Ruská armáda je buď vyčerpaná, alebo získava čas na ďalší útok. Vysvetľujeme, čo je za posunmi v rokovaní
Titulky médií hovoria o pokroku v rokovaniach o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom, ale realita môže byť oveľa menej nádejná. Správy o ústupoch časti ruských jednotiek treba brať mimoriadne opatrne.
V princípe existujú dve možnosti, ako na tom ruské sily v poli teraz sú – a do oboch príbeh o „pokroku v rokovaní“ pasuje.
Hlavnou správou, ktorá vo štvrtok prišla z Kremľa, je, že posledné ukrajinské návrhy na riešenie konfliktu neboli vyhodené do koša, skôr než si ich ruský prezident Vladimír Putin stačil prečítať.
Pomohlo by referendum?
On sám sa k nim síce zatiaľ nevyjadril, v posledných dňoch je ho vidieť a počuť málo, ale prehovoril jeho hovorca Dmitrij Peskov.
„Zatiaľ nemôžeme konštatovať niečo veľmi sľubné,“ odpovedal na otázky novinárov týkajúce sa návrhu ukrajinsko-ruskej dohody, ktorá by mohla prinajmenšom pozastaviť boje a začať dlhé rokovania o statuse Donbasu a Krymu aj o bezpečnostných zárukách ukrajinskej územnej celistvosti.
Potom však Peskov veľmi opatrne predniesol slovo „pozitívne“: „Pozitívne je, že ukrajinská strana aspoň začala konkrétne formulovať a dávať na papier to, čo navrhuje. Doposiaľ sme to nemohli dosiahnuť. To je pozitívny faktor.“
Viac sa asi po stredajších rokovaniach ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule od Moskvy čakať nedalo. Peskov sám zdôraznil, že o žiadnych „prelomoch“ nemôže byť reč. „Ešte máme pred sebou veľmi dlhú prácu.“
V porovnaní s tým, čo vypúšťal hovorca Kremľa z úst pred troma týždňami, však tieto formulácie a intonácia prelomom sú. Deklarované ruské ciele boli oveľa veľkolepejšie.
Upokojenie malo priniesť Peskovovo uistenie o
