Denník N

Putinova vojna zničí Rusko

Vladimir Putin. Foto – TASR/AP
Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

V rokoch 1956 aj 1968 bol Jurij Andropov hlavným zástancom vyslania tankov. Veril, že rozdrvenie odporu proti sovietskej nadvláde bolo nevyhnutné, aby sa zabránilo zničeniu ZSSR rukami NATO a CIA.

Autorka je americko-ruská politologička

Pochmúrny sovietsky vtip je dnes na Ukrajine zrejme až príliš pravdivý. Francúz hovorí: „Do práce chodím autobusom, ale keď cestujem po Európe, používam svoj Peugeot.“ Rus odpovedá: „Aj my máme úžasný systém verejnej dopravy, ale keď ideme do Európy, používame tank.“

Tento vtip sa objavil v roku 1956, keď Nikita Chruščov nariadil vyslať tanky do Budapešti, aby potlačili protisovietsku maďarskú revolúciu, a znova sa objavil v roku 1968, keď Leonid Brežnev poslal tanky do Československa, aby potlačili pražskú jar. Ale v roku 1989, keď sa Michail Gorbačov rozhodol neposlať do Nemecka ani ďalšie tanky, ani pešiakov, ktorí by zachraňovali Berlínsky múr, sa zdalo, že tento vtip sa stane minulosťou. Ak nám však prezident Vladimir Putin niečo ukázal, je to skutočnosť, že nemôžeme veriť súčasnosti a že všetko, na čom záleží budúcnosť Ruska, je jeho minulosť.

Boj o záchranu Ruska

Pre Putina je najdôležitejšia minulosť, ktorú vyzdvihoval aj spisovateľ, disident a nositeľ Nobelovej ceny Alexandr Solženicyn. Ide o čas, keď boli slovanské národy zjednotené v pravoslávnom kresťanskom kráľovstve Kyjevskej Rusi. Kyjev tvoril jeho srdce, vďaka čomu sa Ukrajina stala ústredným bodom Putinovej panslovanskej vízie.

Ale pre Putina je vojna na Ukrajine aj otázkou zachovania Ruska, nielen jeho rozširovania. Ako nedávno objasnil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ruskí lídri veria, že ich krajina sa ocitla „v boji na život a na smrť o existenciu na geopolitickej mape sveta“. Tento svetonázor odráža Putinovu dlhodobú posadnutosť dielami iných ruských emigrantských filozofov, akými boli Ivan Iľjin a Nikolaj Berďajev, ktorí opisovali boj o eurázijskú (ruskú) dušu proti atlanticistom (Západu), ktorí by ju zničili.

Zdá sa však, že Putin a jeho neoeurázijci veria, že kľúčom k víťazstvu je vytvorenie režimu, ktorý títo antiboľševickí filozofi najviac nenávidia: k režimu riadenému bezpečnostnými silami. Policajný štát by naplnil víziu ďalšieho z Putinových hrdinov, keď sa šéf KGB Jurij Andropov zmenil na sovietskeho generálneho tajomníka.

V rokoch 1956 aj 1968 bol Andropov hlavným zástancom vyslania tankov. Veril, že rozdrvenie odporu proti sovietskej nadvláde bolo nevyhnutné, aby sa zabránilo zničeniu ZSSR rukami NATO a CIA. Je to takmer rovnaká logika, aká sa dnes uplatňuje na Ukrajine – ak sa to dá nazvať logikou. Dnes sa zdá, že boj o „záchranu Ruska“ je len výplodom horlivej fantázie jedného muža.

Asi im to nenapadlo

Existuje dobrý dôvod domnievať sa, že ani najvyšší ruskí predstavitelia nemali vo vojne na Ukrajine veľké slovo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie