Denník N

Revolúcia u susedov. Stane sa z Poľska druhé Maďarsko?

Predseda poľskej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński bozkáva ruku volebnej líderky PiS Beaty Szydłovej. Foto – TASR/AP
Predseda poľskej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński bozkáva ruku volebnej líderky PiS Beaty Szydłovej. Foto – TASR/AP

Konzervatívna strana Právo a spravodlivosť, ktorej líder označoval Viktora Orbána za svoj idol, ovládla celé Poľsko. Môže pravdepodobne vládnuť sama, volil ju západ aj východ, mladí aj starí.

Rok 2015 bude pre Poľsko rokom, keď sa politika v krajine prevrátila hore nohami. Na jar konzervatívna strana Právo a spravodlivosť, ktorá bola osem rokov v opozícii, šokujúco získala post prezidenta, keď vyhral jej kandidát Andrzej Duda.

Po nedeľných voľbách bude mať v krajine aj vládu. A dokonca podľa oficiálnych výsledkov volebnej komisie získala zrejme aj väčšinu v dolnej komore parlamentu (podľa odhadov 235 zo 460 poslancov) a pravdepodobne bude môcť vládnuť sama. Vláda jednej strany môže vzniknúť v Poľsku prvýkrát po roku 1989.

„Za nami je 150 dní, keď došlo v Poľsku k revolúcii,” napísal šéfredaktor magazínu Newsweek Tomasz Lis. „Je to najväčšia zmena od roku 1989,“ dodal.

Na ceste k Maďarsku?

Najmä medzi liberálmi v krajine panuje obava, že ide o zmenu k horšiemu a že Poľsko sa pod vládou Kaczyńského môže posunúť smerom k orbánovskému Maďarsku. „Predseda strany Jaroslaw Kaczyński označoval Orbána za svoj idol. Hovoril, že z Varšavy chce spraviť druhú Budapešť. Bude sa pokúšať jeho model dosiahnuť,” povedal pre Denník N Jacek Kucharczyk, šéf poľského Inštitútu pre verejné otázky.

Podľa neho ide skôr o kontrarevolúciu, keď PiS sa „odvráti od liberálnych hodnôt, ktoré v krajine zavládli v poslednom štvrťstoročí“. Na liberálnu demokraciu v minulosti útočil aj Orbán.

Šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza Adam Michnik to vidí ešte černejšie. „Nemám pochybnosti: budú provokácie, budú odpočúvania. Keď rozmýšľam o modeli krajiny, aký nás čaká, tak to bude putinizmus,“ povedal vo volebnom štúdiu svojho denníka.

Výsledky volieb. Sejm bude prvýkrát bez ľavice, Zjednotená ľavica neprekročila 8-percentný prah potrebný pre koalíciu. Zdroj - gazeta wyborcza
Výsledky volieb. Sejm bude prvýkrát bez ľavice, Zjednotená ľavica neprekročila 8-percentný prah potrebný pre koalíciu. Zdroj – Gazeta wyborcza

Nie všetci to vidia tak čierne. Poľsko má za sebou vládu PiS v rokoch 2005 až 2007, keď došlo k odpočúvaniu novinárov.

Strana o sebe tvrdí, že sa zmenila. Napríklad v tých časoch bola protinemecká, vtedajší premiér Jaroslaw Kaczyński Berlínu pripomínal množstvo Poliakov, ktorých zabili nacisti v druhej svetovej. Vláda Občianskej platformy sa naopak držala pri Nemecku. PiS je tiež euroskeptická strana.

V súčasnej kampani chýbali PiS protinemecké témy, manželka prezidenta Andrzeja Dudu je Nemka učiteľka nemčiny. „Nemôžeme zničiť vzťahy s Nemeckom spôsobom, ktorý poškodí naše ekonomické záujmy. Ale sú témy, ktoré vidíme inak ako Nemecko,“ povedal pre Reuters expert strany na zahraničnú politiku Witold Waszczykowski.

Znova sa spojí V4

Návrat Kaczyńského strany spojí región V4, najmä v otázke krízy imigrantov. Slovensko, Česko a Maďarsko sú tvrdí kritici prijatia imigrantov a hlasovali proti kvótam EÚ na ich prerozdelenie. Kriticky sa predtým vyjadrovala aj doterajšia poľská vláda, no napokon súhlasila s prijatím 7000 utečencov do krajiny.

Naopak, Jaroslaw Kaczyński je proti ich prijatiu, aj keď schválené kvóty meniť nebude. Pred voľbami povedal, že utečenci do Poľska privedú parazity, choleru či dyzentériu.

„Už dohodnuté objemy utečencov nebudeme spochybňovať. Pevne však veríme, že nebude ďalší tlak na ďalšie kvóty. Tí ľudia sem priplávali cez more do Nemecka a Švédska. Poľsko ich nemôže prijať,” povedal pre Denník N vo volebnom štábe strany ich europoslanec Zbigniew Kuźmiuk. Podľa neho chce strana posilniť V4 a dokonca ho rozšíriť o krajiny Bulharsko a Rumunsko.

500 zlotých na dieťa mesačne

V domácej politike boli sľuby PiS slovami britského denníka Financial Times „ekonomicky populistické” a strana bude mať, čo robiť, aby ich splnila. Strana napríklad chce dávať mesačne rodine 500 zlotých (asi 115 eur) na každé druhé a ďalšie dieťa. Ako povedala líderka kampane a pravdepodobne budúca premiérka Beata Szydlová, bude to prvá vec, ktorú spravia.

Takisto chce strana znížiť vek odchodu do dôchodku, ktorý odchádzajúca vláda zvýšila. Strana plánuje znížiť dane pre malé a stredné podniky, zvýšiť dane na banky či zahraničné  obchodné reťazce v krajine. Podobné návrhy presadil aj Orbán.

Celkovo by ich ekonomický program mal stáť 39 miliárd zlotých (9 miliárd eur, 2,3 percenta HDP). Tieto peniaze chcú získať napríklad zefektívnením výberu daní. Šéfekonóm ING Bank Ślaski Rafal Benecki to nazval zbožným prianím. „Každý minister financií za posledných 10 rokov to skúšal, no nikto neuspel,“ povedal podľa Reuters ešte pred voľbami.

Novou premiérkou bude zrejme Beata Szydlo. Foto - tasr/ap
Novou premiérkou bude zrejme Beata Szydlová. Foto – tasr/ap

Mladí, vzdelaní aj veľkomestá

PiS ovládol Poľsko aj napriek tomu, že za osem rokov vlády Občianskej platformy ekonomika Poľska narástla o štvrtinu. Ako jediná krajina v Európskej únii nezažila pád hospodárstva, ktorý naposledy bol v Poľsku podľa portálu Politico v roku 1992. Nezamestnanosť sa drží pod 10 percentami (pod priemerom Únie).

Napriek tomu polovica voličov tejto stredopravej strany v roku 2011 volila v nedeľných parlamentných voľbách niekoho iného.

Poľsko bolo v mnohých minulých voľbách rozdelené na západ a východ. Západ bližšie k Nemecku tradične volil prevažne Občiansku platformu (PO), východ s vyššou nezamestnanosťou stranu Právo a Spravodlivosť. To sa však tieto voľby zmenilo.

Okrem dvoch vojvodstiev vyhrala PiS vo všetkých vojvodstvách (poľský ekvivalent našich VÚC) krajiny. Navyše, po týchto voľbách sa zmenilo aj vekové či vzdelanostné zloženie jej voličov.

Kedysi za PiS hlasovali ľudia z menších miest, s nižším vzdelaním a starší. Ich voličky často posmešne nazývali mohérové barety (volili aj radikálnejšie konzervatívne strany). Išlo o staršie katolíčky, ktoré s obľubou nosili čiapku z tejto látky.

Tentokrát však strana dokázala vyhrať aj medzi mladými do 30 rokov (získali 26 percent, PO skončila medzi nimi až štvrtá so 14 percentami) či získať si vzdelaných ľudí. Takisto najviac hlasov získala PiS dokonca aj v mestách s viac ako 200- a 500-tisíc ľuďmi, kde žije mnoho liberálnych Poliakov.

„Ak by to niekto povedal ešte pred niekoľkými mesiacmi, považovali by ho za blázna. Teraz sa politická fantázia stala realitou,“ napísal denník Gazeta Wyborcza.

Prečo ovládli Poľsko?

Aj pani Katarzyna z Vroclavu pred ôsmimi rokmi volila Občiansku platformu, teraz tiež podporuje PiS. Aj mnoho jej známych prešlo k voličom Kaczyńského strany. „Platforma ma veľmi  sklamala,“ hovorí 48-ročná žena, ktorá v meste prevádzkuje výlety loďou po rieke.

Pohľad zmenila po smrti Lecha Kaczyńského. Podľa nej doterajšia vláda dostatočne nechránila Poľsko. Nemyslí si, že na makroekonomické údaje mala vplyv politika doterajšej vlády.

Dôvodov, prečo PiS Jaroslawa Kaczyńského dokázala takto ovládnuť Poľsko, je viacero. Hoci bývalý prezident Bronislaw Komorowski v roku 2014 hovoril, že Poľsko prežíva zlatý vek, nie všetci Poliaci to tak cítia. HDP ekonomiky síce rástlo, no nepremietlo sa výraznejšie do rastu platov. Priemerná mzda po zdanení je v Poľsku asi 700 eur, čo je zhruba na úrovni Slovenska. „Štatistika nás nenasýti,“ hovorila podľa Politico Beata Szydlová, líderka kampane PiS a budúca premiérka.

Aj pre nedostatočné platy Poliaci stále utekajú na západ, najmä do Británie a Nemecka, a momentálne ich žije v zahraničí najviac od vstupu do EÚ. „Ak sa nič nezmení, zostanú samí starí,“ hovorí pani Katarzyna.

Ďalším dôvodom je, že Platforma sa po ôsmich rokoch ideovo vyčerpala. „Jediným reálnym nápadom PO v kampani bolo strašenie stranou PiS,“ napísal šéfredaktor Newsweeku Tomasz Lis.

Sám premiér Donald Tusk podľa neho po zvýšení veku odchodu do dôchodku (čo chce PiS zrušiť) stratil apetít na reformy. Po Tuskovom odchode chýbal strane charizmatický líder. Výber premiérky Ewy Kopaczovej za frontmana kampane bol chybou aj podľa šéfredaktora Gazety Wyborczej Adama Michnika.

Strane veľmi ublížila aj aféra s nahrávkami politikov vo varšavských reštauráciách. V nich sa napríklad spomenulo, ako by guvernér centrálnej banky mohol ovplyvniť rozhodnutia banky, aby pomohol strane pred voľbami v roku 2011.

„Tá aféra zbavila Platformu v očiach mnohých ľudí morálnej legitimity na riadenie vlády,“ napísal Lis.

Ochráni krajinu

Naopak, kampaň PiS bol dobrá. Jaroslaw Kaczyński, ktorému neverí polovica krajiny, za kandidátku na premiérku vybral menej konfliktnú Beatu Szydlovú.

„Strane PiS sa podarilo zadefinovať zmenu pozitívne. Pomohlo im tiež, že nadviazali kontakt s ľuďmi v prezidentských voľbách (ktoré v máji vyhral ich kandidát, pozn. red.),“ povedala v štúdiu Gazety Wyborczy profesorka Ewa Marciniaková z Inštitútu politických vied Varšavskej univerzity.

Strane PiS pomohla aj utečenecká kríza, keď podporovala ochranu hraníc, s čím súhlasí väčšina krajiny. „Kaczyński vyhral vďaka sociálnym sľubom. Využil tiež fóbie a strachy Poliakov pred sekularizáciou, imigrantmi a multikulturalizmom,“ povedal analytik Jacek Kucharczyk.

„Potrebujeme ľudí, ktorí ochránia túto krajinu. Slová ako česť, patriotizmus boli  predchádzajúcej vláde cudzie,“ dodáva aj pani Katarzyna z Vroclavu.

„Teraz môžete vidieť, že polovica Poľska berie výroky PiS. V skutočnosti je otázka, prečo Platforma vládla tak dlho a nie, prečo prehrala,“ dodal v štúdiu Wyborczy šéfredaktor magazínu Liberté! Leszek Jażdżewski.

Teraz najčítanejšie