Чим я мо́жу допомогти́? Čym ja možu dopomohty? Naučte sa základné ukrajinské slová a frázy

Základné pozdravy, slová podpory či otázky vám pomôžu pri prvom kontakte s utečencami prichádzajúcimi z Ukrajiny. Príručka bola pripravená špeciálne na pomoc ľuďom, ktorí potrebujú poradiť pri vybavovaní dokladov, majú zdravotné problémy alebo hľadajú bývanie.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Príručku (PDF na stiahnutie/tlač) pripravila Anastasija Herasymuk, ktorá sa dlhodobo venuje výučbe ukrajinčiny pre Poliakov a vyštudovala filológiu na univerzite v Lucku. Tesne predtým, ako vypukla vojna, Anastasija dokončila prvú vlastnú učebnicu ukrajinčiny, ktorú potom rýchlo upravila pre potreby dobrovoľníkov a neziskových organizácií pracujúcich s utečencami v Poľsku.
Veronika Goldiňáková, absolventka bratislavskej Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK a prekladateľka na voľnej nohe ju preložila do slovensko-ukrajinskej podoby.
V príručke nájdete základné informácie o jazyku, slovenský a ukrajinský tvar slov a ich výslovnosť. Je rozdelená do niekoľkých okruhov:
- Abeceda
- Výslovnosť
- Prízvuk
- Privítanie a rozlúčka
- Pozdravy
- Najčastejšie používané slová
- Predstavenie sa
- Dokumenty
- Vek a telefón
- Jazyk
- Slová podpory
- Pomoc
- Najčastejšie odpovede
- Rodina
- Práca
- Problemy
- Informácie
- Zdravie
- Nájom a bývanie
- Čísla
Abeceda
Ukrajinská abeceda vychádza z azbuky a obsahuje 33 písmen. Donedávna ich bolo iba 32. Písmeno ‚ґ‘, ktoré zodpovedá slovenskému ‚g‘, z abecedy vyškrtla sovietska vláda v roku 1933. V tom čase bolo toto písmeno považované za „buržoázny výmysel“, ale v roku 1990 ho do abecedy znovu zaradili.

Výslovnosť
Tzv. jotované hlásky sú: я [ja], ю [ju], є [je], ї [ji]. Vyslovujú sa ako dva zvuky, keď sa nachádzajú: na začiatku slova: я́блуко, єдинорі́г, ю́шка, їжа́к, po samohláske: ши́я, краєви́д, сі́ю, Ки́їв a po apostrofe: м’я́со, кур’є́р, комп’ю́тер, під’ї́зд.
- Ak písmená я, ю, є nasledujú po spoluhláske, tak ju zmäkčujú: Ня́ня, тютю́н, дя́кую, да́внє, ключ, земля́.
- Na rozdiel od týchto písmen sa písmeno щ (šč) vždy vyslovuje ako dva zvuky: Дощ, борщ, ща́стя, щі́тка.
- Písmená дж, дз spojené v jednej slabike označujú jeden zvuk: Джем, джерело́, дзе́ркало, джміль, дзвіно́к, дзи́ґа.
- Ak však patria k rôznym morfémam (napríklad predpona a koreň), každé z nich sa vyslovuje zvlášť: Підживи́ти, підземе́лля, відзна́ка.
- V ukrajinčine existuje jedno písmeno, ktoré nereprezentuje žiadny zvuk. Je to mäkký znak – ь (м’яки́й знак). Píšeme ho po spoluhláskach, aby sme označili ich mäkkú výslovnosť: День, нуль, кара́сь, Львів, ба́тько, готе́ль, іспа́нець, до́нька, о́сінь.
- Okrem tých písmen sa používa takisto apostrof, ktorý sa zas píše po spoluhláskach, ktorých výslovnosť má byť tvrdá, ale nasleduje po nich я, ю, є, ї: М’я́со, б’ю, кур’є́р, сім’я́, прем’є́ра, комп’ю́тер, де́в’ять, ін’є́кція, в’їзд.
Hlásky sa vyslovujú dvoma spôsobmi:
- Spojíme hornú a dolnú peru, ale ústa nezatvoríme úplne. Napríklad: Ві́тер, мо́ва.
- Ak však písmeno в stojí pred spoluhláskou alebo n konci slova, vyslovujeme ho podobne ako l [l]: вовк, став.
Písmeno г vzniká v hrdle. Keď vyslovujeme г, hrdlo nám vibruje. Výslovnosť tohto zvuku je náročnejšia ako výslovnosť х: Газе́та, гру́ша, магази́н, нога́, кни́га, голова́, голо́дний. Pri vyslovovaní hlásky л by sme mali priblížiť jazyk na horné zuby, podobne ako pri vyslovovaní [t] či [d]: Ла́вка, лопа́та, мали́й, леле́ка, літа́к, лимо́н.
Prízvuk
Prízvuk v ukrajinskom jazyku je voľný a pohyblivý. To znamená, že môže padať na rôzne slabiky v slove a môže sa meniť podľa gramatickej formy slova: переклада́ч (prekladateľ) – з перекладаче́м (s prekladateľom). Niekedy môže nesprávny prízvuk zmeniť význam slova, ako v týchto príkladoch:
- замо́к (zámok na dverách) – за́мок (zámok ako hrad);
- пла́чу (plačem) – плачу́ (platím);
- я ма́ла (mala som) – я мала́ (som malá).
- по́тяг (vlak) – потя́г (potiahol);
- лу́па (lupa) – лупа́ (lupina).
Z tohto dôvodu by ste sa pri učení ukrajinčiny mali učiť slová a prízvuk od začiatku. Prízvuk v bežných textoch nie je graficky označený, ale v tejto príručke je zvýraznený, aby ste si lepšie zapamätali prízvučné slabiky a naučili sa správnu výslovnosť slov.
V ukrajinčine sa takisto vyskytujú slová s dvojitým prízvukom, tzv. prízvukové varianty, pričom nie je rozdiel, ktorú slabiku v takýchto slovách prízvukujeme, obe podoby sú správne a znejú prirodzene:
по́милка – поми́лка, за́вжди – завжди́, та́кож – тако́ж, алфа́віт – алфаві́т, ма́буть – мабу́ть, у́смішка – усмі́шка
Privítanie a rozlúčka
Dobré ráno – До́брого ра́нку! [Dobroho ranku!]
Dobrý deň – До́брий день! [Dobryj deň!]
Dobrý večer – До́брий ве́чір! [Dobryj večir!]
Ahoj (len pri privítaní) – Приві́т! [Pryvit!]
Dovidenia – До поба́чення! [Do pobačennia!]
Dovidenia – До зу́стрічі! [Do zustriči!]
Do zajtra – До за́втра! [Do zavtra!]
Ahoj (pri lúčení) – Бува́й! / Па-па́! [Buvaj / Pa-pa!]
Dobrú noc – На добра́ніч! / Добра́ніч! [Na dobranič / Dobranič!]
Všetko dobré (pri lúčení) – На все до́бре! [Na vse dobre!]
Šťastnú cestu! – Щасли́вої доро́ги! [Ščaslivoji dorohy!]
Pozdravy
Ďakujem – Дя́кую [Ďakuju]
Nemáš za čo – Нема́ за що [Nema za ščo]
Prosím (univerzálne) – Будь ла́ска [Buď laska]
Prosím (regionálny variant) – Про́шу [Prošu]
Pardon (keď niekoho chceme osloviť) – Перепро́шую [Pereprošuju]
Prepáč – Ви́бач [Vybač]
Prepáčte – Ви́бачте [Vybačte]
Nič sa nedeje – Нічо́го страшно́го [Ničoho strašnoho]
Ako sa máš/máte? – Як спра́ви? [Jak spravy?]
Výborne – чудо́во [Čudovo]
Veľmi dobre – ду́же до́бре [Duže dobre]
Dobre – до́бре [Dobre]
Nie zle – непога́но [Nepohano]
V poriadku – норма́льно [Normalno]
Zle – пога́но [Pohano]
Hrozne – жахли́во [Žachlyvo]
Najčastejšie používané slová
Čo? – Що? [Ščo?]
Čo je to? – Що це? [Ščo ce?]
Čo to znamená? – Що це означа́є? [Ščo ce označaje?]
Ten/tá/to – Цей /ця [Cej / cia]
Tí/tie – Ці [Ci]
Čie? – Чиє́? [Čyjе?]
Kto? – Хто? [Chto?]
Kde? – Де? [De?]
Kedy? – Коли́? [Koly?]
Teraz – За́раз [Zaraz]
Potom – По́тім [Potim]
Včera – Вчо́ра [Včora]
Dnes – Сього́дні [Siohodni]
Zajtra – За́втра [Zavtra]
Predstavenie sa
Ako sa voláš? – Як тебе́ зва́ти? [Jak tebe zvaty?]
Ako sa voláte? – Як вас зва́ти? [Jak vas zvaty?]
Volám sa – Мене́ зва́ти [Mene zvaty]
Aké je vaše priezvisko? – Яке ва́ше прі́звище? [Jake vaše prizvyšče?]
Aké je vaše meno? – Яке ва́ше імʼя́? [Jake vaše im’ja?]
Ako sa píše vaše priezvisko? – Як пи́шеться ва́ше прі́звище? [Jak pyšet’sia vaše prizvyšče?]
Teší ma! – Ду́же приє́мно познайо́митись [Duže pryjemno poznajomytys‘]
Mňa tiež – Мені́ теж /взає́мно [Meni tež / vzajemno]
Odkiaľ si? – Зві́дки ти? [Zvidky ty?]
Odkiaľ ste? – Зві́дки ви? [Zvidky vy?]
Som zo Slovenska – Я зі Словаччині [Ja zi Slovaččini]
Som z Ukrajiny – Я з Украї́ни [Ja z Ukrajiny]
Som Slovák/Slovenka – Я словак/Я словачка [Ja slovak/Ja slovačka]
Som Ukrajinec/Ukrajinka – Я украї́нець/Я украї́нка [Ja ukrajinec/Ja ukrajinka]
Odkiaľ ste prišli? – Зві́дки ви приї́хали? [Zvidky vy pryjichaly?]
Prišla/prišiel som z… – Я приї́хав/приї́хала з… [Ja pryjichav/pryjichala z…]
… Rivnenskej oblasti/Rivna – … Рі́вненської о́бласті/Рі́вного [Rivnens’koji oblasti/Rivnoho]
… Sumskej oblasti/Súm – … Сумсько́ї о́бласті/Сум [Sums’koji oblasti/Sum]
… Ternopiľskej oblasti/Ternopiľa – … Терно́пільської о́бласті/Терно́поля [Ternopils’koji oblasti/Ternopolia]
… Volynskej oblasti/Lucku – … Воли́нської о́бласті/Лу́цька [Volyns’koji obłasti/Luc’ka]
… Zakarpatskej oblasti/Užhorodu – … Закарпа́тської о́бласті/У́жгорода [Zakarpats’koji oblasti/Užhoroda]
… Záporožskej oblasti/Záporožia – … Запорі́зької о́бласті/Запорі́жжя [Zaporižkoji oblasti/Zaporižžia]
… Žytomyrskej oblasti/Žytomyru – … Жито́мирської о́бласті/Жито́мира [Žytomyrs’koji oblasti/Žytomyra]
V akom meste bývate? – В яко́му мі́сті ви живете́? [V jakomu misti vy žyvete?]
Bývam v Charkive – Я живу́ в Харко́ві [Ja žyvu v Charkovi]
Bývam pri Kyjive – Я живу́ бі́ля Ки́єва [Ja žyvu bilia Kyjeva]
Kde bývate teraz? – Де ви зупини́лися? [De vy zupynylysia?]
Teraz bývam – Я зупини́вся/зупини́лася в… [Ja zupynyvsia/zupynylasia v…]
… hoteli – … готе́лі [hoteli]
… u príbuzných – … ро́дичів [rodyčiv]
… u známych – … знайо́мих [znajomych]
Dokumenty
pas – закордо́нний па́спорт [zakordonnyj pasport]
občiansky preukaz – вну́трішній па́спорт [vnutrišnij pasport]
vodičský preukaz – воді́йські права́ [vodijs’ki prava]
potvrdenie o očkovaní – до́відка про ще́плення [dovidka pro ščeplennia]
poistenie – страхува́ння [strachuvannia]
Dokument platí do… – Докуме́нт ді́йсний до [Dokument dijsnyj do]
Vek a telefón
Je potrebné potvrdiť totožnosť – Потрі́бно підтве́рдити свою́ осо́бу [Potribno pidtverdyty svoju osobu]
Potvrdzujem, že vyššie uvedené údaje sú pravdivé – Засві́дчую, що вищезазна́чене є пра́вдою [Zasvidčuju, ščo vyščezaznačene je pravdoju]
Prosím, vyplňte tento formulár – Запо́вніть, будь ла́ска, цю фо́рму [Zapovnit‘, bud‘ laska, ciu formu]
Koľko máš rokov? – Скі́льки тобі́ ро́ків? [Skiľky tobi rokiv?]
Koľko máte rokov? – Скі́льки вам ро́кі́в? [Skiľky vam rokiv?]
Mám… rok/roky/rokov – Мені́… рік/ро́ки/ро́ків [Meni… rik/roky/rokiv]
Aké máte číslo telefónu? – Яки́й у вас но́мер телефо́ну? [Jakyj u vas nomer telefonu?]
Moje číslo telefónu je… – Мій но́мер телефо́ну… [Mij nomer telefonu…]
Zavoláte mi, prosím – Зателефону́йте мені́, будь ла́ска [Zatelefonujte meni, bud‘ laska]
Chcete niekomu zavolať? – Ви хо́чете кому́сь подзвони́ти? [Vy chočete komus‘ podzvonyty?]
Jazyk
Hovoríte… ? – Ви гово́рите/розмовля́єте…? [Vy hovoryte/rozmovliajete…?]
po slovensky – словацькою [slovackoju]
po ukrajinsky – украї́нською [ukrajins’koju]
po rusky – росі́йською [rosijs’koju]
po anglicky – англі́йською [anhlijs’koju]
Nehovorím po nemecky – Я не говорю́/розмовля́ю німе́цькою [Ja ne hovorju/rozmovliaju nimec’koju]
Aký je váš rodný jazyk? – Яка́ ва́ша рі́дна мо́ва? [Jaka vaša ridna mova?]
Môj rodný jazyk je… – Моя́ рі́дна мо́ва… [Moja ridna mova…]
… ukrajinský – украї́нська [ukrajins’ka]
… ruský – росі́йська [rosijs’ka]
Hovoríte nejakým cudzím jazykom? – Ви зна́єте яку́сь інозе́мну мо́ву? [Vy znajete jakus‘ inozemnu movu?]
Nie, nehovorím – Ні, я не зна́ю [Ni, ja ne znaju]
Rozumiete po slovensky? – Чи ви розумі́єте словацьку? [Čy vy rozumijete slovacku?]
Trochu rozumiem – Я тро́хи розумі́ю [Ja trochy rozumiju]
Rozumiem po slovensky, ale nehovorím – Я розумі́ю словацьку, але́ не говорю́/розмовля́ю [Ja rozumiju slovacku, ale ne hovorju/rozmovliaju]
Učím sa po slovensky – Я вивча́ю словацьку мо́ву [Ja vyvčaju slovacku movu]
Rozumiete mi? – Чи ви мене́ розумі́єте? [Čy vy mene rozumiejete?]
Áno, dobre vám rozumiem – Так, я вас до́бре розумі́ю [Tak, jak vas dobre rozumiju]
Nerozumiem vám – Я вас не розумі́ю [Ja vas ne rozumiju]
Prosím, hovorte pomalšie – Говорі́ть, будь ла́ска, пові́льніше [Hovorit‘, bud‘ laska, povilniše]
Zopakujte to prosím – Повторі́ть, будь ла́ска [Povtorit‘, bud‘ laska]
Počúvam vás – Я вас слу́хаю [Ja vas sluchaju]
Hovorte pomaly – Говорі́ть повільніше [Hovorit‘ povilniše]
Slová podpory
Nie si sám/sama! – Ти не сам/сама́! [Ty ne sam/sama!]
Nie ste sami! – Ви не самі́! [Vy ne sami!]
Som/sme s tebou/s vami! – Я (ми) з тобо́ю/ва́ми! [Ja (my) z toboju/vamy!]
Drž/te sa! – Трима́йся/Трима́йтеся! [Trymajsia/Trymajtesia!]
Mier Ukrajine – Я бажа́ю ми́ру Украї́ні [Ja bažaju myru Ukrajini]
Verím, že… – Ві́рю, що… [Viriu, ščo… ]
… všetko bude dobre – все бу́де до́бре [vse bude dobre]
… sa to skoro skončí – Це ско́ро закі́нчи́ться [ce skoro zakinčyt’sia]
Dávaj na seba pozor! – Бережи́́ себе́́! [Berežy sebe!]
Dávajte na seba pozor! – Бережі́ть себе́́! [Betežit‘ sebe!]
Modlím sa za teba/vás/Ukrajinu – Я молю́ся за тебе́/вас/Украї́ну [Ja moliusia za tebe/vas/Ukrajinu]
Cítim s vami – Я тобі́/вам ду́же співчува́ю [Ja tobi/vam duže spivčuvaju]
Cíť(te) sa ako doma – Почу́вайся/почу́вайтеся як удо́ма [Počuvajsia/počuvajtesia jak udoma]
Spolu zvíťazíme! – Перемо́жемо ра́зом! [Peremožemo razom!]
Sme solidárni s Ukrajinou – Ми соліда́рні з Украї́ною! [My solidarni z Ukrajinoju!]
Srdcom s Ukrajinou! – З Украї́ною в се́́рці! [Z Ukrajinoju v serci!]
Pomoc
Ako vám môžem pomôcť? – Чим я мо́жу допомогти́? [Čym ja možu dopomohty?]
Chcem pomôcť – Я хо́чу допомага́ти [Ja choču dopomahaty]
Prijímame utečencov – Ми прийма́ємо бі́женців [My pryjmajemo biženciv]
Napíšte mi to, prosím – Напиші́ть мені́ це, будь ла́ска [Napyšit‘ meni ce, bud‘ laska]
Preložte mi to, prosím – Перекладі́ть мені́ це, будь ла́ска [Perekladit‘ meni ce, bud‘ laska]
Ako sa to preloží? – Як це перекла́сти? [Jak ce pereklasty?]
Potrebujem… – Мені́ потрі́бен… [Meni potriben… ]
… tlmočníka/prekladateľa – переклада́ч [perekladač]
… transport – транспо́рт [transport]
… oblečenie – о́дяг [odiah]
… ubytovanie – приту́лок [prytulok]
… nocľah – нічлі́г [ničlih]
… starostlivosť o dieťa – до́гляд за дити́ною [dohlad za dytynoju]
… transfer z hranice – трансфе́р від кордо́ну [transfer vid kordonu]
Potrebujem… – Мені́ потрі́бна… [Meni potribna…]
… psychologickú pomoc – психологі́чна допомо́га [psycholohična dopomoha]
… právnu pomoc – правова́ допомо́га [pravova dopomoha]
… finančnú pomoc – фіна́нсова допомо́га [finansova dopomoha]
… prácu – робо́та [robota]
Potrebujeme… – Нам потрі́бні… [Nam potribni… ]
… lieky – медикаме́нти/лі́ки [medykamenty/liky]
… uteráky – рушники́ [rušnyky]
… postele – по́стіль [postil]
… oblečenie – одяг [odiah]
… ochranné prostriedky – захисне́ споря́дження [zachysne sporiadžennia]
Som dobrovoľník/dobrovoľníčka – Я волонте́р/волонте́рка [ja volonter/volonterka]
prijímacie miesto – пункт прийо́му [punkt pryjomu]
zbierka vecí – збі́р рече́й [zbir rečej]
Koľko to stojí? – Скі́льки це ко́шту́є? [Skilky ce koštuje?]
Je to zadarmo – Це безкошто́вно [Ce bezkoštovno]
Si hladný/hladná? – Ти голо́дний/голо́дна? [ty holodnyj/holodna?]
Chcete sa niečoho napiť? – Ви хо́чете щось ви́пити? [vy chočete ščos’ vypyty?]
Najčastejšie odpovede
Áno – Так [Tak]
Dobre – До́бре/Гара́зд [Dobre/Harazd]
Samozrejme – Звича́йно [Zvyčajno]
Presne tak – Са́ме так [Same tak]
Bez problémov – Без пробле́м [Bez problem]
Máte pravdu – Ма́єте ра́цію [Majete raciju]
Nemám nič proti – Я не про́ти [Ja ne proty]
Myslím, že áno – Я ду́маю, що так [Ja dumaju, ščo tak]
Nesmiete – Я (не)дозволя́ю [Ja (ne)dozvoliaju]
Nemáte pravdu – Ви помиля́єтесь [Vy pomyliajetes‘]
Bohužiaľ, nie – На жаль ні [Na žal ni]
Nie je to možné – Це неможли́во [Ce nemožlywo]
Rodina
Ste ženatý? – Чи ви одру́жені? [Čy vy odruženi?]
Ste vydatá? – Чи ви замі́жня? [Čy vy zamižnia?]
Som rozvedený/rozvedená – Я розлу́чений/розлу́чена [Ja rozlučenyj/rozlučena]
Som vdova – Я вдова́ [Ja vdova]
Máte deti? – Ви ма́єте діте́й? [Vy majete ditej?]
Mám dve deti, syna a dcéru – У ме́не дво́є діте́й, син і дочка́ [U mene dvoje ditej syn i dočka]
Mám… – У ме́не є… [U mene je]
… rodičov – батьки́´ [baťky]
… muža – чолові́к [čolovik]
… ženu – дружи́на/жі́нка [družyna/žinka]
… sestru – сестра́ [sestra]
… brata – брат [brat]
… otca – ба́тько/та́то [baťko/tato]
… mamu – ма́ти/ма́ма [maty/mama]
… bratranca – двою́рідний брат [dvojuridnyj brat]
… sesternicu – двою́рідна сестра́ [dvojuridna sestra]
… tetu – ті́тка [titka]
… deda – дя́дько [diaďko]
Kde je tvoja rodina? – Де твоя́ сім’я́/роди́на? [De tvoja sim’ja/rodyna?]
Je tu/tam – Вона́ тут/там [Vona tut/tam]
Práca
V nedávnej minulosti ukrajinčina podľa ruského vzoru nerozlišovala pri povolaniach ženský rod, v poslednom čase ho už rozlišuje.
Čomu sa venujete? – Чим ви займаєтесь? [Čym vy zajmajeteś?]
Som žiak/žiačka – Я учень/учениця [Ja učeň/učenycia]
Som študent/študentka – Я студент/студентка [Ja student/studentka]
Kde študujete? – Де ви навчаєтесь? [De vy navčajetes‘?]
Chodím do školy – Я вчуся у школі [Ja včusia v školi]
Študujem na univerzite – Я навчаюсь в університеті [Ja navčajusia v universiteti]
Som dôchodca/dôchodkyňa – Я пенсіонер/пенсіонерка [Ja pensioner/pensionerka]
Som na dôchodku – Я на пенсії [Ja na pensiji]
Aká je vaša profesia? – Хто ви за професією? [Chto vy za profesijeju?]
Kde pracujete? – Ким ви працюєте? [Kym vy praciujete?]
Som… – Я [Ja …]
… architekt/architektka – архітектор/архітекторка [architektor/architektorka]
… stavbár/stavbárka – будівельник/будівельниця [budivelnyk/budivelnycia]
… účtovník/účtovníčka – бухгалтер/бухгалтерка [buchhalter/buchhalterka]
… kuchár/kuchárka – кухар/кухарка [kuchar/kucharka]
… inžinier/inžinierka – інженер/інженерка [inžener/inženerka]
… lekár/lekárka – лікар/лікарка [likar/likarka]
… zdravotná sestra – медсестра [medsestra]
… elektrikár – електрик [elektryk]
… cukrár/cukrárka – кондитер/кондитерка [kondyter/kondyterka]
… hudobník/hudobníčka – музикант/музикантка [muzykant/muzykantka]
… mechanik – механік [mechanik]
… čašník/čašníčka – офіціант/офіціантка [oficiant/oficiantka]
… prekladateľ/prekladateľka – перекладач/перекладачка [perekladač/perekladačka]
… kaderník/kaderníčka – перукар/перукарка [perukar/perukarka]
… pekár/pekárka – пекар/пекарка [pekar/pekarka]
… upratovač/upratovačka – прибиральник/прибиральниця [prybyralnyk/prybyralnycia]
… predavač/predavačka – продавець/продавчиня [prodavec’/prodavčynia]
… šofér/šoférka – водій/водійка [vodij/vodijka]
… vojak/vojačka – солдат/солдатка [soldat/soldatka]
… zubár/zubárka – стоматолог/стоматологиня [stomatoloh/stomatolohynia]
… učiteľ /učiteľka – вчитель/вчителька [učytel/učytelka]
… farmár/farmárka – фермер/фермерка [fermer/fermerka]
… právnik/právnička – юрист/юристка [juryst/jurystka]
Hľadám prácu – Я шука́ю робо́ту [Ja šukaju robotu]
Nemám prácu – Я безробі́тний [Ja bezrobitnyj]
Som na materskej – Я в декре́ті [Ja v dekreti]
Máte prac. skúsenosti? – У вас є до́свід? [U vas je dosvid?]
Kde ste pracovali? – Де ви працюва́ли? [De vy praciuvaly?]
Pracoval/a som… – Я працював/працювала [Ja praciuvav/praciuvala…]
… vo firme – на фірмі [na firmi]
… v obchode – в магазині [v mahazyni]
… v továrni – на заводі/фабриці [na zavodi/fabryci]
… na stavbe – на будівництві [na budivnyctvi]
… v nemocnici – в лікарні [v likarni]
… v reštaurácii – в ресторані/кафе [v restorani/kafe]
… Mala som svoju firmu – мала власну фірму [Ja mala vlasnu firmu]
Problémy
Minulo sa mi palivo – У ме́не закінчи́лось пальне́ [U mene zakinčylos‘ palne]
Pokazilo sa mi auto – Моя́ маши́на полама́лася [Moja mašyna polamalasia]
Ukradli mi auto – У ме́не вкра́ли маши́ну [U mene vkraly mašynu]
Kde si môžem opraviť auto? – Де мо́жна відремонтува́ти маши́ну? [De možna vidremontuvaty mašynu?]
Mám… – У ме́не… [U mene]
… defekt – проби́те ко́лесо [probyte koleso]
… vybitú batériu – сів акумуля́тор [siv akumuliator]
… pokazený motor – неспра́вний мото́р [nespravnyj motor]
V mojej izbe nefunguje… – У ме́не в кімна́ті не працю́є… [U mene v kimnati ne praciuje…]
… sprcha – душ [duš]
… klíma – кондиціоне́р [kondycioner]
… kúrenie – опа́лення [opalennia]
… chladnička – холоди́льник [cholodylnyk]
… zástrčka – розе́тка [rozetka]
Kde si môžem kúpiť sim kartu? – Де мо́жна купи́ти сім-ка́рту? [De možna kupyty sim kartu?]
Je to veľmi súrne (dôležité) – Це ду́же терміно́во (важли́во) [Ce duže terminovo (važlyvo)]
Ako dlho musím čakať? – Як до́вго потрі́бно чека́ти? [Jak dovho potribno čekaty?]
Kde si môžem kúpiť lístky? – Де я мо́жу купи́ти квитки́? [De ja možu kupyty kvytky?]
Aké je heslo na wifi? – Яки́й паро́ль до вайфа́ю? [Jakyj parol do vajfaju?]
Kde si môžem nechať veci? – Де я мо́жу залиши́ти свої́ ре́чі? [De ja možu zalyšyty svoji reči?]
Kde môžem zaparkovať? – Де тут мо́жна припаркува́тися? [De tut možna pryparkuvatysia?]
Prosím, zavolajte… – Ви́кличте, будь ла́ска… [Vyklyčte, buď laska…]
… pohotovosť – швидку́ допомо́гу [švydku dopomohu]
… políciu – полі́цію [policiju]
pokuta – штраф [štraf]
Pozor! – Обере́жно! [Oberežno!]
Informácie
Kam idete? – Куди́ ви йдете́ (ї́дете)? [Kudy vy jdete (jidete)?]
Kedy vyrážate? – Коли́ ви виїжджа́єте? [Koly vy vyjiždžajete?]
Kam chcete dôjsť? – Куди́ ви хочете дої́хати? [Kudy vy chočete dojichaty?]
Kde si môžem zmeniť peniaze? – Де мо́жна обміня́ти валю́ту? [De možna obminiaty valiutu?]
Kde je najbližší – Де найбли́жчий… [De najblyžčyj]
… bankomat – банкома́т [bankomat]
… zmenáreň – обмі́нник [obminnyk]
… obchod – магази́н [mahazyn]
… stanica – вокза́л [vokzal]
… parking – стоя́нка [stojanka]
… benzínka – запра́вка [zapravka]
Kedy je otvorené…? Коли́ працю́є…? [Koly praciuje…?]
Choďte rovno – Іді́ть пря́мо [Idiť priamo]
Choďte vľavo/vpravo – Поверні́ть налі́во/напра́во [Povernit‘ nalivo/napravo]
Otočte sa späť – Поверні́ться наза́д [Povernit’sia nazad]
Choďte… Іді́ть… [Idit‘]
… pešo – пі́шки [pišky]
… po križovatku – до перехре́стя [do perechrestia]
… po priechod pre chodcov – до пішохі́дного перехо́ду [do pišochidnoho perechodu]
… hore – вго́ру [vhoru]
… dole – вниз [vnyz]
To je ďaleko/blízko – Це дале́ко/бли́зько [Ce daleko/blyz’ko]
Vľavo – злі́ва [zliva]
Vpravo – спра́ва [sprava]
Dá sa tam dôjsť… – Ви мо́жете дої́хати… [Vy možete dojichaty…]
… autobusom – авто́бусом [avtobusom]
… električkou – трамва́єм [tramvajem]
Musíte… – Ви пови́нні… [Vy povynni…]
… vystúpiť na zastávke – ви́йти на зупи́нці [vyjty na zupynci]
… prestúpiť na – зроби́ти переса́дку [zrobyty peresadku]
… označiť lístok – закомпостува́ти квито́к [zakompostuvaty kvytok]
… zaplatiť za cestu – заплати́ти за прої́зд [zaplatyty za projizd]
Aká je ďalšia zastávka? – Яка́ насту́пна зупи́нка? [Jaka nastupna zupynka?]
Zdravie
Potrebujem lekára… – Мені́ потрі́бен лі́кар… [Meni potriben likar…]
… chirurga – хіру́рг [chirurh]
… zubára – стомато́лог [stomatoloh]
… laryngológa – лор [lor]
… internistu – терапе́вт [terapevt]
… ortopéda – ортопед; [ortoped]
… traumatológa – травматолог [travmatoloh]
… psychológa – психолог [psycholoh]
… kardiológa – кардіо́лог [kardioloh]
Kde je najbližšia/najbližší… – Де найбли́жча/найбли́жчий… [De najblyžča/najblyžčyj…]
… lekáreň? – апте́ка? [apteka?]
… zubná ambulancia? – стоматологі́чний кабіне́т? [stomatolohicznyj kabinet?]
… poliklinika? – поліклі́ніка? [poliklinika?]
… nemocnica? – ліка́рня? [likarnia?]
anestézia – знебо́лювання [zneboliuvannia]
operácia – опера́ція [operacija]
Previazať ranu – Перев’язати ра́ну [Pereb’jazaty ranu]
Zlomená ruka – Перело́м ру́ки [Perelom ruky]
Udrel/a som sa – Я вда́рився/вда́рилась [Ja vdaryvsia/vdarylas‘]
Vyvrtol/la som si nohu – Я ви́вихнув/ви́вихнула но́гу [Ja vyvychnuv/vyvychnula nohu]
Spadol/la som – Я впав/впа́ла [Ja vpav/vpala]
Čo vás bolí? – Що у вас боли́ть? [Ščo u vas bolyt‘?]
Odkedy to máte? – Відко́ли у вас це? [Vidkoly u vas ce?]
Ako sa cítite? – Як ви себе́ почува́єте? [Jak vy sebe počuvajete?]
Som chorý/chorá – Я хво́рий/хво́ра [Ja chvoryj/chvora]
unavený/unavená – ви́снажений/ви́снажена [vysnaženyj/vysnažena]
Som tehotná – Я вагі́тна [Ja vahitna]
Otrávil/a som sa – Я отруївся/отруїлась [Ja otrujivsia/otrujilas‘]
Prechladol/la som – Я просту́джений/просту́джена [Ja prostudženyj/prostudžena]
Mám teplotu – У ме́не висо́ка температу́ра (гярячка) [U mene vysoka temperatura (hariačka)]
Bolí ma… – У ме́не боли́ть… [U mene bolyť’…]
… hrdlo – го́рло [horlo]
… hlava – голова́ [holowa]
… srdce – се́рце [serce]
… žalúdok – шлу́нок [šlunok]
… zub – зуб [zub]
Mám… – У ме́не… [U mene… ]
… kašeľ – ка́шель [kašeľ]
… upchatý nos – не́жить [nežyť]
Mám alergiu na… – У ме́не алергі́я на… [U mene alerhija…]
Nájom a bývanie
Chcel/a by som si prenajať izbu… – Я хо́чу зня́ти кімна́ту… [Ja choču zniaty kimnatu…]
Chcela by som prenajať izbu… – Я хо́чу зда́ти кімна́ту… [Ja choču zdaty kimnatu…]
kľúč(e) – ключ(і) [kliuč(i)]
zmluva o nájme – до́говір оре́нди [dohovir orendy]
príliš drahé – на́дто до́рого (задо́рого) [nadto doroho (zadoroho)]
záloha – ава́нс [аvans]
Kedy si môžem prebrať byť? – Коли́ мо́жна подиви́тися кварти́ру? [Koly možna podyvytysia kvartyru?]
Kedy sa môžem nasťahovať? – Коли́ мо́жна всели́тися? [Koly možna vselytysia?]
platba za energie (elektrina, voda, kúrenie, telefón, internet) – комуна́лка (електроене́ргія, вода́, опа́лення, телефо́н, Інтерне́т) [komunalka (elektroenerhija, voda, opalennia, internet)]
internát – гурто́житок [hurtožytok]
budova – буди́нок [budynok]
izba – кімна́та [kimnata]
spálňa – спа́льня [spalnia]
obývačka – віта́льня [vitalnia]
kuchyňa – ку́хня [kuchnia]
toaleta – туале́т [tualet]
kúpeľňa – ва́нна кімна́та [vanna kimnata]
balkón – балко́н [balkon]
posteľ – лі́жко [ližko]
okno – вікно [vikno]
výťah – ліфт [lift]
práčka – пра́льна маши́на [pralna mašyna]
chladnička – холоди́льник [cholodylnyk]
plynový/elektrický sporák – га́зова/електри́чна плита́ [hazova/ełektryčna plyta]
prízemie – пе́рший по́верх [peršyj poverch]
prvé poschodie – дру́гий по́верх [druhyj poverch]
majiteľ bytu – вла́сник житла́ [vlasnyk žytla]
spolubývajúci – співме́шканець [spivmeškanec‘]
Čísla
1 – один [odyn]
2 – два [dva]
3 – три [try]
4 – чотири [čotyry]
5 – п’ять [piať]
6 – шість [šisť]
7 – сім [sim]
8 – вісім [visim]
9 – дев’ять [deviať]
10 – десять [desiať]
11 – одинадцять [odynadciať]
12 – дванадцять [dvanadciať]
13 – тринадцять [trynadciať]
14 – чотирнадцять [čotyrnadciať]
15 – п’ятнадцять [piatnadciať]
15 – шістнадцять [šistnadciať]
17 – сімнадцять [simnadciať]
18 – вісімнадцять [visimnadciať]
19 – дев’ятнадцять [deviatnadciať]
20 – двадцять [dvadciať]
30 – тридцять [trydciať]
40 – сорок [sorok]
50 – п’ятдесят [piatdesiat]
60 – шістдесят [šistdesiat]
70 – сімдесят [simdesiat]
80 – вісімдесят [visimdesiat]
90 – дев’яносто [devianosto]
100 – сто [sto]
Výslovnosť шістна́дцять, шістдеся́т і пʼятдеся́т sa zjednodušuje: шістна́дцять [stn -> sn], шістдеся́т [std -> sd -> zd], пʼятдеся́т [td -> d]. V číslach 9 -20 a 30 na konci píšeme -ь a poslednú spoluhlásku píšeme mäkko.
200 – двісті [dvisti]
300 – триста [trysta]
400 – чотириста [čotyrysta]
500 – п’ятсот [piatsot]
600 – шістсот [šistsot]
700 – сімсот [simsot]
800 – вісімсот [visimsot]
900 – дев’ятсот [deviatsot]
1 000 – тисяча [tysiača]
Tieto číslovky (okrem 200) tvoríme pomocou koncovky -ста (300, 400) alebo -сот (500-900). Výslovnosť číslovky шістcо́т sa zjednodušuje [sts -> s:]: [шіс:от]. Číslovka ти́сяча je ženského rodu.
Zvukové ukážky výslovnosti nájdete tu.

🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.