Predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba končí ako poslanec v parlamente, do väzenia však nepôjde. Najvyšší súd zrušil pôvodný rozsudok Špecializovaného trestného súdu z októbra 2020, ktorý Kotlebu posielal do väzenia na štyri roky a štyri mesiace.
Napriek tomu ho za kauzu šekov v sume 1488 eur uznal vinným, len jeho konanie posúdil podľa miernejšieho paragrafu.
Odsúdil ho v jeho neprítomnosti na trest šesť mesiacov s podmienečným odkladom na rok a pol podľa paragrafu 422, teda za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Špecializovaný trestný súd Kotlebu pôvodne potrestal za prísnejší paragraf 421, teda za založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd.
Video: Ako odsúdili Kotlebu za neonacizmus: Celý rozsudok Najvyššieho súdu
Marian Kotleba v prvej reakcii na podmienečné odsúdenie vyhlásil, že v jeho prípade v skutočnosti išlo o to, aby ho zbavili mandátu poslanca Národnej rady. „Úloha systému bola splnená, pretože sa vôbec nebojovalo o môj pobyt za mrežami, ale len o zbavenie Mariana Kotlebu poslaneckého mandátu,“ napísal na Facebook predseda ĽSNS.
Kotleba sa mal postaviť pred odvolací súd za to, že na výročie vzniku slovenského štátu, teda 14. marca 2017, odovzdal ešte ako banskobystrický župan trom rodinám šeky v hodnote 1488 eur. Do Bratislavy však neprišiel, vysvetlil to tým, že sa musí starať o syna, ktorý má vysoké horúčky.

Mandát poslanca stráca
Predseda ĽSNS stratí mandát poslanca aj napriek tomu, že nepôjde do väzenia. Podľa ústavy zaniká mandát poslanca „dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin“ alebo „ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody“.
Predseda ĽSNS bol odsúdený za úmyselný trestný čin, preto v Národnej rade skončí. Podobne dopadol bývalý člen ĽSNS, dnes predstaviteľ strany Republika Milan Mazurek, ktorého v roku 2019 súd odsúdil na peňažný trest za rasistické reči v rádiu Frontinus. Mazurek sa do parlamentu vrátil po voľbách v roku 2020.
Kotleba si prvý verdikt v kauze šekov na 1488 eur vypočul ešte v októbri 2020 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Sudkyňa Ružena Sabová rozhodla, že je vinný z podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Odsúdila ho na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody.
Sudkyňa sa stotožnila s veľkou časťou obžaloby, podľa ktorej rozdávanie šekov v hodnote 1488 eur nebolo náhodné.
Prokurátor Tomáš Honz bol presvedčený, že sumu treba čítať samostatne ako čísla 14 a 88. Prvé je odkazom na 14-slovný výrok amerického rasistu Davida Lana: „Musíme chrániť existenciu svojho ľudu a budúcnosť bielych detí.“ Číslo 88 zasa odkazuje na ôsme písmeno abecedy – H. Dve osmičky sú dve H, teda odkaz na nacistický pozdrav Heil Hitler!
Podľa prvostupňového rozsudku spred roka a pol Kotleba týmto konaním propagoval ideológiu, „ktorá smeruje a v minulosti smerovala k potlačeniu práv a slobôd osôb a hlása rasovú, etnickú a národnostnú nenávisť“. Sabová pritom odmietla Kotlebovu obhajobu, že je kriminalizovaný za odovzdávanie sociálnej pomoci.
Súd sa pri dokazovaní zameriaval na povahu číselnej kombinácie 1488. „Samotné čísla nemajú žiaden význam,“ povedala v roku 2020 Sabová. „V prípade, že by bolo pristúpené na to, že by išlo o trestný čin, len v prípade, že by takéto čísla boli zahrnuté do katalógu, ako predostierala obhajoba, nelogicky, neprirodzene, by takéto čísla zmizli zo života.“
V tejto kauze to však podľa sudkyne bolo inak. „Takéto čísla majú význam len v spojení s inými okolnosťami, a to okolnosťami, ktoré vykazujú znaky extrémizmu. A preto sa súd zameral na skúmanie toho či takéto okolnosti boli zistené aj na strane obžalovaného v čase, keď tieto čísla prezentoval na verejnosti,“ povedala sudkyňa.

Najvyšší súd teraz v odôvodnení svojho verdiktu konštatoval, že niet pochýb o tom, že Kotleba vedel, čo číselná kombinácia 1488 znamená, a nepochybne sa prihlásil k neonacistickej ideológii. Nestotožnil sa však s názorom prvostupňového trestného súdu, ktorý skutok posudzoval podľa prísnejšieho paragrafu.
Súd v princípe spochybnil, či tým, že sa Kotleba rozdávaním šekov v sume 1488 eur prihlásil k neonacizmu, nacistickú ideológiu aj propagoval. „Takéto konanie nebolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,“ povedal predseda senátu Pavol Farkaš.
Najvyšší súd sa vlastne vrátil k pôvodnej právnej kvalifikácii, s ktorou pracovala obžaloba na začiatku procesu. Neskôr prokuratúra skutok prekvalifikovala po tom, čo ju na takúto možnosť upozornil Špecializovaný trestný súd, keď prvý raz obžalobu odmietol.

Kotleba namietal Sabovú
Kotleba v odvolaní na Najvyšší súd namietal postup sudkyne Špecializovaného trestného súdu Ruženy Sabovej. Podľa neho mu neumožnila dostatočne sa obhájiť, namietal napríklad, že prerušila jeho záverečnú reč aj záverečné reči obhajcov.
Kotleba pojednávanie v októbri 2020, na ktorom si vypočul prvostupňový rozsudok, cielene naťahoval. Veľkú časť energie venoval tomu, aby obžalobu ironizoval alebo si z nej uťahoval. Po troch hodinách prejavu sa chcel súdu predstaviť ako politik tým, že mu povie o svojich návrhoch, ktoré ako poslanec podal v minulom volebnom období.
Podľa webu Národnej rady Kotleba predložil za štyri roky vyše 90 návrhov zákonov, v pláne mal o každom návrhu aj stručne referovať. Sudkyňa Sabová ho v tej chvíli prerušila a vyzvala, aby nečítal legislatívne návrhy ĽSNS a nezdržiaval pojednávanie.
Keď mu nevyšlo čítanie návrhov jeho zákonov, začal Kotleba referovať o svojich vystúpeniach v parlamente. Vystúpenia nečítal celé, zhŕňal ich obsah, no aj tak išlo o ďalšie naťahovanie času. Začal svojimi vystúpeniami v roku 2016, hovoril napríklad o tom, ako argumentoval za návrh na odvolanie vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Keďže sudkyňu odmietol počúvnuť, uložila mu 500-eurovú pokutu.
Kotleba teraz v odvolaní spochybnil aj symboliku čísel 14 a 88. „Počas niekoľkých minút odovzdávania šekov som nepropagoval žiadne myšlienky neonacizmu. Finančná pomoc bola poskytnutá rodinám detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré boli v období nacizmu prenasledované,“ tvrdil vo svojom odvolaní.
Kotleba sa v odvolaní rečnícky spýtal, či trest vo výške štyri roky a štyri mesiace, ktorý dostal na Špecializovanom trestnom súde, bol vecou náhody alebo šlo o propagáciu nacistickej organizácie SS, lebo – ako sa vraj dočítal na internete – číslo 44 na túto organizáciu odkazuje.
Takáto obhajoba bola paradoxná, lebo Kotleba sa počas procesu sústreďoval skôr na to, aby kombináciu čísel 1488 vyložil ako náhodnú. Dokladoval to napríklad cenou ponožiek v obchodnej sieti Deichmann, ale aj zmluvou herca Milana Lasicu s RTVS, podľa ktorej dostal honorár v tej istej výške, ako boli šeky, ktoré odovzdával Kotleba.

Dlhé roky trestných stíhaní
Marian Kotleba je najvýraznejšou postavou slovenskej ultrapravice už viac ako dvadsať rokov. V roku 2003 sa stal vodcom Slovenskej pospolitosti, občianskeho združenia, ktorého členovia pochodovali v tmavomodrých uniformách, ktoré sa ponášali na vojnovú Hlinkovu gardu, a už v roku 2005 čelil prvému trestnému stíhaniu.
Dôvodom bolo, že na jednom z mítingov rozdával program svojej prvej strany, neskôr zakázanej Slovenskej pospolitosti – Národná strana (SP – NS), ktorá z pôvodného občianskeho združenia vzišla.
Program podľa obvinenia podnecoval „xenofóbne a antisemitské nálady, odmieta režim parlamentnej demokracie a spochybňuje základné občianske slobody a práva veľkých skupín občanov, hlása rasovú a náboženskú nenávisť“. Vyšetrovanie trvalo štyri roky, až ho prokurátorka v Považskej Bystrici v roku 2009 zastavila s tým, že sa Kotlebovi nepodarilo dokázať úmysel.

V roku 2006 Kotlebu stíhali za pozvánku na stránke Slovenskej pospolitosti, ktorá volala na stretnutie na výročie SNP. Obsahovala aj takýto text: „Komunisti a socialisti a ďalšie pre slušných ľudí nebezpečné živly si pripomínajú výročie vlastizrady – tzv. SNP. Na oslave sa zúčastnia aj predstavitelia vlády. Preto nebuďte ľahostajní a príďte v toto temné výročie slovenskej histórie do Banskej Bystrice vyjadriť svoje opovrhnutie červenými vrahmi!“
Stíhanie opäť zastavili, lebo sa nepodarilo preukázať, že ľudia prišli „na podnet“ internetového oznamu a nesprávali sa výtržnícky.
V roku 2009 Kotlebu obvinili za použitie pozdravu „Na stráž!“ na oslavách 14. marca v Bratislave. Aj toto stíhanie zastavili rozhodnutím prokuratúry, podľa ktorej by išlo o pozdrav Hlinkovej gardy, iba ak by bol zároveň doplnený zdvihnutím pravice do výšky očí.
Už vtedy rozhodnutie vyvolalo kritiku, medzičasom sa súdna prax pri posudzovaní pozdravu „Na stráž!“ výrazne posunula. V roku 2020 za pozdrav „Na stráž!“ odsúdili člena ĽSNS Antona Grňa na peňažný trest 5-tisíc eur. Gardistický pozdrav použil v máji 2018 pred pojednávacou miestnosťou na Najvyššom súde.
Kotlebu stíhali v roku 2009 aj za volebný leták k prvej kandidatúre na banskobystrického župana. Sľuboval v ňom odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania „nielen cigánskych parazitov“. Práve slovo „nielen“ bolo dôvodom, prečo krajský súd rozhodol, že Kotleba sa nedopustil podnecovania nenávisti k skupine obyvateľov.
Niektoré Kotlebove prejavy ešte z čias pred založením ĽSNS boli vyriešené ako priestupky. V roku 2009 dostal pokarhanie za vyjadrenia o Rómoch na zhromaždení na východnom Slovensku. Ako priestupok bolo vyriešené aj to, že ani po výzve starostu nerozpustil zhromaždenie v Šarišských Michaľanoch, ktoré nebolo ohlásené.
Prvý právoplatný verdikt za svoje krajne pravicové prejavy si teda Kotleba vypočul po takmer dvadsiatich rokoch politických aktivít. Medzitým sa stal v roku 2013 na štyri roky predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja a v rokoch 2016 a 2020 sa so svojou stranou dostal do Národnej rady.
Po vnútornom rozkole je však strana, ktorá nesie aj jeho meno (Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko), výrazne oslabená a v prieskumoch verejnej mienky je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Skupina poslancov okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka založila stranu Republika a podľa prieskumov verejnej mienky má dostatočnú podporu na vstup do Národnej rady.
Súdu sa pokúsil vyhnúť, neuspel
Líder ĽSNS deň pred naplánovaným termínom na Facebooku oznámil, že sa na pojednávaní nezúčastní. „Žiaľ, z vážnych osobných a zákonných dôvodov, ktoré v tejto chvíli nebudem zverejňovať, sa na pojednávaní nemôžem zúčastniť,“ napísal.
Najvyšší súd požiadal, aby ho ospravedlnil a aby sa pojednávalo v jeho prítomnosti, lebo je pripravený obhájiť sa. V písomnom vysvetlení súdu napísal, že ošetruje chorého syna. „Keďže matka sa dlhodobo nachádza v zahraničí a dieťa je na mňa naviazané, keď je chorý, neviem starostlivosť o neho zabezpečiť inak ako osobne,“ ozrejmil súdu.

K žiadosti o ospravedlnenie priložil doklad od lekára z pondelka 4. apríla. Špeciálny prokurátor Tomáš Honz nepovažoval Kotlebove ospravedlnenia za hodnoverné. Z potvrdenia lekára podľa neho nebolo zrejmé, akú má Kotlebov syn chorobu. Žiadal preto, aby súd normálne pojednával.
Senát Najvyššieho súdu Kotlebovo ospravedlnenie neuznal. Konštatoval, že ho nepovažuje za riadne a dôveryhodné. Podľa sudcov Kotleba nepreukázal, že si opateru chorého syna neskúsil zabezpečiť aj inak. Navyše upozornili, že utorkový termín sa uskutočnil po tom, čo Kotleba už pred mesiacom požiadal o odklad, aby si mohol naštudovať dôkazy.
Predseda ĽSNS na toto rozhodnutie reagoval ešte počas pojednávania. Označil za protizákonné, že súd rozhodol o pokračovaní pojednávania bez jeho prítomnosti, aj keď mu doručil ospravedlnenie. Na Facebooku tvrdí, že sa stará o syna, ktorý má vysoké horúčky. „Na veci to však v podstate nič nemení. Pretože ak súd bude postupovať podľa zákona, tak aj keď tam nie som, rozhodnutie musí byť v môj prospech,“ napísal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dušan Mikušovič






























