Ruska, Ukrajinka a Slovenka v štátnom zariadení v Tatrách ukazujú návod, ako pomáhať utečencom
Hlavnou úlohou štátneho ubytovacieho zariadenia je poskytnúť ľuďom utekajúcim pred hrôzami vojny strechu nad hlavou a stravu. Na tomto mieste pomáhajú omnoho viac.
„Neviete si predstaviť tú reakciu žien, keď sa im nad hlavou objavil vrtuľník,” vraví Dagmar Tešliarová, riaditeľka vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia ministerstva financií v Tatranskej Lomnici. „My sme si už zvykli na záchranárske helikoptéry, no tieto ženy brali deti a utekali dnu,” vraví so slzami v očiach inak rázna manažérka.
Potichu otvorí dvere do veľkej kongresovej miestnosti. Na dlhých stoloch je úhľadne poukladané oblečenie pre deti i pre ich mamy. V prednej časti miestnosti sedia ukrajinské ženy, ktoré opakujú po lektorovi slovenské frázy: „Ahoj! Ako sa máš?”
Ani materiálna pomoc, ani hodiny slovenčiny, ani prednášky o možnosti zamestnať sa, ani pomoc pri umiestnení detí do škôl či koncert, ktorý sa chystá, nie sú obsahom metodických pokynov spracovaných vládou. Je to výsledok ľudského prístupu a činnosti dobrovoľníkov, ktorí spolupracujú so štátom.
Ochranári začali pomáhať vojnovým odídencom
Najprv bránili Tatry pred agresívnymi developermi. So začiatkom vojny sa činnosť väčšiny aktivistov zmenila na pomoc ľuďom z Ukrajiny. Najvýraznejšou osobnosťou podtatranských ochranárov je Svetlana Belová, ktorá koordinuje občiansku iniciatívu Milujem zelené Tatry.
„Prvé dni to bol šok, pozerala som telku a tiekli mi slzy. Aj sa hanbím, je mi to tak veľmi ľúto,” smutne opisuje svoje pocity Svetlana, ktorá je rodená Ruska.
