Denník N

Vydaní na milosť a nemilosť nepriateľovi? Najvyšší čas pozrieť sa pravde do očí

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je poslanec NR SR za OĽaNO, predseda výboru pre hospodárske záležitosti

Slovensko je extrémne závislé od dodávok energetických surovín z Putinovho Ruska, dokonca najviac z celej Európskej únie. Až 96 percent ropy a plynu nám dodáva krajina, ktorá pustoší veľkomestá susednej Ukrajiny a nás vyhlásila za nepriateľa. Navyše nám z Ruska prichádza aj jadrové palivo, čierne uhlie, železná ruda a ďalšie suroviny. Ako dlho bude fungovať naša ekonomika založená na dodávkach z vojnového regiónu?

Odborníci v posledných dňoch čoraz hlasnejšie upozorňujú na to, že Slovensko má problém. Zo dňa na deň sa odstrihnúť od ruského plynu, ropy a ďalších surovín je nemožné, akokoľvek smelé a statočné gesto by to bolo. Lenže zrejme sa, naopak, stane to, že nás Putinov režim predbehne. Odstrihne nás a môže sa to stať veľmi rýchlo.

Nebolo by to nič prekvapivé. Už vyše roka Rusko manipuluje ceny zemného plynu a používa ich ako páku na Európu. Aby nesprísňovala sankcie, netlačila na stiahnutie ruských vojsk, tolerovala totalitný režim v Moskve. Navyše na tom Putin výborne zarába, za plyn a ropu dostáva troj- a viacnásobky súm ako predtým.

Prečo by plyn a ropu nepoužil ako zbraň aj počas vojny? Nebudete rešpektovať moje nároky na Ukrajine? Uvidíme, akí budete odvážni, keď vám bude zima a nebudete mať čo jesť… Byť životne závislý od nepriateľa v dodávkach kľúčových surovín, to je neprípustný, krízový stav, ktorý si na Slovensku žiada rýchle a zásadné kroky podľa jasného plánu.

Protizbrane chýbajú

Existuje na Slovensku takýto jasný plán? Existuje stratégia, ako znížiť spotrebu „ruských energií“, postupne nahradiť kúrenie a ohrev vody plynom, výrobu hnojív a ďalších produktov z plynu, benzínovú a naftovú mobilitu? Máme už na tento rok definované kroky, úlohy, termíny, merateľné ukazovatele, ktoré nás dovedú k zníženiu odberu týchto surovín?

Len dôsledná rekonštrukcia starej budovy môže znížiť jej spotrebu energie až o 80 percent. Koľko stoviek škôl, nemocníc či verejných budov už desaťročia čaká na takúto rekonštrukciu? Už dávno mali byť na ich strechách solárne panely, v ich suterénoch tepelné čerpadlá a inteligentné systémy riadenia kúrenia, vetrania a klimatizácie.

Koľko je ešte bytových domov napojených na vysoko stratové centrálne kotolne, hoci by sa dali aspoň čiastočne kúriť účinnými obnoviteľných zdrojmi? Koľko rodinných domov by mohli napájať panely na strechách počas veľkej časti roka? Koľko miest by mohli vykurovať geotermálne zdroje, ktoré máme pod polovicou územia Slovenska? Koľko skládok nevytriedeného odpadu by sa dalo vďaka recyklácii premeniť na vzácne teplo, elektrinu a suroviny?

Slepá ulička vodíkového lídra

Napriek usilovnému pátraniu som na žiadny plán nenarazil. Ministerstvo hospodárstva tomu síce venovalo kopu času a napokon aj presadilo akčný plán vodíkovej ekonomiky, jeho význam pre energetickú nezávislosť je však nulový. Je to technológia budúcnosti, nás však tlačí ťažká prítomnosť. V tejto oblasti pre nás vodíkový líder nemá žiadne východisko. Neexistuje dokonca ani plán dotácií na kúpu elektromobilov, ktorých máme na Slovensku ako šafranu. Naopak, máme vodíkové auto, ktorému EÚ vypísala úmrtný list.

Žiaľ, Slovensku sa doterajšie flirtovanie minulých vlád so závislosťou od nepriateľa môže škaredo vypomstiť. Zásoby sú oveľa menšie, ako sme schopní vydržať. Tvárou v tvár zime, nedostatku teplej vody, elektriny, pohonných hmôt a potravín bude neskoro pýtať sa, kto nás zachráni. Každý bude myslieť v prvom rade na seba. Je najvyšší čas zvolať krízový štáb a tvrdo pracovať na krízovom scenári. Na celkom inom, ako je ten terajší, kde hrá hlavnú rolu nevyspytateľný nepriateľ.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Energetika

Politici píšu

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie