Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Jedna dobrá správa z polície, tri zlé zo súdov a prokuratúry
Z orgánov, ktoré by mali presadzovať spravodlivosť, dnes neprichádzali práve správy, ktoré by mohli vonkajších pozorovateľov tešiť. Namiesto toho určite potešili korupčníkov, vyzvedačov a milovníkov ohromného dubiska.
Vezmi si aspoň náramok. Asi najmenej prekvapila informácia, že senát Najvyššieho súdu rozhodol o tom, že bývalý predseda SNS Ján Slota nepôjde do väzby. Jeho väzbu súd nahradil prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného úradníka. Slotov pohyb bude monitorovať elektronické zariadenie a expolitik sa má zdržiavať len na adrese trvalého bydliska.
Kolúzne dôvody väzby, teda hrozbu, že by Slota maril vyšetrovanie, neuznal už sudca pre prípravné konanie. Napriek tejto zhode súdov sú namieste aj pochybnosti. Slota podľa obvinenia na žilinskom krajskom súde za úplatok vybavoval miernejší trest za smrteľnú nehodu. Na slobode by teoreticky mohol ovplyvňovať svedkov oveľa ľahšie ako z väzby. Navyše prokurátor odôvodňoval návrh na väzbu aj tým, že v čase, keď Slota údajne spáchal korupčný skutok, bol ešte v podmienke.
Klamal, ale my mu veríme. Ešte vážnejšie však vyzerá rozhodnutie Najvyššieho súdu o väzbe pre Pavla Bučku. U bývalého prorektora a vedúceho katedry bezpečnosti a obrany vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši totiž na rozdiel od špecializovaného trestného súdu nezistil žiadne dôvody na väzbu.
Bučka vraj od roku 2013 až do svojho zadržania spolupracoval s ruskou vojenskou rozviedkou. Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana „vyzvedal, zbieral a vyzradil citlivé informácie strategického významu, utajované skutočnosti tajné a prísne tajné a tieto informácie sa mali týkať záujmov NATO a Ozbrojených síl Slovenskej republiky“. Bučka navyše na ŠTS tvrdil, že spoluprácu chcel viackrát ukončiť, no podľa nahrávky jeho stretnutia s pracovníkom ruskej ambasády to skôr vyzeralo na veľkú ochotu v spolupráci pokračovať. Len ťažko sa chápe, že mu Najvyšší súd aj po tomto uveril.
Sajuz nerušimyj. No a do tretice tu máme generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho takisto neutíchajúcu ochotu spolupracovať s generálnou prokuratúrou krajiny, ktorá pred piatimi týždňami neodôvodnene napadla Ukrajinu, považuje nás za nepriateľov a pohybuje sa na pomedzí autoritatívnej a totalitnej formy vlády. Žilinka mohol do pondelka vypovedať dohodu o spolupráci oboch prokuratúr z roku 2002, ale nespravil to. Podobne nevypovedal ani vlastný januárový program spolupráce na roky 2022 a 2023, ktorý podpísal s ruským GP Igorom Krasnovom, známym aj zo sankčného zoznamu EÚ.
Dohoda z roku 2002 tak bude platiť ďalších päť rokov, a to aj napriek tomu, že o jej zrušenie žiadal Žilinku špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. A aj napriek tomu, že poslanec Juraj Šeliga upozornil na to, že ruská prokuratúra odchádza z Medzinárodnej asociácie prokuratúr a že Rusko porušuje už len samotnú preambulu tejto zmluvy, keď nerešpektuje a hrubo ignoruje medzinárodné právo a suverenitu jednotlivých štátov.
Hamran nastálo. Jeden pozitívny fakt, že minister vnútra Roman Mikulec, ktorý by urobil najlepšie, keby sám odstúpil, menoval od 1. apríla do funkcie riadneho policajného prezidenta dočasného šéfa policajtov Štefana Hamrana, tie negatívne nijako neprebije.
2. Čo ak nás Putin naozaj odpojí od plynu?
Kým minulý týždeň sa predstavitelia Európskej únie dohodovali na tom, kedy sa konečne vyliečime z desaťročia trvajúcej závislosti od ruského plynu, v posledných hodinách pribudli tri správy, ktoré hovoria skôr o tom, že obchod by oveľa skôr mohol ukončiť samotný díler.
Dávaj ruble! Prvá takáto informácia prišla od Eduarda Hegera po stredajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR. Podľa premiéra musíme byť pripravení na náhle odpojenie a s ďalšími členskými krajinami EÚ hľadáme alternatívne riešenia.
Druhá pochádza z ruského denníka Kommersant, podľa ktorého Gazprom zvažuje zastavenie dodávok plynu do „nie priateľských“ krajín. Problémy s dodávkami očakáva aj Nemecko, pričom tamojší minister hospodárstva a ochrany klímy Robert Habeck vo štvrtok vyhlásil stupeň včasného varovania, čo je prvý z troch varovných stupňov.
Tretia správa prišla od samotného Putina, ktorý podpísal dekrét hovoriaci o tom, že zahraničné firmy musia od 1. apríla platiť za ruský plyn v rubľoch. Ak sa takéto platby neuskutočnia, Rusko to bude považovať za neplnenie záväzkov zo strany kupujúcich so všetkými následkami.
Pripravené Poľsko. Niektoré krajiny sú na ruské prerušenie dodávok pripravené. Ako vo svojom článku píše náš spolupracovník Kuba Łoginow, vďaka tomu, že predchádzajúce vlády znížili závislosť Poľska od ruského zemného plynu, ale aj pre nižšiu plynofikáciu môžu naši severní susedia zrušiť jeho nákup v priebehu niekoľkých mesiacov. Majú totiž alternatívne zdroje dodávok, terminál na stlačený zemný plyn i značnú vlastnú produkciu na juhu a západe krajiny a v Baltskom mori. To sa však netýka ruskej ropy a uhlia, ktoré Poliaci využívajú na vykurovanie domácností oveľa viac.
CH₄ je viac ako H₂. A ako sme na tom my? Podľa štvrtkového vyjadrenia Richarda Sulíka Slovensko očakáva ďalšiu dodávku skvapalneného plynu a plánuje ich zintenzívniť. Aj keď nateraz podľa ministra z Ruska prúdi plyn a ropa podľa zmluvných podmienok, zároveň sa vraj intenzívne pracuje na znižovaní energetickej závislosti od tejto krajiny. Zároveň dodal, že od piatka sa začínajú plniť zásobníky na ďalšiu zimu.
Podobne optimisticky vyznelo aj vyjadrenie ministra obrany Jaroslava Naďa, že Slovensko sa dokáže oslobodiť od energetickej závislosti od Ruska, hoci si to bude vyžadovať investície, pričom už dnes môže odoberať dovezený plyn zo Slovinska a v najbližších mesiacoch bude môcť „ťahať plyn“ aj z Poľska.
Bližšie k realite však zrejme bude stredajší článok predsedu hospodárskeho výboru parlamentu Petra Kremského, ktorý spochybnil existenciu stratégie na zníženie spotreby ruských energií. Ako píše: „Ministerstvo hospodárstva… presadilo akčný plán vodíkovej ekonomiky, jeho význam pre energetickú nezávislosť je však nulový. Je to technológia budúcnosti, nás však tlačí ťažká prítomnosť.”
Takže čo ak nás Putin naozaj odstrihne od plynu? Otázku si už kladieme, ale odpoveď zjavne ešte nemáme.
3. Kto má rád Rusko, ten pochopí všetko, čo robí
Za posledné dni sa objavili dva prieskumy, ktoré hovoria o tom, ako vnímame naše členstvo v NATO a vojnu na Ukrajine. Svoje si tam môže nájsť optimista i pesimista.
Najprv optimistický pohľad. Ten hovorí, že 61-percentná podpora NATO, ktorú koncom februára nameral Focus, je jedným z najlepších výsledkov vôbec. Podobnú podporu agentúra zistila len v roku 2002 a 2009. Naopak, medzi rokmi 1999 a 2001 bol nesúhlas so vstupom do NATO vyšší ako súhlas. Preto sa azda dá povedať, že od bombardovania Belehradu po bombardovanie Mariupola nastal istý posun a väčšina občanov dnes uznáva, že členstvo v Severoatlantickej aliancii má veľký zmysel.
Pesimistickejšie to s nami vyzerá pri pohľade na výskum Ústavu experimentálnej psychológie SAV z minulého týždňa. Podľa vedcov rôznym prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí vyše pätina (22 percent) respondentov. Zároveň je však dôležité, že v tomto ohľade záleží na obsahu konkrétnych správ.
Najnižšiu dôveru zistil výskum pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent) alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent). Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí pseudosprávam, že Rusko sa na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojnu zámerne vyvolali západné mocnosti a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent) alebo že na východe Ukrajiny bola páchaná genocída ruskej menšiny (27 percent).
Zaujímavé je, že v tom, či niekto verí ruskej propagande, nezohrávajú zásadnú úlohu faktory ako vek, pohlavie, ba ani vzdelanie. Podľa vedcov tkvie vysvetlenie v hodnotovej orientácii. Ako píšu: „Dôvera prokremeľským naratívom ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku.“ Títo ľudia zároveň nadpriemerne často hovoria, že sa mali lepšie za bývalého režimu, uprednostňujú autoritárske usporiadanie spoločnosti pred dnešnou liberálnou demokraciou a viac dôverovali aj konšpiračným teóriám o covide.
Jednou vetou:
4. Zaznamenali sme zvýšený počet kybernetických útokov na Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, povedal jej riaditeľ Peter Dovhun, žiadny pokus o prienik podľa neho však zatiaľ nebol úspešný.
5. Pentagón pracuje na tom, aby Slovensko poslalo systém S-300 Ukrajine, píše server DefenseNews, odvoláva sa na tvrdenia zástupkyne amerického ministra obrany Celeste Wallanderovej, ktorá o tom hovorila členom kongresového výboru.
6. Odborári, ktorí majú množstvo ubytovacích zariadení, zatiaľ s utečeneckou krízou nepomáhajú, nesúhlasia s príspevkom 7 eur na noc a na krízovom štábe sa preto so štátom nedohodli, žiadajú trojnásobok. (hn)
7. Na Slovensku vlani zomrelo viac ako 73-tisíc ľudí, najviac od roku 1919, celková nadúmrtnosť bola 37 %, najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy a covid-19.
8. NAKA v súvislosti s policajnou akciou Pompeje obvinila 17 osôb, policajti v stredu zadržali spolu 28 ľudí, 18 z nich prepustili, ďalších desať zostáva zadržaných.
9. Štát už mesiac tají konkrétne dôvody blokovania dezinformačných webov, Národný bezpečnostný úrad zamietol aj infožiadosť Denníka N, ktorá požadovala ich sprístupnenie, redakcia nakoniec získala rozhodnutia NBÚ od svojich zdrojov, no dôvody na blokovanie stránok v nich nie sú špecifikované.
10. Časť bratislavskej Godrovej ulice, na ktorej sa nachádza veľvyslanectvo Ruskej federácie, bude mať nový názov: Ulica Borisa Nemcova, návrh schválili bratislavskí mestskí poslanci.
Zaujímavé články:
Môj vojenský kontakt mi pod podmienkou anonymity potvrdzuje, že ukrajinská armáda použila garáž nefunkčného centra na dočasný úkryt. Ruská rozviedka sa o tom dozvedela a civilný nákupný areál sa pre ich raketové sily stal legitímnym cieľom. Ukrajinská strana túto správu nedementovala. Výbuch centra údajne pochoval deväť ľudí.
Tomáš Forró v reportáži o bojoch v Kyjive. (dennikn.sk)
Vďaka prekrývaniu vznikli aj termíny ako „ukrajinsko-ruský/україно-руський “ a „Ukrajina-Rusko/ Україна-Русь “, ktoré sa používali najmä v poslednej tretine 19. a na počiatku 20. storočia s cieľom odlíšiť Rus/Русь a Rusko/Росію/Росcия ako dva odlišné fenomény. Je to rovnaké, ako keď sa my v slovenčine snažíme rozlišovať Uhorské kráľovstvo a Maďarsko, ktoré však v iných jazykoch splývajú do jedného termínu.
Hana Chorvátová o geografických názvoch. (tyzden.sk)
To, že OĽaNO zubami-nechtami drží v kresle ministra, ktorý má preukázateľne problém zvládať taký exponovaný rezort, ako je vnútro, preto dáva len malú politickú logiku. Skôr to už hraničí so stratou pudu politickej sebazáchovy.
Jozef Majchrák o Romanovi Mikulcovi a OĽaNO. (postoj.sk)
Počuli sme od ľudí, ktorí k nemu mali v minulosti prístup, že pravdu Putinovi nemôžete povedať, že sa vám to neoplatí. A zároveň Putin ani nedovolí, aby ste mu povedali niečo, čo sa mu nepáči. Jednoducho sa s vami hneď prestane rozprávať alebo ukončí rokovanie.
Mark Galeotti o Putinovi v rozhovore, ktorý s ním viedla Denisa Ballová. (dennikn.sk)
Súd vyhlásil, že to, že Kočner písal z väzby motáky, nie je automaticky trestný čin. Inak by to podľa súdu bolo, keby bol Kočner v kolúznej väzbe, a to nebol. A podľa súdu nebolo bez rozumných pochybností preukázané ani to, že Kočner konal s úmyslom zakryť spáchanie svojho vlastného trestného činu v kauze zmenky.
Monika Tódová o kauze Kočnerových motákov. (dennikn.sk)
Citát:
Volodymyr Zelenskyj o ruských sľuboch
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka
V Bánovciach nad Bebravou bola za socializmu na poliklinike internistka povestná svojou cholerickou povahou. Neostýchala sa pacientovi vulgárne vynadať, keď nedodržiaval odporučenú liečbu alebo životosprávu.
Okrem toho však mala povesť skvelej diagnostičky, ktorá mnohým ľuďom zachránila život.
Aj preto mala pacientov aj spoza hraníc svojej spádovej oblasti. Nechodili za ňou, lebo bola dobrý človek, ale preto, že bola dobrá lekárka.
Igor Matovič v rozhovore s Monikou Tódovou bránil ministra vnútra tým, že je dobrák.
Táto vlastnosť je nepochybne nutná, keď robíte Mikuláša v škôlke, ale na ministerskú funkciu nestačí.
Roman Mikulec je možno dobrý človek, ale pre nás všetkých by bolo lepšie, keby bol dobrý minister.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Tomáš Gális



































