Nemecké energetické fiasko

Autor je nemecký ekonóm

Nemecko dlho považovalo svoju energetickú zmenu za špičkovú v porovnaní s inými západnými priemyselnými krajinami. Tunajší politici očakávali, že krajina bude schopná zabezpečiť si dodávky energie výlučne z obnoviteľných zdrojov, a preto sa rozhodli postupne vyradiť uhlie i jadrovú energiu. Posledné tri zo 17 nemeckých jadrových elektrární majú odstaviť tento rok.

Zelení politici v Nemecku vždy dúfali, že ostatné krajiny budú túto energetickú agendu napodobňovať, zvlášť keď uvidia, ako dobre funguje. Ale vo svetle vojny na Ukrajine je svet namiesto toho svedkom, ako nemecký prístup vytvoril politickú katastrofu.

Nadmerná závislosť

Na zmiernenie súbežného vyraďovania uhlia a jadra a na odstránenie problémov v dodávkach elektriny počas dlhého prechodu na obnoviteľnú energiu sa Nemecko rozhodlo postaviť veľký počet ďalších plynových elektrární. Ešte tesne pred tým, ako ruské jednotky napadli Ukrajinu, politici predpokladali, že plyn pre tieto zariadenia bude vždy pochádzať z Ruska, ktoré pokrýva viac ako polovicu nemeckej spotreby.

Koniec koncov, Rusko sa ukázalo ako spoľahlivý dodávateľ surovín do Nemecka počas mnohých predchádzajúcich kríz a dokonca aj počas rozpadu Sovietskeho zväzu. Očakávalo sa, že svoje dodávky ešte rozšíri, keď začne fungovať dnes už pozastavený plynovod Nord Stream 2, ktorý by prepravoval ruský plyn priamo do Nemecka po dne Baltského mora.

Vojna ruského prezidenta Vladimira Putina však túto kalkuláciu jasne rozbila. Nadmerná závislosť od ruského plynu sa v súčasnosti stala bezpečnostným rizikom pre Nemecko a celý západný svet. To dáva Putinovi moc položiť najväčšiu európsku ekonomiku na kolená a zároveň to obmedzuje šance Západu uvaliť na Rusko ďalšie sankcie súvisiace s energetikou.

Vráťme sa k jadru

Záväzok Nemecka opustiť uhlie a jadrovú energiu, teda práve tie zdroje energie, ktoré by mu poskytli istý stupeň sebestačnosti a autonómie, vystavil krajinu veľkému nebezpečenstvu. Nie je to tak dávno, čo bolo Nemecko po Číne druhým najväčším producentom hnedého uhlia na svete. A ľahko si mohlo zaobstarať aj malé množstvo uránu potrebného na prevádzku svojich jadrových elektrární a uskladniť ho doma na mnoho rokov.

Presvedčení Zelení tvrdia, že postupné vyraďovanie dvoch energetických zdrojov by nebolo problémom, ak by Nemecko napredovalo vo vývoji veternej a slnečnej energie s cieľom dosiahnuť nezávislosť práve pomocou zelenej energie. Tvrdia, že potreba zabezpečiť energetickú bezpečnosť je argumentom v prospech nemeckej stratégie založenej na obnoviteľných zdrojoch energie, nie proti nej.

Tento názor je však diskutabilný. Napriek tomu, že turbíny a fotovoltické panely v súčasnosti zaberajú veľkú časť krajiny, v roku 2021 bol podiel veternej a solárnej energie na celkovej konečnej spotrebe energie v Nemecku, ktorá zahŕňa vykurovanie, priemyselné spracovanie a dopravu, iba 6,7 ​​percenta. A zatiaľ čo veterná a solárna energia vyrábala 29 percent elektrickej energie v krajine, samotná elektrina predstavovala len asi pätinu konečnej spotreby energie. Nemecko by sa k dosiahnutiu energetickej autonómie tak ľahko nepriblížilo, ani keby sa sektor obnoviteľných zdrojov rozširoval dvojnásobnou rýchlosťou.

Argument Zelených tiež prehliada skutočnosť, že plánované dodávky elektrickej energie založenej na veternej a slnečnej energii musia byť vždy doplnené o regulovateľnú konvenčnú výrobu elektriny, keďže jej skladovanie je zložité a mimoriadne drahé. Táto energia sa dodáva do siete, keď vietor a slnko nevyrábajú dostatok energie, a môže zabezpečiť, že počas dlhotrvajúceho veterného a solárneho útlmu nebude narušená ekonomika.

Inými slovami, zelená energia v skutočnosti nemôže ukončiť závislosť Nemecka od dovozu plynu po vyradení uhlia a jadra. Jediná klimaticky neutrálna cesta Nemecka k energetickej sebestačnosti by si vyžadovala, aby opäť investovalo do jadrovej energie.

Krátkodobo to nepôjde

Aj tí Nemci, ktorí sú optimistickejší, pokiaľ ide o potenciál veternej a slnečnej energie, by mali priznať, že z krátkodobého hľadiska by ukončenie dovozu ruského plynu v snahe odstaviť Putina od peňazí udusilo aj nemeckú ekonomiku. Pre Nemecko je jednoducho nemožné dostatočne rýchlo doviezť potrebný zemný plyn z iných zdrojov. Na európskom trhu nie je plynu nadbytok a ďalšie krajiny vrátane Talianska a Rakúska sú na tom veľmi podobne, ak nie ešte horšie. Nemecko nemá žiadne terminály na skvapalnený zemný plyn a zariadenia LNG inde v Európe nemajú potrebnú kapacitu, aby mohli nahradiť ruské dodávky. Okrem toho je kapacita existujúcich vnútroeurópskych plynovodov príliš nízka.

Ak by Nemecko náhle zastavilo dovoz ruského plynu, vykurovacie systémy založené na plyne, na ktoré sa spolieha polovica nemeckej populácie, teda približne 40 miliónov ľudí, a priemyselné procesy, ktoré sú vo veľkej miere tiež závislé od dovozu plynu, by sa zrútili skôr, ako by bola k dispozícii náhradná energia. Je nepravdepodobné, že by vláda prežila výsledný ekonomický chaos, verejné pobúrenie, ak by bol nedostupný plyn alebo by dramaticky vzrástli náklady na vykurovanie. V skutočnosti by pravdepodobný rozsah domáceho rozvratu spochybnil súdržnú reakciu Západu na ukrajinskú vojnu.

Až v dlhšom časovom horizonte, povedzme troch až piatich rokov, budú nemecké LNG terminály schopné nahradiť ruské dodávky plynom z iných častí sveta. Ale dovtedy bude Rusko stavať nové plynovody do Číny, Indie a ďalších ázijských krajín, ktoré budú horlivo nakupovať a spaľovať plyn, o ktorý Nemecko prestane mať záujem.

V krátkodobom ani dlhodobom horizonte preto Západ nebude môcť sťažiť Rusku vojnu bez toho, aby situáciu rovnako sťažil aj sám sebe.

© Project Syndicate