Denník N

Ak prehráme vojnu, načo nám budú všetky tie veci? Dali sme ich k dispozícii štátu, vysvetľuje zástupca ukrajinskej Pohody

Vlad Yaremchuk. Foto - Atlas Festival
Vlad Yaremchuk. Foto – Atlas Festival

Vlad Jaremčuk je booking agentom Atlas Weekendu v Kyjive. Najväčší ukrajinský hudobný festival hneď po ruskej invázii ponúkol svoje vybavenie, priestory aj ľudí na pomoc.

Začínali ako trojdňová akcia, vlani sa rozrástli na sedem dní so stotisíc návštevníkmi denne. Hrali tam mená ako The Prodigy, The Chemical Brothers či Liam Gallagher a je to žánrovo pestrý festival od alternatívy až po elektronickú hudbu. Skrátka, Atlas Weekend je ukrajinská Pohoda. Jeho hlavným booking agentom je VLAD JAREMČUK (25). Ešte vo februári spolu s kolegami pripravovali ďalší ročník, no potom sa všetko zmenilo.

Kedy ste naposledy organizovali festival? Stihli ste to ešte počas pandémie?

V roku 2021. Hygienické obmedzenia u nás boli veľmi jemné, festival sme mohli zorganizovať v našom tradičnom priestore v Kyjive. S výnimkou nosenia respirátorov v časti priestorov to vyzeralo ako úplne normálny ročník. Pôvodne sme začínali s trojdňovým festivalom, no vlani trval celý týždeň. Každý deň sme mali stotisíc ľudí, pričom v tom čase sa ledva začalo s očkovaním. Vakcínu mohli dostať len starí ľudia alebo tí, ktorí sa registrovali, no vtedy na celej Ukrajine bolo iba jedno vakcinačné centrum. Nám sa podarilo vybaviť pred festivalom druhé. Podarilo sa nám zaočkovať asi 2500 návštevníkov. Samozrejme, našlo sa zopár ľudí, ktorí na festivale dostali covid, no išlo skôr o individuálne prípady. Ukázalo sa, že open-air festivaly sú bezpečným miestom, oveľa bezpečnejším, než si vláda dokázala priznať. Neviem, ako by to bolo v prípade omikronu, no vtedy bola delta a aj bez rôznych obmedzení to dopadlo výborne.

V prípade veľkých festivalov sa prípravy na nový ročník začínajú v podstate hneď po skončení predchádzajúceho. Ako sa vám pracovalo, keď sa na jeseň okolo Ukrajiny začali zhromažďovať ruské vojská?

Aby som bol úprimný, žili sme normálny život až do momentu, keď Putin krátko pred inváziou uznal Doneckú a Luhanskú republiku. Médiá síce upozorňovali na hrozbu, že Rusi sa zhromažďujú okolo našich hraníc, no do bežného života sa tieto správy príliš nepremietli. Áno, ľudia o tom rozprávali, no to bolo tak všetko. Určite sme žili v zvláštnych časoch, no až týždeň pred inváziou si ľudia pre istotu zbalili nejaké veci. Mnohé západné firmy a a spoločnosti to brali vážnejšie a ľuďom ponúkali možnosť odísť pracovať do zahraničia, no stále sme hrozbu považovali za akési strašenie, pretože veľmi podobná situácia sa odohrala už v roku 2020. Týždeň pred inváziou sme chceli oznámiť meno ďalšieho veľkého headlinera nášho festivalu, no cítili sme, že už je dusno, tak sme sa rozhodli počkať. A potom sa začala vojna. Dovtedy sme robili všetko ako predtým. Pripravovali sme, pracovali sme naplno, začali sme s predajom lístkov, finišovali promo, no nik neočakával totálnu vojnu, maximálne, že sa zase niečo bude diať na Donbase. Invázia neprichádzala do úvahy. Nik nebol pripravený na to, že sa bude musieť do hodiny zbaliť a utiecť. A teraz sa cítime hlúpo, že sme nepredvídali, že sa takéto niečo môže stať. Dodnes je tomu ťažké uveriť.

Čo ste si pomysleli, keď sa začala invázia?

V tom čase som bol vo svojom rodnom meste Andrušivka. Vo štvrtok ráno ma mama zobudila s tým, že sa to začalo. Už dva dni pred tým, ako Putin uznal separatistické republiky, sme stále sledovali správy, no v to ráno sa mi triasli ruky, nevedel som ani udržať telefón. Trvalo to niekoľko dní, bolo to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Kultúra

Teraz najčítanejšie