Omyly, z ktorých nás usvedčila vojna
Západná civilizácia podľahla v čase mieru ilúziám o nadradenosti osobného prospechu nad spoločenským a o užitočnosti morálne neutrálneho globálneho kapitalizmu.
Vojny nás usvedčujú z omylov, ktoré sme si vypestovali v dobe mieru. Niektoré si ešte len musíme priznať, ale iné sa už teraz nedajú obhájiť bez ohľadu na to, ako sa vojna skončí.
Stanú sa varovnou pripomienkou arogantnej naivity Západu, ako napríklad výrok britskej premiérky Margaret Thatcherovej v roku 1987, ktorým na dlhé roky ovplyvnila ideológiu pravice: „Nič také ako spoločnosť neexistuje. Sú len individuálni muži a ženy a potom sú rodiny… Ľudia sa musia starať najprv sami o seba, až potom sa môžu starať aj o svojich susedov.”
Ukrajinská spoločnosť vyvracia tento omyl deň za dňom nespočetnými príkladmi obetavosti ľudí, ktorí pred starosťou o seba a svoje rodiny dávajú prednosť starosti o spoločnú budúcnosť. Aj za cenu vlastného života. Keby mala Thatcherová pravdu, Ukrajina by už dávno padla Rusku k nohám.
Thatcherovej výrok má však dlhú životnosť. Túžba po osobnom prospechu, ktorú povýšila na základnú ľudskú cnosť, rozkladala spoločnosti v našej civilizácii po celé dekády. Teraz bude veľmi ťažké presvedčiť ľudí napríklad na Slovensku, že súhlas so znížením osobnej životnej úrovne je prejavom starosti o celú našu spoločnosť, ktorú sa Rusko snaží rozložiť.
Kapitalizmus ako nepriateľ demokracie
Ďalším veľkým omylom bolo presvedčenie, že kapitalizmus je morálne neutrálny, a preto veľmi dobre funguje v demokracii, kým v diktatúre nemôže prežiť.
