Lekárka Kušíková bola v Afganistane či Iraku: Prihlásila som sa na Ukrajinu. Ísť do Mariupola by som zrejme nemala odvahu
Bohužiaľ, už počítam s tým, že nemocnica môže byť cieľom vojnového útoku, hovorí anestéziologička Eva Kušíková.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Anestéziologička Eva Kušíková má skúsenosti z vojny, kde ako lekárka pracovala na misiách.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa mení to, čo lekár robí, keď sa ocitne vo vojnovej zóne,
- v čom je Mariupol podobný ako Aleppo a ako vyzeralo obliehanie Mosulu, kde ľudia nemali jedlo,
- ako sa starať o ľudí, keď sú schovaní v krytoch,
- či je pre lekára iné, ak je vo vojnovom konflikte pacientom dieťa.
Už desať rokov spolupracujete s medzinárodnou humanitárnou organizáciou Lekári bez hraníc. Absolvovali ste zahraničné misie v Afganistane, Iraku a na Haiti. Ako vyzerá práca lekára vo vojnovej zóne?
Vojnová zóna je taký všeobjímajúci pojem, ktorý môže znamenať úplne čokoľvek. Bola som v zónach dlhotrvajúceho ozbrojeného konfliktu, ako je Afganistan, kde sa veľmi ťažko dá určiť, kde je nejaká frontová línia. Je to niečo iné, ako keď som bola napríklad pri Mosule, kde sa s dosť veľkou dávkou presnosti dalo určiť, že táto zóna je pod vplyvom jednej ozbrojenej skupiny a táto pod vplyvom druhej.
Pre lekára je to náročné. V porovnaní s tým, keď pracujem doma v Banskej Bystrici, to prináša uvedomovanie si nebezpečenstva. V prvom rade musím mať v podvedomí, čo je a čo nie je bezpečné. Analyzovať zvuky,
