulosti je protilátkou na jej opakovanie, je chybná z dvoch dôvodov: jedným je politická korektnosť a druhým je túžba dejiny si zopakovať – no s iným výsledkom.

Politická korektnosť bola vždy mienená ako bariéra proti urážlivým nálepkám voči rôznym menšinám, bol to spôsob, ako učiť spoločnosť väčšej citlivosti k nim – od Rómov, ktorým sa nemalo hanlivo hovoriť Cigáni, cez homosexuálov, ktorým sa nemalo hovoriť teploši, až po ženy, ktoré nemali byť vytláčané z jazyka jeho mužským poňatím.

Problém je, že keď sa novodobí fašisti vysmievajú politickej korektnosti (ako úchylke liberálov a humanistov) a šmahom označujú utečencov za islamistov, ktorí ohrozujú našu európsku kultúru, zároveň sa veľmi urazia, keď sú označení za fašistov. A nielen oni – pre celú spoločnosť je slovo fašizmus tým najhorším, čím môže byť niekto označený.

Asi je pravdou, že hovoriť ľuďom, že sú fašisti, nie je veľmi produktívne – oni sa urazia, zatvrdia a budú sa ešte viac fašizovať. Lenže aký jazyk mám používať, keď podľa môjho názoru je taký Miloš Zeman klasickým fašistom? Myslím, že sa ním stal, hoci ním možno v minulosti nebol (ako Rakúšania), pretože na jeho premenu nastali vhodné podmienky.

Dejiny nám jasne hovoria, aké pojmy máme na dnešok používať (fašisti sa vtedy za svoje označenie nehanbili, naopak, sami si ho vymysleli), ale politická korektnosť nám v tom bráni. Nazývame ich extrémistami, pretože hovoriť im fašisti považujeme za urážlivé. Myslím si, že robíme chybu a môžeme na ňu doplatiť tým, že si dejiny zopakujeme.

Druhý dôvod, prečo poučka o potrebe znalosti dejín ako protilátke na jej opakovanie nefunguje, je podľa mňa ešte oveľa hrozivejší. Dnešní fašisti dobre vedia, čo sa v Európe v minulom storočí stalo, ale sú presvedčení, že sa vtedy dejiny odohrali chybne. Liberálna demokracia so svojím trápnym humanizmom je podľa nich slepou vývojovou vetvou – budúcnosť patrí silným, egoistickým a nemilosrdným: takým, ako sú Rusko a Čína. A ak sa Európa nebude vyvíjať rovnakým smerom, zahynie.

Fašizmus pred 70 rokmi prehral, ale podľa nich to bola chyba, ktorá sa nesmie opakovať. Dnes sa vracia na scénu a musia zvíťaziť. V mene spásy Európy.

Nemám odpoveď na to, čo bude ďalej. Mám istú nádej, že spoločnosti v strednej Európe sa fašizmu v nejakej fáze vzdajú – keď zistia, že liberálny Západ je silnejší. Alebo ešte lepšie – keď zistia, že nenávisť k utečencom, humanistom, liberálom a ďalšej zberbe všetkého druhu ich nerobí šťastnejšími. Lenže prvým krokom k takémuto precitnutiu by malo byť priznanie, že fašizmus nie je nadávka ani pokus o urážku, ale definícia ich súčasného stavu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie