Psychiater Péter Hunčík: Situácia je kritická, dosť bolo vlažnosti

Magyar verzió itt.

Obávam sa, že návštevy Viktora Orbána v Moskve nie sú len o elektrárni v meste Paks, o plyne a rope, ale aj o statuse Zakarpatska, vraví psychiater a spisovateľ Péter Hunčík, podľa ktorého skutočné úmysly Orbánovho Maďarska treba zisťovať nielen podľa oficiálnych postojov vlády, ale aj podľa správania médií.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• ako sa prejavujú dôsledky vojny na mentálnom stave ľudí,
• do akej miery môže byť Vladimir Putin príčetný,
• čo je problém s reakciami maďarských politikov na vojnu,
• čo by mohlo zvrhnúť Viktora Orbána.

Prejavujú sa nejakým spôsobom dôsledky vojny na Ukrajine aj vo vašej psychiatrickej praxi?

Áno, jednoznačne. Zvýšil sa nám počet sedení. Prichádza veľmi veľa ľudí s obavami či úzkosťou, na pokraji duševného zdravia. Prichádzajú ku mne s otázkami, čo by som napríklad robil, keby som mal tridsaťpäť rokov a musel by som sa rozhodnúť, či odísť alebo zostať. Pracujem teraz aj ako taký poradca. Depresie s ľahším priebehom sa počas uplynulých dní zhoršili. Príbuzní sa sťažujú, že chorý visí na správach, je bezradný, nedôverčivý. Je tu aj ďalší dôsledok, ktorý vídam na ulici alebo počas každodenných rozhovorov. Každý, s kým sa dám do reči, sa po dvoch-troch vetách dostane k tejto téme. Existuje skupina vzdorovitých. Oni presne vedia, čo sa tu deje, a chcú sa so mnou rozprávať preto, aby mi to povedali. Podstatou toho, čo mi chcú povedať, je približne to, že výrobcovia zbraní v Amerike ich nedokážu predať a Rusi museli zaútočiť na Ukrajinu preto, aby Američania mohli predať svoje zbrane. Toto sú veľmi závažné tvrdenia, ktoré som naposledy počul vtedy, keď sme sa hádali o covide.

V čom sa líši súčasná situácia od tej covidovej?

Nie je tu veľa rozdielov. Mám na mysli predovšetkým hádky o očkovaní. Strach z covidu bol skutočný: je hrozné si len predstaviť, že niekto zomrie na udusenie. Väčší konflikt však prišiel v súvislosti s očkovaním. Až teraz zisťujeme, že v prípade antivaxerov ani nebola reč o očkovaní, rovnako to ani teraz nie je o amerických zbraniach. Podstatou je skôr postaviť sa proti mainstreamu. Psychológia pozná tento jav veľmi dobre na individuálnej úrovni, najmiernejšou odrodou je kverulant, ustavične sa hádajúci alebo nespokojný človek. Kverulantstvo je odborný výraz v psychiatrii: človek, ktorý nie je ochotný prijať nikoho a nič bez toho, aby sa o tom nehádal.

Čo to znamená v praxi?

Takýto človek má ku každému poznámky a snaží sa ísť proti oficiálnemu stanovisku. Samozrejme, tvrdí, že je intelektuál, a tak sa aj správa. Úlohou intelektuála by naozaj bolo sledovať všetko dianie vo svete so skepticizmom, lenže intelektuálny skepticizmus sa usiluje nájsť riešenie. Vo Vatikáne počas procesov kanonizácie fungoval inštitút advocatus diaboli – diablov advokát. Bol to človek, ktorý o adeptovi odhalil všetko a všetky udalosti, ktoré možno považovať za negatívne, zdieľal s komisiou, aby náhodou po jeho vyhlásení za svätého nevysvitlo, že nežil svätý život. Advocatus diaboli však nemal za cieľ zabrániť celému procesu. Podstatou kverulantského postoja je, že sa hádame l’art pour l’art, kvôli hádke samotnej.

Tí, ktorí prezentujú tento postoj, často hovoria aj to, že kriticky myslia na vysokej úrovni.

Ak toto zmýšľanie preskúmame, zistíme, že funguje na základe prísnych noriem. Ak sa intelektuál dozvie nové fakty, môže svoje stanovisko zmeniť, nové fakty môže zahrnúť do svojej rétoriky. V prípade kverulanta nové fakty a poznatky nemajú svoje miesto, existuje len prísny strnulý rámec, ktorý si dotyčný vytvoril buď sám, alebo sa uňho vytvoril pod vplyvom rozličných správ. A to, čo sa nezmestí do tohto rámca, sa nezmestí ani do jeho zmýšľania a svoje rigidné zmýšľanie nezmení ani pod vplyvom nových informácií. V roku 1993 sme organizovali v Prahe konferenciu, kde holandskí kolegovia skúmali skupinu východoeurópskych disidentov, ktorí sa pred rokom 1989 postavili proti vtedajšej moci. Počas rokov 1992 – 1993 ich vyhľadali a vysvitlo, že viac ako 70 percent z nich bolo absolútne nespokojných aj s novým režimom. Holandskí kolegovia to naformulovali trochu drsne, no bola to uzatvorená konferencia: psychopata nezmeníš. Samozrejme, nechcem takýchto ľudí označiť za psychopatov, no to bol vtedy názor holandských psychiatrov.

Nakoľko sa vám zdá Vladimir Putin príčetný na základe toho všetkého, čo od neho vidíme v uplynulom období?