Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Tri záťaže premiéra Hegera
Premiér Eduard Heger, ktorý si v piatok pripomenul rok od svojej výmeny s Igorom Matovičom, nemá veľa dôvodov na oslavu. Pred vyše mesiacom sa jeho priority museli zmeniť z koronavírusu na Putinovu vojnu. Medzitým začala prudko stúpať inflácia a sľubovaná reformná jeseň sa nakoniec skončí, ak teda vôbec bude úspešná, najskôr tento mesiac.
Iste, sú tu aj pozitíva. Premiér Heger na rozdiel od svojho predchodcu nevytvára v koalícii dusno a chuť všetko rozbiť. Naopak, zdá sa, že aspoň v zákulisí dokáže nachádzať konsenzus, aby dôležité zmeny prechádzali aspoň tesnou väčšinou. Okrem nešťastnej neúčasti v Kyjive sa našej zahraničnej politike za Hegera nedá nič vytknúť.
Zbytočná rodina. Premiér by sa možno rozbehol aj viac, no na nohe má priviazané minimálne tri veľké závažia. Keby sa ich vedel zbaviť, nemal by nutne ľahší život, ale jeho vláda by pôsobila o dosť normálnejším dojmom.
Prvým veľkým bremenom je v zásade už od vzniku tejto koalície Sme rodina. Bez ohľadu na to, že v otázke Ukrajiny sa Boris Kollár azda už ani nemôže správať lepšie, ide o stranu, ktorá je účinnejšou opozíciou ako Fico, Pellegrini, Uhrík a Kotleba. Počnúc brzdením reforiem koaličných partnerov (pozri ikstý návrh súdnej mapy, ktorá to aj tak nemá isté) a končiac ničením imidžu protikorupčnej vlády (pozri Žilinku a Pčolinského), Sme rodina ukazuje, že patrí skôr do opozície.
Problém nespočíva len v tom, že si ju Matovič pred dvomi rokmi vybral za najbližšieho partnera, ale aj v tom, že po rozpade Za ľudí a odchodoch z OĽaNO by už bez nej koalícia nedisponovala ani len jednoduchou väčšinou. Vydržať tak ďalšie dva roky by sa iste dalo (pozri druhú Dzurindovu vládu), ale na to treba aj premiéra s inou povahou, aj ochotu prijať ďalšie ničenie protikorupčného imidžu.
Problémoví ministri. Druhou veľkou záťažou je minister financií Igor Matovič. Ten sa za posledný rok nepochybne upokojil, no jeho recidívy pomstychtivosti a klamstva (naposledy sa to týkalo prezidentky, predtým ministra hospodárstva) nie a nie skončiť. Nešťastná je nielen situácia, keď predseda vlády nie je predsedom strany, ale aj Matovičova nepopularita, ktorá neprospieva ani premiérovi, ani vláde, ani strane.
Zmene však bráni niekoľko prekážok. Napríklad to, že Heger zrejme ani neuvažuje, že by sa mohol Matoviča zbaviť. Napokon takáto situácia nie je v slovenskej politike vôbec nová. Po druhé, aj keby nad tým uvažoval, za Matovičom zjavne stojí väčšina klubu, takže snaha ho ovládnuť by bola v dohľadnej dobe zbytočná. A po tretie, Matovič je nielen zakladateľom a lídrom, ale aj majiteľom svojej strany. Iste, ani to nie je u nás nič výnimočné, ale zdá sa, že v OĽaNO je závislosť od vlastníka ešte väčšia než inde.
Treťou a zrejme najľahšou guľou na Hegerovej nohe je v poslednom čase minister vnútra Roman Mikulec. Iste, nezasahuje do vyšetrovania, čo však nemožno považovať za plus, ale za povinnosť. Mínusom je, že nezasahuje do vecí, ktoré si intervenciu vyžadujú. Po dvoch rokoch korony a piatich týždňoch vojny dnes už naplno vidíme, že úplne zanedbal krízový manažment a vláde je už tak ako pred rokom premiér Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí len na príťaž. Na rozdiel od koaličného partnera a ministra financií by sa ho premiér mohol zbaviť raz-dva, ale zjavne sa mu do toho nechce. To nie je pri pomyslení, že ho v úrade čakajú ešte dva roky a iste aj ďalšie škandály, ideálny stav.
2. Obvyklí podozriví na Pčolinského strane
Orgány činné v trestnom konaní nemali práve najlepší týždeň. V Česku síce na základe medzinárodného zatykača zadržali Štefana Agha, odsúdeného v zmenkovej kauze, a NAKA obvinila v súvislosti s akciou Pompeje 17 osôb, ale inak to bol samý protiúder.
Najvyšší súd verzus vyšetrovatelia. Prvé dva prišli z Najvyššieho súdu. V prvom prípade súd rozhodol, že bývalý predseda SNS Ján Slota, ktorý je obvinený z toho, že na Krajskom súde v Žiline za úplatok vybavoval miernejší trest za smrteľnú nehodu, nepôjde do väzby. Slota však bude aspoň pod dohľadom probačného úradníka a bude nosiť monitorovací náramok.
Druhý úder zasadil Najvyšší súd vyšetrovateľom a prokurátorovi v prípade bývalého prorektora Akadémie ozbrojených síl Pavla Bučku. Na rozdiel od Špecializovaného trestného súdu Najvyšší súd nezistil žiadne dôvody na väzbu, a to napriek tomu, že Bučka ešte nedávno vyzvedal, zbieral a Rusom vyzradil citlivé informácie strategického významu, týkajúce sa záujmov NATO a našich ozbrojených síl. Navyše, podľa všetkého tiež klamal o tom, že chcel spoluprácu ukončiť.
Nepríjemná môže byť pre OČTK aj aktivita Jaroslava Haščáka, ktorý chce za to, že na prelome rokov strávil mesiac vo väzbe, buď ospravedlnenie, alebo odškodné minimálne 13,5 milióna eur. Bývalý partner Penty argumentuje tiež rozhodnutím Najvyššieho súdu o svojom prepustení, ako aj rozhodnutím dovolacieho senátu.
SIS verzus vyšetrovatelia. A potom prišla sobota a ako rana medzi oči spravodlivosti informácia, že za krivé obvinenie bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského zadržali kľúčových svedkov viacerých korupčných káuz Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. To všetko pod dozorom Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá dozorovala napríklad aj prípad štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA.
Makóa a Beňu v piatok obvinili na základe Pčolinského trestného oznámenia z krivej výpovede. Za účelovo vyfabrikované a nezákonné neoznačil obvinenie len Beňov obhajca Peter Kubina, ale za veľmi nešťastný krok ho označil aj policajný prezident Štefan Hamran. Ako povedal: „Nevyzeralo by to inak, keby niekto chcel zastrašiť kľúčových svedkov, ktorých dôveryhodnosť bola nezávisle od seba potvrdená vyšetrovateľmi, prokurátormi a súdmi. Domnievam sa, že čoskoro uzrie svetlo sveta ďalšia 363.“
A na akom základe sa to všetko deje? Ako vo svojom článku píše Veronika Prušová, dôkazy, o ktoré oprel bratislavský krajský prokurátor obvinenia, pochádzajú výlučne z SIS. Buď ide o výpovede jej príslušníkov, alebo o správy či dokumenty, ktoré vyprodukovala tajná služba, ktorej Vladimír Pčolinský šéfoval.
Hegerova vec. V zásade tak sledujeme reprízu či skôr pokračovanie vojny policajtov, ktorá sa rozbehla hneď po zadržaní exšéfa SIS. O dôvod viac, prečo by mal premiér Heger okrem odstavenia ministra vnútra Mikulca, ktorý sa v tejto veci najradšej tvári ako nezúčastnený pozorovateľ, predsa len rozmýšľať aj nad odstavením hnutia Sme rodina. Napokon šéfa SIS by mal určovať premiér, nie strana, čo má mentálne bližšie k opozícii, ktorej pomohla inštalovať generálneho prokurátora a ktorej dodáva nádej, že nakoniec sa na slobodu dostanú aj jej ľudia.
3. Smerák Kéry nemá čo robiť na čele zahraničného výboru
V čase, keď sa z ukrajinských miest Irpiň či Buča šíria šialené správy o mŕtvolách ležiacich na uliciach, mučených deťoch a znásilnených ženách, sa do televízie dostavil smerák Marián Kéry, ktorý v súvislosti s vyhostením 35 ruských „diplomatov“ blúznil o tom, že „každá minca má dve strany“ a že princíp kolektívnej viny nemá v 21. storočí miesto.
Na to sa nedá povedať nič iné než fuj! Kéryho, ktorý sa pred dvomi rokmi stal zrejme len poľutovaniahodným omylom predsedom zahraničného výboru, viac trápi osud pracovníkov ruskej ambasády než to, že si Rusko robí nároky na územie štátu, ktorému garantovalo územnú celistvosť, bezdôvodne ho napadlo, popiera existenciu ukrajinského národa, ničí celé mestá a masovo a cielene zabíja civilistov. A hoci sa mu nepáči kolektívna vina či zodpovednosť, nepovie, že za to všetko môže prezident Putin. Radšej sa pozrie na druhú stranu mince, kde ruské zverstvá zjavne vôbec nevidieť.
Toto nie je ani len politika všetkých azimutov, ale masochistické podkladanie sa pod ruskú čižmu, pričom Kéryho možno upodozrievať, že by mu viac ako na osude vlastnej krajiny záležalo na tom, aby po prišliapnutí veľmi nezašpinila bagandžu. Ako môže človek v takom hlbokom zahraničnopolitickom bezvedomí viesť zahraničný výbor?
Pri pohľade na iné správy z tohto týždňa to však dáva zmysel. Viac ako pätina Slovenska je totiž podľa prieskumu náchylná veriť ruským báchorkám o tom, prečo Rusi napadli Ukrajinu. Hlúpostiam o denacifikácii a genocíde Rusov verí viac ako štvrtina ľudí a tomu, že Moskva len reaguje na západné provokácie, celá tretina respondentov.
Politici sa v takej situácii musia rozhodnúť. Buď budú pravdivo hovoriť, čo sa u susedov deje, a to aj napriek tomu, že časť voličov môžu stratiť, alebo sa zachovajú oportunisticky a už aj tak dosť silný príklon k agresorovi svojím postojom ešte priživia. Smer si vybral druhú cestu, parlament by si mal preto vybrať iného šéfa zahraničného výboru, a to ešte pred tým, než Kéry začne halucinovať pred zahraničnými kolegami. Úplne stačí, že robí hanbu doma.
Jednou vetou:
4. V piatok prišlo z Ukrajiny na Slovensko vyše 2800 utečencov, o dočasné útočisko požiadalo vyše 766 ľudí, v sobotu prišlo vyše 3200 ľudí a o dočasné útočisko požiadalo 487 osôb, od začiatku vojny tak prišlo na Slovensko takmer 300-tisíc ľudí.
5. V piatok pribudlo 24 úmrtí na koronavírus a 5591 nových prípadov ochorenia, v sobotu pribudlo 25 úmrtí na koronavírus a 3258 nových prípadov, v nemocniciach aktuálne leží 1990 pacientov s covidom. (nczi)
6. V prípade ropy a plynu je cestou skôr diverzifikácia zdrojov ako úplné odstrihnutie sa od Ruska, myslí si Richard Sulík, to by totiž znamenalo zasa závislosť od niekoho iného, dodal s tým, že na krokoch k diverzifikácii sa v posledných rokoch už pracuje, Sulík si tiež myslí, že ak to bude nevyhnutné, mali by sme za ruský plyn zaplatiť v rubľoch.
7. OĽaNO bude v komunálnych a krajských voľbách podporovať za šéfov krajov Eriku Jurinovú v Žilinskom kraji a Jozefa Viskupiča v Trnavskom kraji, ktorí funkcie zastávajú aj v tomto volebnom období.
8. Koalícia stále nemá kandidáta na verejného ochrancu práv, hoci súčasnej ombudsmanke Márii Patakyovej sa už skončil mandát. Jedným z mien, o ktorých sa má hovoriť v OĽaNO, je Róbert Dobrovodský, asistent poslankyne Kataríny Hatrákovej.
9. Michal Šimečka bude zrejme kandidovať za predsedu strany Progresívne Slovensko na blížiacom sa sneme. Dodal, že o tejto téme ešte v strane prebieha interná diskusia.
10. Premiér Eduard Heger odsúdil zabíjanie civilistov v meste Buča, tvrdí, že konanie ruských vojakov bude medzinárodnou verejnosťou tvrdo potrestané.
Zaujímavé články:
Áno, vojna evokuje iný scenár, než „operácia“. Zahŕňa dva tábory, evokuje násilie, skazu, smrť a obete. Zároveň musíme zobrať do úvahy aj desiatky rokov sovietskej kampane za mier, ktorú zažili staršie generácie. Jej najznámejším heslom bolo „Miru mir“ (Svetu mier), krajina sovietov prezentovala sama seba ako vlajkonosiča mieru. Mier, priateľstvo, „družba“, to boli koncepty, ktoré patrili do priestoru skupiny „my“. Zbrane, zbrojenie, agresia, smrť sa zase umiestňovali do priestoru „oni“, v danom prípade išlo o NATO, Západ, USA. Toto sú hodnotové súradnice, v ktorých vyrastali celé pokolenia.
Nina Cingerová o Putinovej propagande v rozhovore, ktorý s ňou viedol Vladimír Šnídl. (dennikn.sk)
Školu opustil v šestnástich rokoch, následne pracoval ako mechanik a slúžil v armáde. Neskôr začal predávať plastové hračky v Moskve. Nakoniec však presedlal na predaj parfumov a dezodorantov. Začal si tak budovať majetok v časoch väčšej otvorenosti za vlády neskoršieho sovietskeho lídra Michaila Gorbačova – ten totiž na rozdiel od predchodcov umožňoval väčší priestor pre podnikateľov.
Anita Mejzrová o príbehu Romana Abramoviča. (dennikn.sk)
Mali by sme zastaviť dovoz energetických surovín z Ruska, ktorý mení benefity z jeho obchodu na zabíjanie susedov. EÚ je schopná diverzifikovať, nestane sa to síce zo dňa na deň, ale Poľsko na tom začalo pracovať už minimálne pred 15 rokmi. Sme blízko k tomu, aby sme sa úplne vzdali ruského plynu. Už sme jeho význam výrazne znížili. Ideme týmto smerom.
Bartosz Cichocki o diverzifikácii v rozhovore, ktorý s ním viedol Mirek Tóda. (dennikn.sk)
Novinári AFP v meste len na jednej ulici napočítali najmenej dvadsať zabitých mužov v civilnom oblečení. „Niektorí ležia vedľa bicyklov, na ktorých išli, keď ich zastrelili. Iní sú pri rozstrieľaných a ohorených osobných autách,“ napísali. Reportéri agentúry AP zas našli šesť mŕtvol na ďalšej ulici. Britský denník Times spomína aj detské telá, na ktorých našli stopy mučenia.
Jan Wirnitzer o situácii v Buči po odchode Rusov. (dennikn.sk)
FB statusy:
Fanúšikov klasickej ruskej kultúry určite poteší, že v Irpine podľa starostu oslobodeného mesta Rusi „strieľali dievčatá a ženy a potom po nich jazdili tankom“ – na Puškinovej a Lermontovovej ulici.
Desivé je, že my v tejto chvíli netušíme o plnom rozsahu zla, ktoré ruskí vojaci na Ukrajine páchajú.
A len málo vieme o tom, čo Rusi na Ukrajine plánovali, ak by všetko išlo, ako chceli.
Ale nejaké indície sú – na obrázku je grafika z oficiálneho ruského dokumentu, ktorý pojednáva o štandardoch masových hrobov v čase vojny. Normálny manuál, ako robiť masové hroby, ako ich kopať, ako izolovať telá, aké chemikálie použiť atď., atď.
Dokument je prvý svojho druhu v Rusku a bol prijatý v septembri 2021, a do platnosti vstúpil 1. februára 2022.
Pridajme k tomu, že:
– už pred vojnou sa šírili informácie od amerických spravodajských služieb (tie sú v tejto vojne zatiaľ veľmi presné), podľa ktorých Rusi plánovali masové zatýkanie a popravy ukrajinských politických lídrov a lídrov občianskej spoločnosti;
https://foreignpolicy.com/…/russia-ukraine-arrest…/
– ruské tanky sprevádzali aj vozidlá na masové zatýkanie a jednotky na potláčanie protestov;
https://twitter.com/golub/status/1509954406837587968
– známe je, že Rusi si so sebou priviezli aj mobilné krematóriá a mali pripravených 45 000 „body bags“. Môžeme dedukovať, pre koho boli primárne určené, keď zároveň počítali s rýchlym a relatívne bezbolestným víťazstvom a ovládnutím Kyjeva.
Áno, dá sa úplne rozumne predpokladať, že Rusi chceli rýchlo ovládnuť Ukrajinu, brutálne potlačiť protesty a vyčistiť elitu a lídrov, ktorí by boli motormi týchto protestov. Hell on Earth.
Zdroj, Sergej Sumlenny: https://twitter.com/sumlenny/status/1510234557173350413
Tu je priamo link na ten dokument:
https://allgosts.ru/13/200/gost_r_42.7.01-2021
A písali o tom dávnejšie napr. aj tu:
https://www.rferl.org/…/russia-mass…/31619324.html
Citáty:
Marián Kéry, predseda zahraničného výboru za Smer
Rozhodne sa neusilujeme o vojnu ani o nič, čo by mohlo ublížiť druhým,
Kirill, moskovský patriarcha
Shooty:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Tomáš Gális






































