Ako s ľuďmi hovoriť o vojne? Nesľubujte im, čo neviete splniť, vraví vojenský psychológ Sopoliga

Keď bol Ivan Sopoliga na misii v Iraku, zahynuli tam traja slovenskí vojaci. O skúsenosti hovorí, že mu zmenila život. „Keď som sa vrátil, začal som si vážiť každý deň, čo sa zobudím živý a zdravý,“ hovorí. Podľa psychológa išlo o formatívny zážitok, „ale nemyslím si, že musíme zaplatiť takú vysokú cenu, aby sme k tomu došli“.

V rozhovore sa dočítate aj:

• ako sa na vojnu pripravujú vojaci a vojačky a ako sa buduje ich odolnosť;
• v čom spočíva posttraumatická stresová porucha a ako sa lieči;
• priťahuje armáda aj ľudí, ktorým robí násilie dobre, alebo ich psychotesty vylučujú;
• čo sa teraz deje v hlavách utečencov;
• akú rolu hrá v našich životoch to, že človeku, na ktorom nám záleží, môžeme alebo nemôžeme dať posledné zbohom.

Ako sa Slováci môžu vyhnúť pocitom viny za to, že žijú normálne, ak kúsok za našimi hranicami sa bojuje a umierajú ľudia? Napríklad my cez víkend uvažujeme, na ktoré detské ihrisko s dieťaťom pôjdeme.

Vy ste Otakar?

Áno.

Ja som Ivan. Môžem vás volať Otakar?

Nech sa páči.

Otakar, máte pocity viny za to, že sa venujete svojej rodine?

Nemám pocity viny pre to, že sa venujem rodine, ale vnímam ten spor…

Je vám to ľúto, že sa to deje. Ale máte pre to pocity viny?

Keby som si to pripustil do dôsledku, musel by som sa zblázniť.

Presne tak. Keď chodím k veľkým tragédiám, idem tam s tým, že ľuďom idem pomôcť. Vy ako novinár môžete pomáhať tým, že ľudí pravdivo informujete o veciach, ktoré sa dejú. To je vaša práca. Tým pomáhate, lebo viete sprostredkovať nejaký kontakt alebo zohnať informáciu. Ja k ľuďom prídem, poskytnem im podporu, ale tú situáciu, ktorá im spôsobila ťažkosti, som nespôsobil. Môžem sa cítiť vinný za niečo, čo som spravil ja osobne, ale nemám podiel viny na tom, že vypukla vojna – okrem toho globálneho prvku, že žijem v Európe a odoberám ruský plyn alebo že som príslušníkom ľudskej rasy a jeden príslušník ľudskej rasy ničí druhého.

Môj „pocit viny“, ak to tak môžem povedať, prebijem tým, že veci, ktorým sa venujem, robím dobre – že zodpovedne pracujem alebo volím demokratické strany. Toto je moja eliminácia pocitu viny. Ak by som volil Putina, asi by som mal pocity viny. Tým, že budete mať pocity viny, ľuďom nepomôžete. Ak sa v tom budete utápať, vyrobíte starosti vlastnej rodine, a nešťastie tým zväčšíte. Ukrajincom pomôžete tým, ak im pošlete peniaze alebo jedlo, ubytujete niekoho z nich alebo si zodpovedne spravíte svoju robotu. Všetci nemôžeme ísť na hranicu a pomáhať. Fabrika im pomôže tým, ak im dá prácu – to je ich spôsob, ako eliminovať zlo, čo sa deje. Ide o to, aby sme všetci robili svoju prácu a nedovolili sme, aby sa k moci dostali sily, ktoré sa usilujú o takéto násilie. Viac asi urobiť nemôžeme.