Šéf zásahového tímu: Krokodíl zabije na Slovensku viac ľudí ako medveď
Medveď nepovažuje človeka za hrozbu, nemali by sme ho však prekvapiť ani sa približovať k mláďatám. Problémom sú spoločné poľovačky, keď sú medvede vystresované z okolitého hluku.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Medveď napadne v priemere troch ľudí ročne, najčastejšie sú to lesní robotníci alebo poľovníci. Za posledných sto rokov skončil smrteľne jeden útok, minulý rok pri ňom zahynul muž z Liptovskej Lúžnej. Podľa vedúceho zásahového tímu pre medveďa hnedého JAROSLAVA SLAŠŤANA mohol byť medveď postrelený a obeť bola v zlom čase na zlom mieste.
V rozhovore sa dočítate:
- kto a prečo strieľa medvede, hoci je to nelegálne,
- že v týchto dňoch si treba dať pozor na medvedice s mláďatami,
- ako sa vyhnúť stretnutiu s medveďom a čo robiť v prípade útoku,
- aké stratégie využívajú medvedice, aby im samce nezabili mláďatá.
Ako môže človek na túre v lese rozoznať medvedí brloh?
Medvedí brloh býva väčšinou pod skalnými prevismi, spadnutými stromami alebo solitérnymi stromami, ktoré majú vetvy až k zemi. Medveď si dokáže brloh aj sám vyhrabať pod koreňmi stromov, ak v teréne chýbajú diery, previsy či jaskyne. Všetko závisí od členitosti terénu.
Sú miesta s brlohmi také nápadné, aby sa im človek dokázal vyhnúť?
Myslím si, že laici by to nerozoznali. Monitoroval som niekoľko desiatok medvedích brlohov počas niekoľkých rokov. Vstupné otvory boli pomerne malé. Človek si ako brloh predstavuje veľkú jaskyňu a podobné priestory, no medveď sa dokáže spratať do brlohu s veľkosťou vstupného otvoru 50 x 80 centimetrov. Návštevník očakáva, že z takého brloha vylezie vlk, rys, líška alebo jazvec, a potom je prekvapený, keď naňho pozrie medvedia hlava a medveď sa začne tlačiť von.
Ministerstvo životného prostredia odporúča chodiť len po značených chodníkoch, aby sme sa vyhli brlohom. No na Slovensku je množstvo pohorí, v ktorých sa nemusí chodiť len po značených chodníkoch. Ako sa majú správať turisti, ktorí radi objavujú miesta mimo značiek, aby sa vyhli stretnutiu s medvedicou pri brlohu?
Je dôležité chodiť do terénu za dobrej viditeľnosti a počuteľnosti. Medvedica dokáže od väčších mláďat odbehnúť a potom sa k nim vrátiť. No ak sú mláďatá niekoľkotýždňové, sú odkázané na blízkosť matky, ona si ich bude chrániť. Je dôležité vyhýbať sa húštinám, skalným bralám, pod ktorými by brloh mohol byť.
Čo má človek robiť, ak v lese zbadá osamotené medvedie mláďa?
Vždy platí zásada, že k mláďaťu sa nemáme približovať, aj keby sa nám zdalo osirelé. Medvede majú svoje povahy a medvedice, ktoré ešte nemali mláďatá, od nich odbiehajú. Vždy môže byť nablízku, mláďa ju dokáže privolať žalostným revom alebo pišťaním. Medvedica vtedy zaútočí na človeka, čo dokazujú aj štatistiky. Najviac útokov majú na svedomí vodiace medvedice, teda medvedie matky.
Po oplodnení medvedice sa celý proces na nejaký čas zastaví, prečo?
Medvede sa pária na konci jari a začiatkom leta, od apríla do mája, júna. Keď sa samec so samicou spári, zárodok sa neuhniezdi v maternici, ale nastáva takzvaná latentná gravidita, ktorá môže trvať šesť až osem mesiacov. Samotný vývoj zárodku v maternici trvá šesť alebo osem týždňov. V našej zemepisnej šírke medveď ako jediný živočích rodí mláďatá uprostred zimy. Všetky mláďatá sa inak rodia na jar, keď sú už vyhovujúce podmienky, plusové teploty aj v noci. No medvedica rodí mláďatá na prelome januára a februára, čo je v živočíšnej ríši unikátom.
Mláďatá nezmrznú?
Nie. Z piatich zmyslov
