Koľko Ruska máme doma?
Nie denacifikovať Ukrajinu, destalinizovať Kremeľ.
Autor je spisovateľ
Za uplynulý mesiac azda mnohí u nás pochopili, kam sa Rusko vyvinulo. Pritom pravá tvár režimu dlho bila do očí. Desiatky zavraždených novinárov, väznení opoziční lídri, prenasledovaní a umlčiavaní kritici, niekoľkokrát preukázane sfalšované voľby. Obrovská a štedro dotovaná Národná garda s nehoráznymi právomocami a s primárnou úlohou potláčať akékoľvek prejavy odporu vrátane „práva strieľať bez upozornenia“. Masové zatýkania demonštrantov s prázdnymi bielymi plagátmi pôsobili až groteskne, v pracovných táboroch – neraz na miestach bývalých gulagov – sa však akákoľvek komika razom končí. Turbokapitalizmus prirodzene splynul s tyraniou.
Azda aj slovenská verejnosť jasnejšie vidí, ako to v skutočnosti vyzerá a čo sa bežne hovorí na moskovských ideologických mítingoch, ako sa ruským deťom už v škôlkach a žiakom v školách vymývajú mozgy militarizmom a neoimperiálnym blúznením. Po internete sa šíria nenávistné zborové pesničky, ktoré odporne dehumanizujú iné etniká a upierajú Ukrajine – a neraz aj iným štátom – právo na existenciu. Malo by nás to vážne zaujímať, pretože sme súčasťou veľkej putinovskej lži o strednej a východnej Európe. Existujú už aj náčrty, ako si väčšie a lojálnejšie republiky náš mikroštát neskôr rozdelia. Po ďalšej špeciálnej operácii? Alebo vznikne zasa iné zjemňujúce slovné spojenie? Aj imperiálna vojna proti Ukrajine sa pripravovala v prejavoch, lživých článkoch a na prekreslených mapách.
Napriek tomu všetkému sa u nás naďalej mimoriadne darí prokremeľským bludom, polopravdám a manipuláciám. Každý týždeň v nemom úžase zízam na zoznam najpopulárnejších šíriteľov na sociálnych sieťach – viacerí z nich sa roky vyjadrujú radikálnejšie a otvorenejšie ako Putin. V nijakej krajine regiónu sa sprisahanecké teórie netešia takej popularite ako u nás. Koľko z toho, čo sa nám nepáči v Ruskej federácii, sa dávno udomácnilo u nás?
Pripomeňme si letné detské tábory, nábory extrémnej pravice pravidelne organizované kotlebovcami, alebo prednášajúcich zo Zeme a veku na slovenských stredných školách či učiteľov, ktorí žiakom odporúčali čítať barbarské Hlavné správy (ruskej tajnej služby a jej prisluhovačov). Nezabudnime ani na početných prokremeľských ideológov, ktorí na šírenie propagandy roky zneužívali naše verejné knižnice.
