Zo siroty sa stal oligarcha, teraz rokuje o mieri na Ukrajine. Aký je životný príbeh Romana Abramoviča

Jeho životný príbeh pripomína zápletku amerického filmu. Roman Abramovič, Rus so židovskými koreňmi narodený v Sovietskom zväze, sa stal jedným z najbohatších ľudí sveta s úzkymi väzbami Vladimira Putina. Tie mu však v dôsledku vojny na Ukrajine komplikujú biznis.

Z nenápadného miliardára sa postupom času stala známa osobnosť, najmä vo svete futbalu, a to vďaka kúpe anglického tímu FC Chelsea. V posledných dňoch sa však oligarcha zhostil novej úlohy – stal sa jedným z prostredníkov v mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom. Dokonca sa špekuluje, že sa ho niekto pokúsil otráviť. Okolnosti údajného incidentu sú však nejasné, rovnako ako prípadná motivácia páchateľa.

Roman Abramovič býval jedným z najbohatších ľudí v Rusku. Bloomberg odhaduje jeho majetok na 15,5 miliardy amerických dolárov s tým, že iba od začiatku roka mal poklesnúť o 4,1 miliardy. Podľa portálu Business Insider dosiahol maximum v roku 2008, keď mal hodnotu 23,5 miliardy.

Abramovič však na výslní nebol vždy.

Ako sa teda z chudobnej siroty stal jeden z najbohatších ľudí sveta a jedna z najbližších postáv Vladimira Putina, ktorému viac než dvadsať rokov pomáha utvrdzovať moc?

„Som si istý, že sa na mňa budú ľudia zameriavať tak tri až štyri dni, ale to prejde,“ povedal Abramovič v roku 2003 po tom, čo si kúpil Chelsea. „Zabudnú, kto som, a tak mi to vyhovuje,“ dodal.

Päťdesiatpäťročný miliardár je známy aj pre svoj koníček nakupovať luxusné jachty a automobily, lietadlá, umenie a nehnuteľnosti po celom svete. Denník Wall Street Journal v minulosti jeho celosvetovú kolekciu extravagantného majetku nazval „The Roman Empire“, čo je pekná slovná hračka s Abramovičovým krstným menom Roman a anglickým názvom pre Rímsku ríšu.

Vo svetle udalostí z uplynulých týždňov je však zotrvanie v anonymite náročné – najmä pre ruských oligarchov žijúcich na Západe. Po dlhoročných požiadavkách na väčší dohľad nad jeho podnikaním sa britská vláda rozhodla zmraziť jeho majetok v krajine – vrátane domov, umeleckých diel a futbalového tímu. Uvalila naňho aj zákaz cestovania. Británia ho totiž označila za Putinovho komplica v jeho vojne na Ukrajine.

BBC však poznamenáva, že tento muž už vo svojom živote prekonal aj väčšie výzvy.

Zo siroty magnátom

Roman Arkadevič Abramovič sa narodil v roku 1966 (vtedy v Sovietskom zväze) v Saratove na juhozápade Ruska, niekoľko stoviek kilometrov od dnešnej Ukrajiny.

Jeho matka Irina zomrela na otravu krvi, keď mal jeden rok. Jeho otec zahynul o dva roky neskôr po nehode stavebného žeriava.

O jeho výchovu sa tak postarali jeho príbuzní v oblasti republiky Komijsko na severozápade Ruska. Peňazí však mali málo a v zime im život komplikovali nízke teploty.

„Aby som povedal pravdu, nemôžem svoje detstvo označiť za zlé,“ povedal pre Guardian v jednom z mála rozhovorov, ktoré poskytol. „V detstve nemôžete porovnávať: jeden je mrkvu, druhý cukrovinky, oboje však chutí dobre. Ako dieťa to nedokážete rozlíšiť.“

Školu opustil v šestnástich rokoch, následne pracoval ako mechanik a slúžil v armáde. Neskôr začal predávať plastové hračky v Moskve. Nakoniec však presedlal na predaj parfumov a dezodorantov. Začal si tak budovať majetok v časoch väčšej otvorenosti za vlády neskoršieho sovietskeho lídra Michaila Gorbačova – ten totiž na rozdiel od predchodcov umožňoval väčší priestor pre podnikateľov.

Divoký východ

Abramovič začal výrazne bohatnúť až s rozpadom ZSSR – ten mu spolu so štátnou správou nerastných zdrojov poskytol nové príležitosti. V tom čase mal pár rokov po dvadsiatke.

V zmanipulovanej aukcii sa v roku 1995 zmocnil ropnej spoločnosti Sibneft (dnes Gazprom Neft), ktorá patrila ruskej vláde, a to za približne 250 miliónov dolárov. V roku 2005 ju ruskej, už Putinovej vláde predal späť za 13 miliárd dolárov.

Jeho právnici tvrdia, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia, že oligarcha svoje značné bohatstvo získal podvodným spôsobom. V roku 2012 však podnikateľ na súde v Británii priznal, že sa v súvislosti so Sibneftom dopustil korupcie.

V 90. rokoch sa tiež zaplietol do takzvaných „hliníkových vojen“, v ktorých oligarchovia – tí, ktorí si po rozpade ZSSR nazhromaždili obrovské majetky a politickú moc – bojovali o vládu nad týmto obrovským priemyslom.

„Každé tri dni bol niekto zavraždený,“ vyhlásil Abramovič v roku 2011 a dodal, že práve táto hrozba z neho urobila iba zdráhavého účastníka.

Vlastnil aj podiely v leteckom priemysle. V roku 2003 predal svoj 26-percentný podiel v leteckej spoločnosti Aeroflot ruskej banke. Vo svojom portfóliu mal podiel v ruskej televízii Prvý kanál, ten v roku 2019 podľa ruskej agentúry TASS predal tiež.

Dodnes je väčšinovým vlastníkom spoločnosti Evraz, ktorá je popredným svetovým výrobcom ocele. Podľa Bloombergu taktiež vlastní podiely u najväčšieho svetového výrobcu rafinovaného niklu. A je hlavným vlastníkom investičnej spoločnosti Millhouse LLC.

Najvyššie poschodia ruskej politiky

Roman Abramovič využil nové pomery a dostal sa do najvyšších poschodí postsovietskej ruskej politiky, kde zohral dôležitú rolu. Najprv sa stal priateľom vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina – zvlášť blízky si bol s jeho dcérami a zaťom. V určitej chvíli mal dokonca svoj vlastný byt v Kremli, píše BBC. Obratne vplával aj do petrohradského klanu Vladimira Putina. Trvalo však ešte niekoľko rokov, kým podnikateľ nového lídra o svojej lojálnosti a oddanosti presvedčil.

Keď Jeľcin v roku 1999 odstúpil, bol údajne práve Abramovič medzi tými, čo podporili premiéra a bývalého agenta KGB Putina, aby sa stal jeho nástupcom, pripomenula BBC.

S tým, ako sa Putin postupne etabloval, sa tiež snažil presadzovať svoju nadvládu nad oligarchami. Niektorí skončili vo väzení, iní utiekli do zahraničia – pokiaľ sa teda neukázali ako verní spojenci.

Romana Abramoviča však nezastihol ani jeden z vyššie spomenutých nepriaznivých osudov. V roku 2000 ho zvolili za gubernátora zanedbanej oblasti Čukotka na samom severovýchodnom cípe Ruska. Na popularite získal vďaka investovaniu vlastných peňazí do miestnych sociálnych služieb a infraštruktúry – podľa Business Insider vraj takto utratil 1,3 miliardy dolárov.

Na tejto politickej pozícii pôsobil až do svojej rezignácie v roku 2008. Obyvatelia Čukotky naňho dnes spomínajú v dobrom.

Okrem iného tu bola zaregistrovaná spomenutá ropná firma Sibneft, ktorej bol Abramovič takmer 70-percentným vlastníkom. Platilo to až do roku 2015, keď svoj podiel predal štátnej energetickej spoločnosti.

Po celý čas svojho pôsobenia v politike neopustil svoj fungujúci biznis. A nechával sa zlákať nástrahami bohatstva – nakupoval obrazy, domy a autá.

Potom prišla nová životná aj podnikateľská etapa. Až vtedy sa skutočne svetovo preslávil.

Volá Londýn!

Až doteraz žil Abramovič relatívne v ústraní a nevystavoval sa všeobecnej pozornosti, hovorilo sa o ňom ako o tichom a nesmelom. Aj pre ruský Forbes povedal, že jeho hlavným pravidlom úspechu je heslo „ticho seď a nepriťahuj pozornosť“.

V roku 2003 však pristúpil k nečakanému kroku. Stal sa celosvetovo známym po tom, čo zakúpením populárneho anglického klubu FC Chelsea vstúpil do sveta futbalu. Chelsea ho podľa Business Insider stála 233 miliónov dolárov.

„Mojou životnou filozofiou je vytvárať profesionálne tímy,“ povedal pre Financial Times. „Na Čukotke mám profesionálne tímy a urobím to aj tu,“ doplnil.

Pod vedením trénera Josého Mourinha a ďalších pomohlo Abramovičovo bohatstvo Chelsea k piatim titulom v Premier League, dvom triumfom v Lige majstrov a piatim víťazstvám v FA Cupe.

Veľa fanúšikov Chelsea má Abramoviča stále v obľube aj napriek jeho prepojeniu na Kremeľ. „Jeden z nás, navždy,“ napísal jeden fanúšik na Twitteri.

Hovorí sa, že Abramovičovo pôsobenie v Británii Vladimir Putin schválil a poveril ho vytvorením miestnej piatej kolóny v podobe takzvaného Veľkého Londongradu. Cieľom malo byť zapojenie najbohatších a najvplyvnejších Rusov do západnej elity, aby sa stali jej integrálnou súčasťou. Tak malo byť nielen legitimizované nové ruské bohatstvo, ale zároveň sa mal „ruský svet“ prehupnúť do globálneho a získať v ňom vplyv.

Abramovič mal byť „pochodňou“ tohto projektu, do ktorého mozaiky zakúpenie populárneho športového klubu zapadá – nielenže získal drahé domy a jachty, ale aj kontakty na politikov a rešpekt verejnosti. Kto má rád futbal, totiž podľa Britov predsa nemôže byť „zlý človek“.

Podľa ruských médií je Abramovič dokonca jedným zo správcov zahraničného majetku Putinovej rodiny. Overiť tieto správy však nie je možné.

V roku 2018 zverejnila britská rozviedka úzky okruh oligarchov, ktorí sú stále napojení na Putina a majú naňho vplyv. Na zozname boli Ališer, Usmanov, Deripaska, Sečin, bratia Rotenbergovci a Abramovič. Zdá sa, že si Abramovič svoju pozíciu až doteraz udržal.

Izrael a Portugalsko

V roku 2018 sa Abramovič vďaka židovskému pôvodu stal aj občanom Izraela. Občianstvo získal v Tel Avive po tom, čo mu vypršalo vízum v Británii. Vtedy sa tým stal najbohatším obyvateľom Izraela. V roku 2020 miestne médiá informovali o tom, že v Tel Avive investoval 57 miliónov dolárov do hotela pri mori.

Po tom, čo ruskí vojaci vo februári vtrhli na Ukrajinu, niekoľko vysokopostavených Izraelčanov – vrátane predsedu múzea holokaustu Jad va-šem a vedúceho rabína –, apelovalo na Spojené štáty, aby na Abramoviča neuvalili sankcie, píše Times of Israel. V liste americkému veľvyslancovi vyzdvihovali Abramovičove investície, filantropiu a prínos pre Izrael. Predseda Jad va-šem potom denníku Washington Post prezradil, že oligarcha je druhým najväčším privátnym darcom múzea.

Podľa Wall Street Journal Spojené štáty skutočne odložili uvalenie sankcií na ruského oligarchu. Čakajú, ako sa miliardár prejaví ako prostredník v mierových rokovaniach. O neuvalenie sankcií naňho požiadal aj ukrajinský prezident Zelenskyj, a to z rovnakého dôvodu.

Podľa niektorých ruských médií skutočne Abramovič rolu prostredníka plní poctivo, a to nielen pri rozhovoroch, na ktorých sa stretávajú ukrajinské a ruské delegácie, ale aj ako akýsi „poštový holub“, ktorý sa pohybuje medzi Moskvou, Kyjivom a Istanbulom. Je schopný odovzdávať informácie medzi hlavami znepriatelených štátov, prezidentmi Zelenským a Putinom.

Miliardár už údajne odovzdal Zelenského ručne písaný odkaz Putinovi. Zelenskyj v ňom mal spísať podmienky Ukrajiny, ktoré by mohli viesť k prímeriu v prípade, že na ne Moskva pristúpi. Podľa Daily Mail však vraj Putin Abramovičovi odpovedal slovami „povedzte mu, že ho zničím“.

Abramovič má ešte tretiu štátnu príslušnosť – portugalskú. Tú získal v apríli minulého roka vďaka miestnemu zákonu, ktorý ponúka naturalizáciu potomkom sefardských Židov, ktorí boli z Pyrenejského polostrova vyhnaní pred viac než 400 rokmi počas inkvizície.

Väzby na Putina už biznisu nesvedčia

„Peniaze vám šťastie nekúpia,“ odpovedal Abramovič v roku 2006 Guardianu na otázku, čo s človekom urobí bohatstvo. „Ale určitú nezávislosť áno,“ dodal.

Jeho majetok, ktorý odhaduje Bloomberg na 13,7 miliardy amerických dolárov, ho umiestňuje v rebríčku najbohatších ľudí sveta na 128. miesto. Forbes jeho bohatstvo stanovil na 12,3 miliardy a zaradil ho na 142. miesto.

Ako povedal Abramovič, peniaze môžu zaručovať určitú nezávislosť. Otázkou však zostáva, či aj od diktátora Putina.

Vlani sa Abramovič súdil s vydavateľstvom HarperCollins za urážku na cti pre knihu Putin’s People, ktorú napísala Catherine Beltonová. Písalo sa v nej totiž, že Putin Abramovičovi kúpu Chelsea nariadil. Obe strany sa však nakoniec dohodli mimosúdne s tým, že vydavateľ súhlasil so spresneniami.

Abramoviča však jeho spojenie s Putinom prenasledovalo aj naďalej – najmä v kontexte ruského vyzbrojovania na hranici s Ukrajinou a následnou inváziou.

Po začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine označil ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj Abramoviča za jedného z 35 Rusov, ktorí by mali byť zvažovaní ako ciele sankcií.

„Vzhľadom na blízke väzby na Putina sú jeho komplicmi,“ vyhlásila britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová na adresu Abramoviča a šiestich ďalších oligarchov po oznámení zmrazenia ich britských majetkov. „Na ich rukách je krv ukrajinského ľudu.“

Abramovič v tejto súvislosti následne oznámil predaj Chelsea – osem dní pred začiatkom platnosti sankcií. Niektorí fanúšikovia stále skandujú jeho meno, ale viacerí politici volajú po konfiškácii jeho majetku (teda nielen po zmrazení).

„Pre mňa toto nikdy nebola otázka biznisu a peňazí. Bola to iba vášeň k futbalu a ku klubu,“ vyhlásil Abramovič. „Dúfam, že budem môcť ešte raz naposledy navštíviť Stamford Bridge (štadión Chelsea – pozn. red.) a osobne sa s vami všetkými rozlúčiť,“ povedal fanúšikom klubu. Jeho návrat do západného Londýna je však na nejaký čas vylúčený.

Oznámil tiež, že všetok čistý výnos z predaja pôjde na pomoc postihnutým vojnou na Ukrajine. Podľa Bloombergu sa usiluje o ponuku vo výške štyroch miliárd dolárov. Podľa britskej televízie Sky News Abramovič odmietol ponuku vo výške 3,3 miliardy dolárov z konca februára či začiatku marca.

Klub sa k vojne na Ukrajine vyjadril až vo februári, a to v kontroverznom vyhlásení, v ktorom vôbec nespomenul vlastníctvo ruským oligarchom. Budúcnosť klubu je neistá, najmä pre sankcie namierené na Abramoviča – pretože sú tak zmrazené aj klubové financie. Chelsea preto môže utratiť „iba“ asi 26-tisíc dolárov za každú cestu na zápas.

Mierový vyjednávač

Na konci marca udalosti nabrali pre oligarchu ešte kurióznejší spád. Objavili sa totiž informácie, že trpí symptómami, ktoré poukazujú na otravu, rovnako ako vysoko postavení ukrajinskí vyjednávači. Otrávení mali byť počas mierových rokovaní na ukrajinsko-bieloruských hraniciach začiatkom marca.

Príznaky otravy sa u Abramoviča a členov delegácie vyjednávačov mali prejaviť prvý raz 3. marca po jeho prvej návšteve Kyjiva. Tvrdí to Wall Street Journal s odvolaním sa na nemenované zdroje. Informáciu neskôr potvrdila aj investigatívna skupina Bellingcat.

Zároveň však viacerí otravu spochybňujú, pretože v nej nevidia žiaden zmysel a zrejmé nie sú ani prípadné motívy. Najviac postihnutý má byť krymskotatársky poslanec Rustem Umerov, ale ani jeho život nebol ohrozený. Príznaky mali s Abramovičom identické: silné bolesti hlavy, prudké zhoršenie zraku a kožné problémy. Za niekoľko dní všetko odznelo.

Neexistuje však žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval skutočnú otravu, a to úmyselnú, ako naznačuje Wall Street Journal. Agentúra Reuters taktiež otravu spochybňuje a odvoláva sa na expertov, ktorí za pôvod Abramovičovej nevoľnosti považujú „okolité prostredie“ a „ekologické faktory“.

Abramovič sa potom do Kyjiva ešte raz vrátil.

Podľa hlavného experta Bellingcatu Grozeva určite nešlo o pokus o vraždu, ale pokiaľ to skutočne bola úmyselná otrava, potom iba ako prvé varovanie. Z látok, ktoré by pripadali do úvahy, spomenuli experti organofosfáty. Niečím podobným otrávili aj ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Rokovanie v Istanbule

Abramovič sa tento týždeň zúčastnil napríklad na rokovaní v Istanbule, kde takisto nebol po prvý raz. Už skôr sa tu stretol s členom ukrajinského rokovacieho tímu Rustamom Umerovom a s tlačovým hovorcom prezidenta Erdoğana Ibrahimom Kalinom. Práve táto trojica mala pripraviť rokovanie z tohto týždňa.

Ruská štátna tlačová agentúra Ria Novosti zverejnila fotografiu, na ktorej sa Abramovič rozpráva s tureckým prezidentom Erdoğanom a ministrom zahraničia Çavuşoğluom.

Абрамович встретился с Эрдоганом перед переговорами России и Украиныhttps://t.co/ppLsELEJlV pic.twitter.com/AOayvuPdmF

— РИА Новости (@rianru) March 29, 2022

Kalin prišiel s nápadom, že by Kyjiv mohol navrhnúť, aby Donbas a Krym dostali status Ruskom dlhodobo prenajatých území podľa vzoru Veľkej Británie a Hongkongu v rokoch 1898 až 1997. Po tejto istanbulskej prípravnej schôdzi mali Abramovič a Umerov ísť cez Poľsko do Kyjiva. A tam sa údajne odohralo stretnutie so Zelenským, na ktorom ukrajinský prezident dal Abramovičovi spomenutý odkaz pre Putina.

Roman Abramovič tak zďaleka nie je iba úspešný podnikateľ, ktorý sa postavil nepriazni osudu a využil príležitosť na zmeny v spojitosti s pádom Sovietskeho zväzu. Dokázal sa prepracovať do najvyšších kruhov ruskej politiky, ktorú prostredníctvom svojho vplyvu na Západe pomáha legitimizovať. Je tak nenahraditeľnou súčasťou priameho vplyvu vládcu Vladimira Putina, s ktorým si viac než dvadsať rokov navzájom pomáhajú k úspechom.