Ukrajinista Mušinka: Keď som sa v Kyjive prihlásil za Ukrajinca, prepustili ma z vysokej školy a zakázali mi publikovať

Mikuláš Mušinka v rozhovore hovorí aj o tom, že:

• učiteľ ruského jazyka mal v Sovietskom zväze zo zákona takmer dvojnásobne vyšší plat ako učiteľ ukrajinčiny,
• vojna priniesla obrat v nazeraní Európy, už nikto nepovie idem do Ruska, keď cestuje na Ukrajinu,
• ako ho vyšetrovali pre kontakty s ukrajinskými disidentmi,
• a priznáva, že ako mladý bol rusofilom.

Najprv krátka osobnejšia otázka. Majú vaše fúzy a brada, v strede nakrátko, na spôsob najväčšieho ukrajinského národného buditeľa Tarasa Ševčenka, nejaký osobitný význam? 

Nejde tu len o vplyv Ševčenka. Keď ma v roku 1972 vyhodili z Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a zakázali akúkoľvek vedeckú a publikačnú činnosť, zamestnal som sa ako pastier hovädzieho dobytka na Jednotnom roľníckom družstve v Kurove pri Bardejove. Tam som založil folklórnu skupinu Kurovčan, kde som vystupoval ako starý dedo rozprávajúci mladým chlapcom a dievčatám, aké zvyky boli za mojej mladosti. A nehodilo sa, aby „dedo“ bol bez fúzov. Nuž som si ich „zapustil“.

Ste teraz v kontakte so známymi na Ukrajine, ktorí žijú pod ruským ostreľovaním?

Áno, som. V Kyjive, vo Ľvive, v Užhorode. Je mi do plaču, keď sa dozvedám, ako znášajú do podzemných úkrytov skvosty ukrajinského umenia, aby ich ochránili pred bombardovaním.

Máme blízku známu v Kalinivke pod Vinycou, to je vojenské mestečko, tiež bolo teraz bombardované. Nemôže nám písať, nachádza sa v bunkri. Keď vyjde, tak iba na chvíľku, aby si zabezpečila základné veci. S manželkou sme jej poslali finančnú pomoc cez známu v Užhorode.

Aké máte pocity, keď teraz vidíte ruskú agresiu voči Ukrajine?

Nikdy by som si nepomyslel, že príde k niečomu takému. Patrím ku generácii, ktorá verila v bratstvo národov. A teraz vidím, že všetko sa to rozpadlo. Rusko ako údajne „starší“ brat napadlo Ukrajinu. Putin Ukrajincov ako národ neuznáva. To nedokážem pochopiť a som z toho mimoriadne sklamaný. A, samozrejme, robím všetko možné, aby som dal najavo svoje myšlienky, postoje.

Ako ich dávate najavo?

Som čestný doktor piatich univerzít na Ukrajine, píšem tam články, komunikujem s kolegami. Už keď tu v Prešove nebolo pre mňa miesto, niekoľko rokov som v Užhorode prednášal na Akadémii výtvarného umenia. Každý rok na iné témy, predovšetkým o Podkarpatskej Rusi v rámci bývalého Československa (1918 až 1939). Sovietska moc považovala toto územie za akúsi „kolóniu“ Československa, biednu a zaostalú, odkiaľ nič dobré nevzišlo. Keď som tam ako ukrajinista chodieval, zistil som, že práve tam sa uchovalo to, čo zapustilo korene počas krátkych dvadsiatich rokov medzivojnovej 1. ČSR.

Ostalo tam niečo z odkazu prvej republiky?

Budete prekvapený rovnako ako ja, ale v Užhorode v budove Oblastnej administrácie postavenej „za Čechov“ dodnes