Siločiary dobra a zla: o potrebe prekonať geopolitiku
Autor je filozof, publicista a bývalý politik
Občas s pobavením, ale častejšie s obavami sledujem ten ideový zmätok, ktorý vyprodukovala ruská invázia do Ukrajiny. (Iba mimochodom – keď sa už Denník N odhodlal, a myslím, že správne, používať aj v slovenčine transkripciu ukrajinských názvov miest – tak ako možno čitateľ mojich úvah za tie roky postrehol, nepoužívam výraz „na“ Slovensku, ale „v“ Slovensku a „do“ Slovenska. To preto, presne ako v prípade Ukrajiny, že predložka „na“ je iba výrazom pre územia, ktoré majú len povrch, ktoré sú predmetom „ná“-jazdov, priestory bez kultúrno-mocenskej hrúbky. Územia, ktoré akoby historicky nemali vnútro, „do“ ktorého sa vchádza: ako do Nemecka, do Rakúska, do Španielska… Prípadne ako ostrovy, „na“ ktorých sa zastavia námorníci, korzári, dobyvatelia či dočasní osadníci… Toto moje presvedčenie vzniklo v diskusiách s historikom Milanom Zemkom ešte v 90. rokoch a som mu za jeho inšpirácie vďačný. Aj Denníku N, že tento môj zatiaľ iba osobný jazykový úzus rešpektuje…).
Protiruský vektor: demokracia alebo geopolitika
Teda späť k tomu zmätku. Nanovo sa rozhorela veľká mravná rozprava, ktorá po ruskej invázii obnovila dichotómiu dobra a zla. A to dobro je, prirodzene, na Západe a zlo na Východe, teda teraz konkrétne je jeho stelesnením Rusko. Netrápi ma to, že všetci, ktorí dnes podporujú ruskú inváziu, sú v tejto rozprave v rubrike zla. Lebo to je v túto chvíľu historická pravda, nech už je ich motivácia akákoľvek.
Lenže z toho akoby vyplývalo, že všetci, ktorí sú proti Rusku, sú na strane dobra. A presne tu je ten historický omyl. Rázny protiruský postoj nám nesmie zakrývať jeho motívy, prípadne procesy, ktoré vôbec nemusia mať povahu dobra. Preložené do politickej reči, motívom a cieľom protiruských postojov nie je vždy ani demokracia, ani sloboda, ani právny štát. (To, čo mnohí chybne a s veľkými spoločenskými škodami nazývajú liberálnou demokraciou.)
