Monika Tódová
Stali ste sa členom strategickej rady pre implementáciu plánu obnovy na úrade vlády. Chýbala vám práca poradcu v prezidentskom paláci a teraz idete radiť premiérovi?
Poradcom u pani prezidentky som bol sedem dní v týždni, 24 hodín denne a bral som za to plat. Teraz som v poradnom orgáne, ktorý sa týka námetov na implementáciu Plánu obnovy a odolnosti s desiatimi ľuďmi. Stretávame sa raz za mesiac a neberiem za to absolútne nič. Využívam svoj voľný čas dôchodcu na to, aby som sa snažil pomôcť s niečím, čo môže pomôcť republike. Otázky, ktoré dostávam, že či som prešiel od jedného poradcovstva k druhému, sú mimo, lebo je to niečo neporovnateľné.
Takže neznamená to, že teraz už musíte o Eduardovi Hegerovi rozprávať iba pekne?
Odpovedal by som vetou z jednej reklamy na čokoládu: No určite. Vyskúšajte ma. Spýtajte sa ma napríklad na to, ako hodnotím fakt, že Eduard Heger nešiel do Kyjiva. Podľa mňa to nebola len nevyužitá príležitosť, ale zlyhanie. Akoby mu nedošlo, že žijeme v dobe, keď každý musí prejaviť viac odvahy, viac osobnej statočnosti a ochoty ísť do väčšieho rizika. Iba slušnosť sama osebe nestačí.
Dá sa o Eduardovi Hegerovi rozprávať inak ako pekne, keď vidíme Igora Matoviča? Minister financií dal tento týždeň Denníku N rozhovor a nijako sa to nezlepšuje, stále je rovnaký.
Naozaj, ak dáme pána premiéra Hegera na pozadie expremiéra Matoviča, tak je to podstatný rozdiel. Budem stále opakovať to, že základný problém pána Matoviča je, že preňho je verejná činnosť iba pokračovaním osobnej exhibície inými prostriedkami. Žije v niekoľkých svojich obsesiách, zášťach, neznášanlivosti a dôsledkom toho je, že pán Blaha ho plánuje zavolať na svoj prípadný proces s prezidentkou ako svojho svedka, že sa pani prezidentka dopustila vlastizrady, lebo sa trikrát stretla počas vládnej krízy s americkou veľvyslankyňou. To napísal v statusoch. Prezidentka sa s americkou veľvyslankyňou počas krízy nestretla ani raz. To, že poslanec Blaha chce volať expremiéra ako svedka na svoj vlastný proces, je samé osebe také smutné a tristné, že keby sa to stalo mne, tak sa nad tým vážne zamyslím.
Má Matovič ešte nejakú politickú budúcnosť? Jeho čísla dôveryhodnosti sú veľmi nízke (11 percent), menej ako Irena Bihariová, Kotleba alebo predseda KDH.
Politická budúcnosť pána Matoviča je veľmi neistá, a to ako stranícka, tak aj osobná. Ak strana spadne za dva roky z 25 percent na 8, tak je len 3 percentá nad prahom prepadu do politickej minulosti. Aj keby sa pán Matovič so svojou stranou dostal do budúceho parlamentu, tak som si istý, že prípadní partneri urobia všetko, čo bude v ich silách, aby ho nepustili do vlády alebo k inej vážnej funkcii.
Skúsenosť s ním je naozaj tragická a každý, kto má v sebe trochu pudu sebazáchovy, by sa pánovi Matovičovi veľmi vyhýbal. Pán Matovič mal podľa mňa poslednú šancu pomôcť tejto krajine pred rokom, keď odchádzal z funkcie. Vtedy mal odísť z verejného života a napomohol by tomu, o čom celý čas hovorí, že je jeho hlavný cieľ – aby sme sa vyrovnali s minulosťou, s Robertom Ficom, Robertom Kaliňákom a inými. Tým, že zostáva vo verejnom živote, tomu bráni najviac zo všetkých.
Ani v protikorupčnej agende sa už Matovičovi nepodarí získať popularitu?
Nadácia Zastavme korupciu urobila prehľad o tom, čo sa zmenilo počas dvoch rokov vlády, a zistila, že z protikorupčných opatrení sa ako-tak uplatnila jedna tretina. Keď sa menia takéto veci, robí sa to na začiatku funkčného obdobia. Je málo pravdepodobné, že by sa to ešte podarilo do konca funkčného obdobia. Nevidím ťah, že by pán Matovič toto naďalej považoval za svoju hlavnú agendu. Keby to tak bolo, nedovolil by Borisovi Kollárovi a Sme rodina robiť to, čo robia.
Je šanca, že si to uvedomia ľudia vnútri OĽaNO?
Vnútri OĽaNO je zopár ľudí, ktorí rozmýšľajú samostatne, majú na veci vlastný názor, ale sú v drvivej menšine. Väčšina ľudí je tam absolútne náhodou, dostali sa tam podivnými cestami Pána a sami by mali najväčší problém vysvetliť, ako je vôbec možné, že sú poslancami Národnej rady. Od týchto ľudí sa nedá očakávať nič. Budú sa viezť vo vlaku, ktorého strojvodca je pán Matovič, a nikdy z neho nevystúpia.
Igor Matovič v našom rozhovore hovoril, že on nikdy nebol štátnikom, ani nechcel byť, a spolieha sa na svoju úprimnosť. A úprimne povedal, že nie je možné zmeniť paragraf 363, pretože Boris Kollár tým vydiera koalíciu, a odôvodňuje to tým, že Vladimír Pčolinský to má ako tehličku v múre svojej obrany. Čo nám vlastne týmto Matovič povedal?
Pán Matovič nám povedal, že keď sa má uplatniť ústavný princíp rovnosti pred zákonom a princíp straníckeho záujmu, dávajú prednosť tomu druhému. Je evidentné, že hnutie Sme rodina pomohlo – aj vďaka činnosti SIS, aj vďaka generálnemu prokurátorovi – pánovi Pčolinskému z väzenia. A to má vedľajší účinok, collateral damage, ktorý je ešte horší ako samotný tento akt.
Tým, že spochybnili postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade Pčolinského, dali veľkú možnosť Smeru a všetkým okolo nich spochybňovať vyšetrovanie ich nominantov a funkcionárov. Toto nie je len o tom, že jeden človek sa dostal z vyšetrovacej väzby. Zabrzdila sa celá hlavná agenda, s ktorou šlo OĽaNO do volieb, a to, aby všetci, ktorí riadili štát, boli nútení zodpovedať sa zo svojich činov. K tomu nedochádza a veľmi k tomu prispel Boris Kollár. A prispieva k tomu aj Igor Matovič, pretože to Borisovi Kollárovi toleruje.
Matovič povedal, že Pčolinskí sa cítia „zranení, zradení a ohrození, že niekto tu kuje pikle proti nim”. Kuje niekto pikle proti Pčolinským?
Nikto proti nim žiadne pikle nekuje. Ak tu niekto kuje pikle, tak sú to práve Pčolinskí, a to proti princípu, že zákon platí pre všetkých rovnako. Dovolím si to povedať preto, lebo už máme právoplatné rozhodnutie súdu. Človek, ktorý spolupracoval s pánom Pčolinským, jeho námestník Boris Beňa, prijal dohodu o vine a treste, priznal sa k trestnej činnosti, a to umožňuje, aby sme sa na to pozerali inak než cez prizmu prezumpcie neviny. Ak sa jeden z dvoch, ktorí sa dopustili trestného činu, k tomu priznáva, tak vnímať toho druhého ako nevinného je veľké očakávanie, ktoré sa nedá celkom naplniť.
Teraz je už aj právoplatné rozhodnutie o vine šéfa kontrarozviedky Petra Gašparoviča, kde je tiež svedok Boris Beňa, a ako Špecializovaný trestný súd, tak aj Najvyšší súd Beňovi uverili.
Samozrejme, pretože tým svedectvom neobviňoval iba iných, ale aj sám seba.
Politicky súhlasíte s tým hodnotením lídra OĽaNO, že musia Borisovi Kollárovi ustúpiť, lebo by koalícia nemohla vládnuť, a to, aby dovládli, má prioritu pred paragrafom 363?
Vytvorila sa falošná idea. Keby som videl vážny pokus Igora Matoviča, že ide do dôsledkov, a naozaj je Boris Kollár vystavený sústavnému tlaku, aby si vybral, či zostane vo vláde alebo pre 363-ku a Pčolinského odchádza, uveril by som tomu, že je to naozaj vážna vec. Ale tu nikto Kollára pred takúto situáciu nestavia. Jemu to stačilo raz vyhlásiť, aby mal pokoj.
Partneri ku Kollárovi pristupujú s takou mierou uznanlivosti a pochopenia, že keby ju prejavovali v iných, oveľa dôležitejších a republike prospešnejších veciach, tak táto koalícia nás vedie k rozkvetu a prosperite. Ale to, že sa dohodli akurát na tom, že 363-ka je nedotknuteľná, svedčí o tom, že systém nedotknuteľnosti našich ľudí a to, aby sa naši ľudia nemuseli zodpovedať za svoje činy, pretrváva aj v tejto vláde.
Sociológ Martin Bútora povedal, že z dnešných politikov ho po vojne na Ukrajine priaznivo prekvapil Boris Kollár. „Postavil sa za to, aby prišli vojaci NATO, a postavil sa za to, kam patríme.“ Nie je toto v skutočnosti dôležitejšie ako to, či bude jeden možný korupčník postavený pred súd?
Tu nejde o jedného korupčníka, ale o princíp. A ide o princíp, či sa naplní hlavná agenda, s ktorou táto koalícia prišla k moci. Postoje a stanoviská pána Kollára sú tekuté. Jeho prvý výrok o tom, prečo by mali prísť vojaci NATO, hlavne Česi, bol, aby nám pomohli zastaviť prúd utečencov. Teraz pán Kollár povedal vetu, ktorá je akceptovateľná, správna. O týždeň môže prísť s nejakým bludom, typickým pre seba. Viera v to, že pán Kollár si uchová nejakú konzistentnosť, je naivná. Jeho postoje a stanoviská tečú a nikto nevie, čo táto rieka prinesie zajtra.
Ďalší z kategórie „zranený a zradený“ Jaroslav Haščák žiada prostredníctvom svojho obhajcu Petra Kubinu od štátu ospravedlnenie za to, že bol vo väzbe pre Gorilu, a ak k nemu nedôjde, tak 13,5 milióna až 16,8 milióna eur, čo je podľa neho ušlý zisk za to, že sa vzdal riadiacich funkcií v Pente. Čo si o tom myslíš?
Každý, kto si dal tú námahu a prečítal obsah záznamu Gorily, nedajboh ak aj vypočul 40 hodín nahrávok, o tom má jasnú predstavu. To je niečo, o čom nemusíme diskutovať. Je evidentné, že dochádzalo k činnosti, ktorá je zákonom zakázaná, a ak by Slovensko bolo právny štát, tak by nielen ľudia z Mečiarových vlád, z Dzurindových vlád, z Ficových vlád, ale aj šéf Penty mali veľké problémy, aby obhájili svoju nevinu pred súdom.
Záznam Gorily je niečo, čo sa nedá zhodiť zo stola vyjadrením, že je to neautentické alebo že to bolo získané neústavným a nezákonným spôsobom. Je to svedectvo o tom, ako prebiehali rozhodovania v štáte v rokoch 2005, 2006. Je v tom Dzurindova vláda a je v tom aj šéf Penty. Celá situácia mi pripomína základný plán Harabina. Keď bol Harabin predsedom Najvyššieho súdu a potom ministrom spravodlivosti, tak na dennej báze robil veci, ktoré boli zjavné prešľapy.
Samozrejme, že sme o tom ako novinári písali. On nás za to žaloval, súdy rozhodovali v jeho prospech a on na tom zarábal. Toto bola podlá schéma, keď niekto zarábal na tom, že robil prešľapy, a ešte si z toho robil biznis. Je to niečo podobné.
Parlament opäť neodvolal Romana Mikulca z funkcie ministra vnútra. Tentoraz bola dôvodom odvolávania zákazka na hranici, ktorá bola zadaná priamo a prostredníctvom podnikateľa Júliusa Slováka, ktorý spolupracuje na kampani pre OĽaNO. Je toto dôvod na odchod Mikulca z funkcie?
Je to problém, pretože to neprebiehalo čisto a tak, ako malo. Ale videl by som to ako 10. alebo 15. dôvod, prečo by pán Mikulec už nemal byť ministrom vnútra. Minister vnútra je politik, má svoje postoje, stanoviská, v tomto sa nedá pánovi Mikulcovi veľa vyčítať. Už len to, že polícia a NAKA robia svoju prácu, je záslužná vec a bez jeho pričinenia by to nebolo možné. To mu musíme uznať, ale toto nestačí. Toto by bolo skvelé, keby sme tu mali pokojný vývoj, taký, aký tu bol do marca 2020. Odvtedy žijeme krízové časy.
Ak sa pán Mikulec v niečom neosvedčil, tak ako krízový manažér. V tomto je jeho výkon nedostatočný a pán Bezák trafil klinec po hlavičke, keď povedal, že pán Mikulec môže byť dobrý človek, ale my potrebujeme dobrého ministra. Bohužiaľ, doba je taká náročná, že pán Mikulec túto náročnosť svojimi výkonmi nezvláda.
Eduard Heger zhodnotil túto kauzu tak, že „nikto sa nenabaľuje, nikto nikoho nepodpláca“, a povedal, že štát si z toho musí zobrať dve ponaučenia – prekopať celý systém riadenia krízových situácií a naučiť sa v kríze správne komunikovať. Stačí takýto záver?
Absolútne nie. Od marca 2020 ideme z krízy do krízy. Mali sme krízu covidovú, očkovaciu, máme krízu vojnovú a o chvíľu tu máme krízu spoločensko-ekonomickú. Vláda sa správa systémom pokojných čias. Keď som počul o prekopaní systému krízového riadenia, tak sa pýtam: Po dvoch rokoch? A čo sme robili doteraz? To, čo sa deje, trvá dva roky a tu nie je elementárny systém, aby sme dokázali ako štát reagovať na krízové situácie. To, že máme niekde nejakú sekciu so 190 ľuďmi, kde 30 je určených na riešenie kríz, je absolútne nedostatočné.
Orgán, ktorý by mal vzniknúť na riešenie takýchto situácií, musí dostať zázemie, analytiku, kompetencie, aby mohol riadiť koordináciu medzi ministerstvami, samosprávami, dobrovoľníkmi. Aby odpoveď na krízu bola komplexná. Stále sa tvárime, ako keby sa nič nestalo a k ničomu nedochádzalo, a pritom ideme do katastrofálne ťažkých čias. To sa obráti nielen proti tejto vláde, ale aj proti nám.
Slovensko tento týždeň rozhodlo o znížení počtu ruskej diplomatickej misie o 35 osôb, pričom doteraz ich tu bolo dohromady 69. Je to dôsledok odhalenia vojenského spravodajstva, že ruskí diplomati boli príslušníci rozviedky a verbovali našich občanov na spoluprácu s Ruskom. Ako vnímaš špionážne videá, ktoré sme mali možnosť vidieť?
Predovšetkým ako vizualizáciu neodškriepiteľného faktu, že Kremeľ sa voči Slovenskej republike správa ako k nepriateľskému štátu. Ak si niekto mohol myslieť, že je to bratský slovanský národ, že sme vždy boli priatelia a že nás oslobodzovali, tak proti priateľom nepotrebujem vyvíjať špionážne aktivity. Desaťročia sme pod silným tlakom internetových trolích fariem, ktoré tu presadzujú svoju propagandu, využívajú každý spoločenský problém na to, aby zasiali nedôveru medzi ľudí, aby vyvolali spory, polarizáciu a aby zbavili ľudí dôvery vo verejné inštitúcie. To sú nepriateľské aktivity.
Došlo aj k zhode záujmov. Kremeľ to robí pre to, aby oslabil Slovenskú republiku. Strana Smer a fašistické strany to robia pre to, aby oslabili túto vládnu koalíciu. Nie je to teda len tlak a propaganda zvonku, ale rovnaký tlak a rovnaká propaganda ide aj zvnútra. Keď to porovnáme, tak sa to prekrýva. Smer len zvyšuje účinnosť ruskej propagandy. Smer a to, čo prichádza zvonku, je konanie v zhode. Vyhovuje im, aby spoločnosť bola rozhádaná, aby nedôverovala inštitúciám, aby nikto nikomu neveril a aby sme si šli takpovediac po krku. Sľubujú si od toho, že táto vláda padne a že hrozba, ktorá je nad nimi, že sa budú musieť zodpovedať za svoje činy, sa opäť vytratí do nenávratna.
Prečo im to vyhovovalo aj predtým, keď boli vo vláde? Lebo asi sa netvárme, že predchádzajúce Ficove vlády o aktivitách ruských špiónov nevedeli.
Z môjho hľadiska im to neprekážalo preto, pretože oni boli telom v Európskej únii, ale dušou v Kremli. Spomeňte si, koľkokrát Robert Fico povedal, že toto by sme poriešili inak, keby s tým nemala problém Európska únia alebo ľudskoprávni svätuškári. Im sa páči to, ako Putin rieši niektoré problémy. Že môže zatočiť s nezávislými médiami, že sa nemusí zaoberať kontrolnými regulačnými orgánmi, že všetko je riadené jasne direktívne zhora. To je ich milovaný model. A milovali to, ako to ten Putin robí, a aj to, že Orbán to robí podobne, ale nemohli si dovoliť byť celkom takí istí, pretože Putin je Putin a Slovensko je Slovensko. Ale ich sympatie patrili Putinovi.
V Maďarsku sú cez víkend voľby a podľa prieskumov to vyzerá tak, že zase vyhrá Orbán. Ako je to možné?
Orbán sa veľmi poučil z toho, ako je možné využívať zdroje štátu a EÚ na posilnenie svojej moci. Treba uznať, že je to veľmi schopný politik. Dokázal si vytvoriť svoju vlastnú klientelu, ktorú de facto podpláca verejnými prostriedkami. Mnohým ľuďom navyše dáva to, čo dáva aj Putin v Rusku – pocit, že patria k národu, ktorý je na vzostupe, ktorý bude mať nároky, môže vznášať požiadavky a môže sa o niečo veľké usilovať. To sa mnohým ľuďom páči. To, že demokracia je tam vyslovene iba demokraciou volebnou a nie liberálnou, pre nich nie je dôležité. Tak ako Putin dokázal, že ho momentálne podporuje v Rusku približne 80 percent, tak aj Orbána podporuje také vysoké percento, že mu to opäť môže priniesť volebné víťazstvo.
Mnohých ľudí mohol prekvapiť počet vyhostených diplomatov a aj to, že ich tu dohromady bolo takmer 70. To je bežný počet na jednu ambasádu?
Absolútne nie. Bežný počet by bol polovičný, tretinový, keby tí diplomati robili to, čo majú. Česká republika a aj my sme známi tým, že počet diplomatov na našich zastupiteľstvách vysoko prevyšuje potrebu diplomatov. Jednoducho si tu vytvorili centrálu nielen pre Slovensko a Česko, ale pre celú strednú Európu. Boli v priateľskom prostredí, nikto ich nevyrušoval, mohli si robiť, čo chceli. Tak prečo by išli do Nemecka alebo do Francúzska, keď vedia, že tam by boli pod iným dohľadom.
Keď sme sa približne pred mesiacom rozprávali, tak sme končili rozhovor tým, že sa v nasledujúcich dňoch dozvieme definitívny verdikt nad Kotlebom. To sa nestalo, verejné zasadnutie bolo o mesiac posunuté, pretože prokurátor doručil nové Kotlebovo obvinenie a on sa chcel k tomu vyjadriť. Opäť nás to teda čaká nasledujúci týždeň. Ak by Najvyšší súd potvrdil odsudzujúci verdikt, mal by sa štát znovu pokúsiť podať návrh na rozpustenie ĽSNS na súd?
Bolo by absurdné, keby to štát neurobil. Ak sa právoplatne potvrdí, že pán Kotleba podporoval hnutie smerujúce k potláčaniu práv a slobôd iných občanov, tak to nerobil vo svojom voľnom čase ako ja poradcovskú činnosť, ale ako predseda strany. Všetko to, čo robí predseda strany, je strane pripísateľné a pričítateľné. Ako môže v normálnej demokracii pôsobiť strana, ktorej predseda porušuje základný demokratický princíp? Nevidím inú možnosť ako to, že je psou povinnosťou generálneho prokurátora napísať nový návrh na rozpustenie strany Mariána Kotlebu.
V poslednom texte si citoval predsedníčku päťčlenného senátu Najvyššieho súdu Janu Zemkovú, keď naposledy súd ĽSNS odmietol rozpustiť. Sudkyňa vyhlásila, že v súvislosti s ohrozením demokracie je najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Podľa nej riziko, ktoré predstavuje Kotlebova strana, nie je dostatočne bezprostredné, pretože vraj strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť. Toto stále platí a zdá sa, že niektorí sudcovia by chceli čakať, až kým by fašistická strana mala väčšinu a potom by ju už asi žiadne rozhodnutie súdu nezaujímalo. Mal by teda nový návrh zo strany generálneho prokurátora šancu?
Mal by šancu. V predchádzajúcom prípade rozhodoval správny senát Najvyššieho súdu a teraz po novom bude rozhodovať senát Najvyššieho správneho súdu. Prišli tam noví ľudia s novými pohľadmi. To, čo ste citovali, bola ukážka nekvalifikovaného posudzovania veci, pretože čakať, kým má niekto väčšinu, je scestné. Obvyklá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva hovorí, že ak je strana v parlamente, tak už je hrozba pre demokraciu bezprostredná a nemusí mať väčšinu.
Ale takto by to asi nemalo fungovať, že sa budeme spoliehať na nových sudcov.
Nemalo. Pamätám si na výrok bývalého generálneho prokurátora, ktorý povedal, že všetci vieme, že rozhodnutie a rozsudok závisí od toho, ktorý senát rozhoduje. To je to smutné a tá tragédia na Slovensku. Nie je senát ako senát a jeden rozhodne tak a iný inak.
Ján Slota je obvinený z korupcie. Podľa prokuratúry dal úplatok 10-tisíc eur sudcovi Polkovi za to, aby zmiernil nepodmienečný trest za smrteľnú dopravnú nehodu. Pred desiatimi rokmi by mnohí neverili, že k tomu dôjde. Kto je Ján Slota? Aký to bol politik?
Dovolím si zacitovať jeho sebadefiníciu: špička vo vlasteneckom cítení – takto sa videl. V skutočnosti to bol obchodník s organizovanou nenávisťou, ktorú smeroval proti menšinám národnostným, etnickým aj sexuálnym. To bol jeho biznisplán v politike a dlho mu to vychádzalo. Svoj politický úspech dokázal pretaviť na podnikateľský profit. A to ako v druhej a tretej Mečiarovej vláde, tak aj vo Ficovej vláde. Potom všetci rozprávali, že Slota sa v politike nabalil, ako keby sa ich to netýkalo. To je veta pána Fica.
A potom Počiatek povedal, že Slota oholil Fica ako kráľ.
Presne. Bol to kráľ, úplne Fica zblbol, mal sa s ním deliť na polovicu a zobral všetko. Zdá sa mi divné, že Slota nie je stíhaný za to, čo veľké napáchal, ale za to, že išiel s nejakým smiešnym – pardon za výraz – desaťtisícovým úplatkom za sudcom, aby niekomu niečo zmiernil. Pripomína mi to Ala Caponeho, ktorý nebol zavretý za to, že bol šéfom mafiánskeho gangu, ale za to, že neplatil dane.
Znamená to, že sa ako spoločnosť predsa len niekam posúvame, keď už prišlo aj na Slotu?
Posúvame sa s desaťročným oneskorením. Slota skončil v politike v roku 2012, dnes je rok 2022, a to obvinenie nie je zďaleka to najzávažnejšie, akému by mal čeliť.
Najvyšší súd ho nevzal do väzby, dostal monitorovací náramok, tak uvidíme, či neujde ako Štefan Agh, ale zdá sa, že dnes utekať už nie je také jednoduché.
Nie, lebo všade sú telefóny, kamery a sťažujú to aj medzinárodné dohody. Kto uteká, tak si len komplikuje život.
Čo pozitívne sa tento týždeň alebo posledný mesiac stalo, okrem toho, že si jeden občan vo vlaku všimol Agha a vďaka tomu sa ho podarilo v Čechách zadržať?
Veľmi pozitívne je, že pani prezidentka dosiahla zásadnú vec: predbežné opatrenie, ktoré znemožňuje poslancovi Blahovi, aby šíril tie najabsurdnejšie, najpodlejšie a najodpornejšie obvinenia. Je to vec, ktorú považujem za veľmi dôležitú. Keď už zlyháva inštitucionálna obrana demokracie, tak by sme ako občania mali robiť všetko pre to, aby sme ju bránili aspoň my na individuálnej báze.
Pre mňa je nepochopiteľné, že 79 poslancov, ktorí hlasovali za obrannú zmluvu s USA, si nechá na sebe kydy typu 79 vlastizradcov. Veď to je obvinenie, ktoré sa hlboko dotýka ich cti a dobrého mena. Je ich psou povinnosťou domáhať sa svojich práv v takom zmysle, že ten, kto sa toho dopustil, by mal niesť následky. Žaloba by mala byť hromadná a každý by mal žiadať satisfakciu vo výške, ktorú uzná za vhodnú. Minister Naď túto satisfakciu stanovil na 100-tisíc eur. Ak by ľudia postupovali týmto spôsobom, tak ak už nič iné, tak by aspoň niektorí poslanci za svoju desivú aktivitu zaplatili primerane peniazmi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
