Ukrajinská novinárka: Po vojne budeme Zelenského určite zase kritizovať

Roxolana Lisovská pred tromi rokmi obdivovala obrátenú pyramídu na seminári v Rádiu Slovensko, dnes vysiela správy z utajeného miesta na západnej Ukrajine a zbiera peniaze na nepriestrelné vesty pre manželov oddiel v Kyjive.

„Čakajú zosilnenie útokov, celú noc som od nervozity nespala,“ sucho konštatuje Roxolana, keď sa minulý týždeň online spájame v dohodnutom termíne, mesiac od začiatku ruskej invázie. Pracuje ako šéfka zahraničnej redakcie televíznej stanice UA: Peršyj.

Tá je súčasťou verejnoprávneho média, podobne ako RTVS produkuje televízne a rozhlasové vysielanie.

Naše posledné stretnutie v roku 2019 sa začalo zvláštnym faux pas: organizátori seminára z Európskej vysielacej únie (EBU) v Ženeve naplánovali zoznamovací prípitok v bratislavskom retropodniku KGB. Poľské účastníčky tam ísť odmietli, dnes by na stránke pubu našli ukrajinskú vlajku, sochy Lenina s prekrytou hlavou a obraz Stalina s prečiarknutými očami. Ktovie, či by im to stačilo.

Služba vlasti

Ukrajinská novinárka hovorí, že by dala čokoľvek za výlet a posedenie v Bratislave. Na rozdiel od státisícov svojich krajanov však odchod neplánuje.

„Sme v bezpečí, akurát stále robíme, 24/7. Služba vlasti,“ vysvetľuje. Ukrajinské médiá aktuálne vysielajú spoločne, počas nepretržitého spravodajského prúdu má každá televízia pridelený termín na správy z vlastnej produkcie. Roxolana má zároveň na starosti spoluprácu s EBU, distribuuje zábery svojich kolegov, ktoré sa tak dostanú do celej Európy.

Manažment mediálnej spoločnosti, od roku 2019 rebrandovanej na „Suspiľne“ (Verejná), prezentoval pred útokom ambíciu prinášať skutočne nezávislé vysielanie. O žurnalistických štandardoch tamojších novinárov školili profesionáli z BBC a Deutsche Welle. Súčasťou produkcie bola aj investigatíva, vlani v nej priniesli aj kritické reportáže na adresu prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Naše princípy sa zmenili,“ priznáva Roxolana. „Teraz vláda priamo ovplyvňuje, čo a kto sa dostane do vysielania. Niektorí proruskí opoziční poslanci nesmú komentovať udalosti, lebo vo vojne musíme zachovať jednotu národa.“

Sama hovorí, že vysielajú propagandu. „Verím, že je to dobrá propaganda, vlastenecké správy. Neinformujeme o počte vojakov, ktorí zahynuli, nechceme to vedieť, taká informácia by nám zlomila srdce, teraz musíme byť patrioti, musíme držať spolu a veriť, že vyhráme.“

Nie ak, ale keď vyhrajú

To, že samozrejme vyhrajú, opakuje Roxolana počas nášho hovoru niekoľkokrát. Nie ak, ale keď vyhrajú, sa – dúfa – opäť vrátia k ozajstnému spravodajstvu, správy budú znovu normálne, podľa zásad plurality. Jej šéf v televízii denne komunikuje priamo s tímom Zelenského a zástupcami vlády, informujú ho, kedy prezident odvysiela príhovor, s kým sa stretne, kto ďalší vystúpi na obrazovke.

Vlani v októbri podobné pokusy vzbudili kritiku: podľa tvorcov diskusnej politickej relácie z televíznej stanice UA: Peršyj sa prezidentská kancelária pokúšala zasahovať do výberu hostí a tlačiť aj na to, aby konkrétny respondent nebol pozvaný.

Ukrajinský investigatívny novinár Igor Kossov ešte začiatkom tohto roka sumarizoval viaceré ďalšie pokusy, ktorými podľa neho ukrajinská administratíva „demontuje slobodu tlače“ v krajine.

Invázia však zmenila optiku, hovorí Roxolana. „Sama som Zelenského nevolila, tvrdila som, že je to komediant, a nie politik. Dnes je to však náš hlavný veliteľ, sme vo vojne a treba ho poslúchať. Po vojne ho budeme zase kritizovať, ale teraz je dôležité len to, že neodišiel a bráni vlasť, a preto musí aj naša novinárska komunita zostať jednotná a nespochybňovať tých, ktorí za nás bojujú.“

Prekvapiť ako Zelenskyj

Podobný príbeh o zmene názoru na prezidenta Zelenského už komunikovali viacerí Ukrajinci. Vo vedeckom časopise Communication Today, ktorý vydáva Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, publikovali v decembri analýzu jeho prejavov a politických hodnôt traja školitelia z Katedry žurnalistiky na Záporožskej národnej univerzite: Julija Ľubčenko, Katerina Syrinok-Dolgariova a Pavlo Mirošnyčenko.

Cez Zoom sme sa stretli práve v deň, keď mali po vlne omikronu obnoviť prezenčné vyučovanie. Pavlo namiesto toho pomáhal v univerzitnom dobrovoľníckom centre, kde sa pripravovali na príchod ľudí z okupovaného Mariupola, Katerina a Julija z domu koordinovali študentov v online boji proti fake news: sledujú sociálne médiá a hromadne nahlasujú profily a kanály, ktoré šíria nepravdivé informácie o dianí na Ukrajine, až kým ich nezablokujú.

„Je to kybervojna,“ hovorí Katerina.

Ako hodnotia domáce médiá a ich skúšku ohňom počas vojenského konfliktu? „Je určite dobré, že spojili sily a prinášajú celodenné vysielanie,“ komentuje Julija. „Sústreďujú sa na oficiálne vyjadrenia politikov a hodnotenia expertov. Ak sa stane, že predčasne zverejnia neoverenú informáciu a tá sa ukáže ako nepravdivá, neskôr to priznajú.“

„Myslím si, že študentov sme na takúto situáciu pripravili dobre, mali sme množstvo kurzov o kritickom myslení, o fact-checkingu, nič by som nemenila. Skôr sa ukázalo, že univerzity by mali v budúcnosti poskytovať mediálnu výchovu aj širokej verejnosti,“ dopĺňa Katerina.

Predsa len, pripája sa Pavlo, po skúsenosti s inváziou by do syláb pre študentov žurnalistiky doplnil kurz o poskytovaní psychologickej pomoci. „Veľa ľudí je hlboko otrasených a prežívajú ťažké traumy, zároveň sú k dispozícii rôzne sociálne médiá a kanály, cez ktoré by aj novinári mohli pomôcť, keby taký kurz absolvovali.“

Všetci traja uznávajú, že prezident Zelenskyj ich prekvapil, hoci už vo svojej vlaňajšej štúdii pre slovenský časopis zdôraznili jeho inklinovanie k európskym hodnotám napriek skeptickému prijatiu v zahraničí a najmä napriek viacerým nejasnostiam o jeho vzťahu k Rusku. V odbornom článku poukázali aj na negatívnu reakciu časti obyvateľov na jeho rétorickú otázku v silvestrovskom prejave z roku 2019: „Čo na tom záleží, ktorých hrdinov si ctíte, ktorým jazykom hovoríte?“

„Snažil sa o zjednotenie krajiny, ale odpoveďou bola kampaň s heslom „Práveže záleží“ a množstvo kritických ohlasov. Dnes je prezidentova komunikácia podstatne tvrdšia a po rusky sa už prihovára len obyvateľom Ruska, nie Ukrajiny.“

„Paradoxne, niektoré veci zrejme sám pochopil až po útoku,“ zamýšľa sa Katerina. „Ale dá sa mu to dnes vyčítať? Veď nie len jemu, ale nikomu z nás sa ani nesnívalo, že by Putin takýmto spôsobom napadol Ukrajinu.“

„Komunikujeme s novinármi, s ľuďmi z akademického prostredia, a hoci prevažuje názor, že je to dobrý líder do ťažkých čias, je jasné, že toto nie je Rusko, a preto si na adresu prezidenta na sociálnych sieťach aj teraz dovolíme iróniu, vtipy či kritiku. Ale prevažujú neutrálne až vlastenecky pozitívne komentáre,“ uzatvára Julija.

Nehovor Ukrajinke dobrú noc

Na univerzite v Záporoží sa má od konca marca obnoviť online výučba, podobne ako v niektorých ďalších regiónoch. Očakáva sa zapojenie zhruba polovice študentov, mnohí sa pridali k dobrovoľníkom pri armáde, odišli do zahraničia alebo doma nemajú podmienky na školu cez internet.

Televízna redaktorka Roxolana dúfa, že rýchlo vyzbiera peniaze na ochranné vesty pre manžela a jeho kolegov, policajtov v Kyjive. Zháňajú ich aj pre vojakov, spolu 40. Najlacnejšia možnosť stojí 370 dolárov za kus, píše na svojom profile.

„Na začiatku to šlo veľmi rýchlo. Na Facebook sme napísali, že potrebujeme kúpiť vysielačky alebo dron, peniaze sa vyzbierali za hodinu. Je to však čoraz ťažšie, veď naša ekonomika je v troskách.“

Mladá novinárka si uvedomuje, že ich čakajú ťažké roky. Ak jej televíziu Rusi vypnú, pripojí sa k armáde. Nie ak, ale keď vyhrajú vojnu, bude chcieť popri novinárčine prispieť k obnoveniu krajiny.

„Asi budem aspoň zametať ulice alebo ináč pomáhať ako dobrovoľníčka tým, ktorí o všetko prišli.“

Podobne ako vedci zo Záporožia, vzdanie sa Krymu či východných regiónov a ponechanie ich Rusku ako cenu za mier nepripúšťa. „To už sa týkalo vojny spred ôsmich rokov, táto vojna nám, naopak, umožní to územie získať späť. Teraz sme radikálnejší, lebo už zomrelo príliš veľa našich ľudí.“

Na záver mi vysvetľuje, že už jej nemám písať „dobrú noc“, lebo slovo dobrý teraz v pozdravoch nepoužíva. Dni ani noci nie sú dobré, len dlhé. Ale po vojne ma pozýva do Kyjiva. Dáme si čaj na námestí a užijeme si výhľad na budovy bez striech a s dierami v múroch.