Náhradníčkou za Kotlebu je expredsedníčka strany, ktorú sponzoroval Garbár zo špiónskej aféry

Najviditeľnejším dôsledkom odsúdenia predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu na podmienečný trest  v kauze šekov na sumu 1488 eur je, že skončí v parlamente a už nebude poslancom.

ĽSNS tiež môže prísť aj o poslanecký klub. Po tom, ako si skupina odídencov okolo Milana Uhríka založila stranu Republika, zostalo v klube osem poslancov, čo je podľa rokovacieho poriadku minimálny počet. Kotlebovým odchodom klub zanikne – ak sa teda jeho členkou nestane náhradníčka za jeho mandát.

Kotlebu by podľa poradia na kandidátnej listine ĽSNS mala nahradiť Slavěna Vorobelová, ktorá v parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala z 19. miesta. Nebola členkou strany, miesto v prvej dvadsiatke získala vďaka dohode, ktorú kotlebovci uzatvorili s niekoľkými ďalšími menšími nacionalistickými stranami.

Video: Ako odsúdili Kotlebu za neonacizmus: Celý rozsudok Najvyššieho súdu

Sponzorské od špióna

Vorobelová bola v tom čase predsedníčkou Národnej koalície (v tejto funkcii skončila v marci 2021). Táto strana vznikla pôvodne ako Strana demokratického Slovenska, čiže ako akýsi nástupca Hnutia za demokratické Slovensko. Zakladal ju Sergej Kozlík, bývalý minister financií vo vláde Vladimíra Mečiara.

Vorobelová v čase predvolebnej kampane priznávala, že pôvodne mala s ĽSNS problém. „Nie je to tak dávno, čo som na Kotlebu a jeho Ľudovú stranu Naše Slovensko politicky útočila,“ vysvetľovala. „Áno, priznávam otvorene, že pod tou mediálnou liberálnou mašinériou a ich účelovým označovaním slovom fašisti sa tomu nedalo veľmi zabrániť.“ Nakoniec podľa svojich slov vytriezvela a pochopila, že kotlebovci nie sú fašisti, ale „vlastenci“.

Denník N oslovil Vorobelovú cez formulár na jej webe s otázkou, či bude v parlamente pôsobiť a či mieni byť v klube ĽSNS, alebo má bližšie k Republike. Neodpovedala. Na Facebooku však už komentovala – pomerne diplomaticky – rozsudok Najvyššieho súdu v Kotlebovej kauze.

„Po zverejnení si, samozrejme, prečítam celé odôvodnenie. Jedinou možnosťou v tejto chvíli je akceptovať túto skutočnosť a veriť, že senát Najvyššieho súdu sa pri svojom rozhodovaní držal výlučne zákonov a nepodľahol mediálnemu a politickému tlaku,“ napísala.

Národná koalícia sa spomínala v médiách v súvislosti s nedávnou aférou okolo ruských špiónov. Spolupracovník Hlavných správ Bohuš Garbár, ktorý vystupuje na videu s ruským agentom Sergejom Solomasovom, totiž nevenoval sponzorský dar len Kotlebovej strane, ale aj Národnej koalícii. Bolo to v roku 2018 a dar bol vo výške 4500 eur.

Vorobelová sa stala predsedníčkou Národnej koalície v apríli 2018. Pôsobila aj ako riaditeľka kancelárie a kontroly Národného inšpektorátu práce, predtým bola hovorkyňou inšpektorátu. Ešte v rokoch 2011 a 2012 pracovala ako hovorkyňa mesta Humenné za čias primátorky Jany Vaľovej zo Smeru. V roku 2018 proti Vaľovej kandidovala v komunálnych voľbách.

Putinova mierová misia

Aj keď sa v roku 2020 nedostala do parlamentu, na Facebooku je veľmi aktívna a politiku komentuje na dennej báze. Keď krátko pred ruskou inváziou na Ukrajinu prezident Vladimir Putin oznámil, že uznáva nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Vorobelová hovorila o „mierovej misii“, a Putinov krok fakticky schvaľovala.

„Mierová misia na východnej Ukrajine je prirodzenou reakciou na etnické čistky páchané neonacistickým režimom, podporovaným hlavne z USA,“ napísala Vorobelová na Facebooku 22. februára.

Ešte deň pred vojnou napísala Kotlebova náhradníčka blog na Pravde, ktorý nazvala „Putinov ťah na šachovnici prekvapil asi všetkých“. Napísala v ňom, že ruský prezident uznaním separatistických republík otvoril cestu pre vstup vojsk na Donbas, ktoré opäť označila za mierovú misiu. Úplne v súlade s ruskou štátnou propagandou za situáciu vinila Kyjiv.

„To nie sú žiadni separatisti, teroristi a ani okupanti, ktorí násilne zabrali toto územie. Sú to pôvodní obyvatelia tohto územia, ktorí sa tam narodili, žijú a bývajú tam už po niekoľko generácií,“ presviedčala Vorobelová v texte, ktorý je už z blogov Pravdy vymazaný.

„Sú tam doma a jediným problémom, ktorý s nimi má neonacistický režim vedený diktátorom Zelenským podporovaným hlavne z USA, je ten, že sú ruskej národnosti a nechcú sa vzdať svojej národnostnej identity. Nečudujme sa, že títo ľudia nechcú byť viac súčasťou Ukrajiny.“

Za Sputnik aj ivermektín

Po ruskej invázii na Ukrajinu Vorobelová pokračovala v línii ruskej štátnej propagandy. Ľudí, ktorí dávali najavo solidaritu s Ukrajinou tým, že si na profilové fotografie na Facebooku pridali ukrajinskú vlajku, nazvala pokrytcami, ktorí by sa mali hanbiť, že vlajku nemali na profiloch „počas posledných osem rokov, keď tam kyjivský režim vyvraždil 13-tisíc ľudí“.

Údajnou genocídou na Donbase obhajoval svoj vpád na Ukrajinu aj Putin. Je pravda, že boje na Donbase si vyžiadali tisíce civilných obetí, ale na oboch stranách a najmä v prvých rokoch konfliktu, teda 2014 a 2015, keď v oblasti zomrelo asi tritisíc civilistov. Posledné tri roky počet obetí medzi civilným obyvateľstvom podľa správy OSN klesol.

V roku 2021 v oblasti na oboch stranách zomrelo 25 civilistov, z toho zhruba polovicu obetí zabili míny a pozostatky výbušnej munície.

V ďalších dňoch Vorobelová vyzývala vládnych politikov, aby „nevťahovali Slovensko do vojnového konfliktu“, a opomínala spomenúť, že tento vojnový konflikt začal režim Vladimira Putina. Kritizovala zákon o blokovaní webov šíriacich dezinformácie, posielanie vojenskej pomoci na Ukrajinu či úvahy o odstrihnutí sa od ruského plynu.

Pridala aj poznámku, že médiá údajne „vypli“ informovanie o pandémii. Nie je to tak, médiá prinášajú aj aktuálne informácie o pandémii covidu, i keď medzi správami z vojnou zasiahnutej Ukrajiny zanikajú aj preto, že im čitatelia venujú menšiu pozornosť.

„Ospravedlňujeme sa za dočasný výpadok pandémie, hneď ako sa vyrieši situácia na Ukrajine, prinesieme vám nové mutácie a ďalšie dávky,“ ironizovala poslanecká náhradníčka.

Počas jednotlivých vĺn pandémie prinášala pohľady, ktoré boli časté v takzvaných alternatívnych médiách. Kritizovala núdzový stav a zákaz zhromažďovania, propagovala podávanie lieku ivermektín proti covidu, aj keď o tom neboli vedecké dôkazy, neskôr volala po dovoze neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V.

„Sfušovali systém očkovania a povýšili nie slovenské geopolitické záujmy nad bezpečnosť obyvateľstva tým, že nepodnikali žiadne kroky, aby zabezpečili napríklad účinnú ruskú vakcínu Sputnik V, ktorá funguje na overených princípoch a nejde sa o nejakú experimentálnu verziu,“ kritizovala vládu vlani vo februári.

„Ignorovali lieky ako ivermektín, ktorých potenciál zmierňovať priebeh ochorenia bol známy. To sú neobhájiteľné pochybenia, za ktoré musí táto vláda niesť zodpovednosť,“ dodala a inom mieste napísala, že táto „zodpovednosť“ má mať podobu nového norimberského procesu.

V Norimbergu po druhej svetovej vojne Spojenci za vojnové zločiny súdili špičky nacistov a nemeckej Tretej ríše.