Sedem vedúcich prokurátorov: Obvinenia z manipulácie v Pčolinského prípade sú absurdné

Po podaní návrhu na väzbu Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa za to, čo vypovedali o bývalom riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskom, napísali siedmi vedúci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry rozsiahle stanovisko k prebiehajúcim vyšetrovaniam vo veľkých kauzách. V stanovisku píšu:

• prečo sa rozhodli takto zareagovať,
• súdy už vyhlásili 9 právoplatných rozsudkov,
• súdy doteraz nezistili žiadnu manipuláciu,
• antitím na policajnej inšpekcii spolupracuje so SIS, zriadil ho dnes už odsúdený bývalý riaditeľ inšpekcie,
• trestné oznámenie dal obvinený Kaľavský, ktorý je na úteku.
• ako sa správa generálna prokuratúra.

Autori: Daniel Lipšic (špeciálny prokurátor), Bohdan Čelovský (vedúci oddelenia organizovaného zločinu a terorizmu), Oliver Janíček (zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality), Peter Jenčík (vedúci oddelenia korupcie), Vladimír Kuruc (riaditeľ odboru všeobecnej kriminality), Ladislav Masár (zástupca špeciálneho prokurátora) a Ondrej Repa (riaditeľ odboru ekonomickej kriminality).

Ako vedúci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sme si vedomí potreby zachovávať nevyhnutnú mieru zdržanlivosti pri našich verejných vyjadreniach.

Po ďalšej sérii účelových a nepravdivých útokov, ktoré sa aj posledný víkend objavili v mediálnom priestore a ktorých cieľom je spochybniť zákonnosť vedených trestných konaní pod dozorom prokurátorov ÚŠP, však považujeme za potrebné a nevyhnutné k daným útokom zaujať vecné a zdržanlivé stanovisko.

Už viac ako jeden rok čelí ÚŠP permanentne rôznym účelovým, zavádzajúcim a z kontextu veci vytrhnutým tvrdeniam, ktoré pochádzajú najmä od obvinených alebo podozrivých osôb, ktoré následne prebrali a šíria ich obhajcovia a napokon aj niektoré verejné činné osoby. Opätovne sa musíme proti týmto nepravdivým tvrdeniam, ktorých ústredným cieľom je spochybniť zákonnosť vedených trestných stíhaní, dôrazne ohradiť. Tieto tvrdenia nemajú žiaden reálny základ, sú nepravdivé, prekrútené, pospájané do rôznych konštrukcií, ktoré však vzájomne nesúvisia, kde zámerom je vytvoriť absolútny zmätok a navodiť stav „pochybností“ o trestných stíhaniach, ktoré vedú k najvyšším poschodiam našej spoločnosti.

Vzhľadom na intenzitu týchto útokov, dĺžku ich trvania, ich verejný charakter, ale aj s poukazom na ich bezprecedentný obsah považujeme za nevyhnutné vydať nasledovné stanovisko a poukázať na nasledovné fakty:

Úspech na súdoch

V trestných veciach, ktoré boli od jesene 2020 vyšetrované na Národnej kriminálnej agentúre a dozorované prokurátormi ÚŠP, bolo doposiaľ vyhlásených 9 právoplatných rozsudkov, ktoré sa týkali prípadov, v ktorých bolo trestné stíhanie vedené pracovnými skupinami NAKA „Očistec“ a „Fénix“ (celkovo bolo odsúdených 11 osôb).

Bolo vydaných ďalších 5 právoplatných rozsudkov, ktoré sa týkali korupcie na súdoch v obvode Krajského súdu v Žiline (celkovo bolo odsúdených 8 osôb).

Taktiež bolo vydaných viacero právoplatných rozsudkov vo vzťahu k 8 osobám, ktoré mali patriť do skupiny tzv. takáčovcov.

Rovnako boli vydané ďalšie dva neprávoplatné rozsudky Špecializovaného trestného súdu, ktoré sa týkajú korupčných deliktov na prokuratúre a v polícii, pričom obom obvineným boli uložené dlhotrvajúce tresty odňatia slobody.

Vo všetkých týchto trestných konaniach súdy nevideli žiadnu nezákonnosť, ktorá by svedčila o manipulácii s obvinenými, so svedkami alebo s inými dôkazmi zo strany prokurátorov ÚŠP alebo príslušníkov NAKA.

Možno doplniť, že tí istí vyšetrovatelia NAKA, ktorí sú súčasťou pracovnej skupiny „Očistec“, sa v minulosti podieľali na vyšetrovaní najnebezpečnejších zločineckých skupín (tzv. sýkorovci, piťovci a šátorovci), kde už boli právoplatne uložené dlhoročné tresty odňatia slobody.

Na Špecializovaný trestný súd bolo podaných ďalších 5 obžalôb na celkovo 22 obvinených osôb, prevažne pre korupčnú trestnú činnosť.

Rovnako boli podané aj ďalšie štyri návrhy na schválenie dohody o vine a treste, ktoré boli uzavreté s celkovo 5 obvinenými osobami.

Manipuláciu súdy odmietajú

Ďalšie trestné veci (ide o desiatky prípadov) sa pritom nachádzajú v štádiu vyšetrovania.

Počas vyšetrovania týchto trestných prípadov boli v prípade väzobne stíhaných obvinených osôb vydané desiatky rozhodnutí o väzbe (a to na úrovni Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu, ale aj Ústavného súdu), pritom ani v jednom z týchto rozhodnutí sa neuvádza, že počas vyšetrovania dochádza k manipulácii dokazovania. Dokonca ani v jednom z týchto rozhodnutí nebola konštatovaná ani len dôvodnosť podozrenia z takejto manipulácie.

Práve naopak, vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach súdov bolo takzvané podozrenie z manipulácie orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré opakovane upozorňuje obhajoba obvinených, odmietnuté alebo označené za nedôvodné.

Taktiež v týchto dosiaľ vyhotovených rozhodnutiach súdov boli aj výpovede spolupracujúcich osôb vyhodnotené ako vierohodné, autentické, v ktorých neboli zachytené žiadne prvky klamstva alebo fabulácie.

V súčasnosti existuje aj viacero právoplatných uznesení orgánov činných v trestnom konaní (na rôznych policajných súčastiach), ktoré trestné oznámenia osôb, ktoré sú stíhané vo veciach pod dozorom ÚŠP, odmietli ako nedôvodné. Predmetom týchto oznámení boli práve informácie o údajných manipuláciách počas trestného konania.

Rovnako aj počas vyšetrovania sa obhajoba mimoriadne aktívne sústredila na vyjadrenia kľúčových obvinených a svedkov, ktorí usvedčujú ostatných obvinených v týchto trestných konaniach, kde však títo popreli akékoľvek ovplyvňovanie ich výpovedí alebo ich koordinovanie. V týchto trestných kauzách totiž vystupuje celý rad obhajcov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na všetkých vyšetrovacích úkonoch, vykonávaných po vydaní obviňujúcich uznesení. Aj viaceré výsluchy svedkov vykonané v štádiu „vo veci“ (teda pred vznesením obvinenia) boli vykonané za prítomnosti právnych zástupcov svedkov, pričom títo nemali proti priebehu úkonov žiadne námietky. Predstava o manipulácii takýchto výpovedí je preto úplne absurdná.

 Obhajoba obvinených v rovine, že trestné konanie je manipulované, či už konkrétne osoby (obvinení, svedkovia), alebo konanie ako celok, respektíve že údajne došlo k zneužitiu právomoci vo veci konajúcich úradných orgánov, je pomerne častá. K tomu však aj súdna prax uvádza, že „len samotné tvrdenie obhajoby nemôže postup štátneho orgánu spochybniť, jeho nelegálna činnosť by musela byť dokázaná, rovnako ako spáchanie trestného činu, v opačnom prípade platí prezumpcia správnosti takého postupu, rovnako ako prezumpcia neviny v trestnom konaní“ (z uznesenia Najvyššieho súdu z dňa 07. júna 2021 pod sp. zn. 1TdoV 8/2018).

Antitím

Súčasne je dôvodné upozorniť aj na tú skutočnosť, že zo strany Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra došlo v júni 2021 k zaisteniu celého originálu vyšetrovacieho spisu vo viacerých týchto kauzách (vrátane káuz Očistec a Judáš), avšak do dnešného dňa nebola žiadna manipulácia v týchto vyšetrovaniach zistená.

Ani žiadne vyšetrovania vedené Úradom inšpekčnej služby, v rámci ktorých padli pomerne sporné obvinenia (najmä z pohľadu, či ide vôbec o trestné činy), sa absolútne netýkajú prípadov, ktoré boli vyšetrované v rámci predmetných pracovných skupín NAKA od októbra 2020. Trestné stíhanie vyšetrovateľov NAKA označil krajský súd za absolútne nedôvodné a nezákonné.

Na druhej strane dnes už existuje aj viacero súdnych rozhodnutí (týkajúcich sa káuz ÚŠP), ktoré poukazujú na účelovosť postupov práve na strane Úradu inšpekčnej služby, vo veciach pod dozorom Krajskej prokuratúry Bratislava, kde ich hlavnou úlohou bolo vyšetrovanie údajnej protiprávnej činnosti pracovných skupín NAKA.

Možno ponechať bokom, že v činnosti polície nebola v minulosti nikdy zaregistrovaná aktivita, aby sa na určitý policajný tím zriadil akýsi „antitím“, ktorého úlohou by bolo za súčasného nasadenia mimoriadnych síl a prostriedkov v kooperácii so spravodajskou službou identifikovať nezákonnosti počas iných vyšetrovaní.

Tento „antitím“ pritom zriaďoval, respektíve inicioval jeho zriadenie vtedajší riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý je dnes už právoplatne odsúdený pre korupčnú trestnú činnosť (Adrián Szabó, pozn. red.).

Spúšťačom odhaľovania celej tejto údajnej trestnej činnosti boli údaje od bývalého príslušníka NAKA (Jána Kaľavského, pozn. red.), ktorý je dnes dlhodobo na úteku a na ktorého bola medzičasom podaná obžaloba pre opakovanú trestnú činnosť, ktorej sa údajne dopúšťal počas svojho relatívne krátkeho pôsobenia v tomto elitnom policajnom útvare.

Možno zhrnúť, že výsledkom takmer ročnej intenzívnej činnosti práce tohto „antitímu“, využívajúcej spoluprácu tajnej služby, je jeden právoplatný rozsudok civilnej osoby C. D. (ktorým bola schválená dohoda o vine a treste), ktorý však nepotvrdil žiadnu manipuláciu zo strany OČTK, a súčasne sa žiada dodať, že v konkrétnej trestnej veci vedenej na ÚŠP bolo zistené, že táto osoba (C. D.) nerozumela podstate svojho protiprávneho konania.

Neštandard z generálnej prokuratúry

Pokiaľ ide o zrejmú neštandardnú činnosť pri riešení týchto trestných káuz, tak táto sa skutočne vyskytla, avšak nie na strane ÚŠP, ale najmä v postupoch generálnej prokuratúry. Považujeme za potrebné upozorniť na nasledovné:

Vo veci obvineného V. P. (Vladimír Pčolinský, pozn. red.) sa postup Generálnej prokuratúry pri rozhodovaní o návrhu na postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku vo viacerých ohľadoch radikálne vymyká jej samotnej doterajšej dlhodobej praxi, je doslova revolučne iný ako mnohoročná prax uplatňovaná tými istými prokurátormi generálnej prokuratúry, ktorí vo veci v súčasnosti konajú.

Pri prvotnom rozhodovaní o návrhu na postup podľa paragrafu 363 konal o návrhu vtedajší námestník generálneho prokurátora bez opory v zákonnej a internej právnej úprave. Vo veci bol vylúčený z konania generálny prokurátor, preto o návrhu mala konať vtedajšia 1. námestníčka generálneho prokurátora.

Námestník generálneho prokurátora postupom podľa paragrafu 363 dňa 31. augusta 2021 zrušil uznesenie o začatí trestného stíhania, právoplatné od 11. januára 2021, to je po takmer ôsmich mesiacoch, hoci zákon pripúšťa zrušiť nezákonné rozhodnutie týmto postupom najneskôr do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti.

Ing. V. P. bol opätovne obvinený dňa 03. februára 2022, pričom uznesenie o vznesení obvinenia vo vzťahu k jeho osobe sa stalo právoplatným 23. februára 2022. Lehota na zrušenie tohto obvinenia (ak platí, že je šesťmesačná) plynie pre generálnu prokuratúru do 23. augusta 2022. Napriek všeobecnej internej právnej úprave, podľa ktorej by prokurátor generálnej prokuratúry mal dozorovému prokurátorovi určiť lehotu na predloženie spisov spravidla tak, aby mal sám približne polovicu zo zostávajúcej šesťmesačnej lehoty (poskytnúť mu tak primeraný čas na prípravu stanoviska k návrhu), v tomto konkrétnom prípade prokurátorka generálnej prokuratúry určila lehotu na predloženie spisu so stanoviskom na jeden týždeň, v praxi, po odpočítaní času na expedovanie a poštovú prepravu tri pracovné dni, teda požiadala o okamžité predloženie spisu, aby tak mala spis päť mesiacov pred tým, ako sa jej skončí lehota na preskúmanie.

Nie je nám z našej praxe známy iný prípad, keď v neväzobnej trestnej veci generálna prokuratúra žiadala predloženie spisov takpovediac zo dňa na deň, ani racionálny dôvod, prečo sa to práve v tejto veci deje, ak odmietneme jediný logicky sa natískajúci záver.

Od napadnutia veci na generálnu prokuratúru jedenkrát predloženie veci urgovala vybavujúca prokurátorka a hneď trikrát 1. námestník generálneho prokurátora (bývalý námestník generálneho prokurátora, rozhodujúci aj v prvom prípade). Predloženie spisu tak prakticky urguje generálna prokuratúra každý týždeň, napriek racionálnym a zákonným dôvodom, ktorými úrad špeciálnej prokuratúry aktuálne nepredloženie odôvodňuje.

Pri poslednej urgencii 1. námestník generálneho prokurátora dokonca zrušil aj naposledy určenú lehotu (05. apríl 2022) a uložil ÚŠP pokyn na okamžité predloženie spisu. Pri prvom telefonickom urgovaní predloženia spisu dňa 15. marca 2022 1. námestník generálneho prokurátora doslova uviedol, že si uvedomuje, že prvá lehota na predloženie spisu stanovená vybavujúcou prokurátorkou je šibeničná, ale „obhajoba nalieha, aby sa rozhodlo čo najskôr, a dokonca predložila vlastnú kópiu vyšetrovacieho spisu, ale na základe takejto kópie sa v žiadnom prípade návrh nedá vybavovať, preto je potrebné čo najskôr predložiť vyšetrovací spis zo strany ÚŠP“.

Aj inokedy zasahujú do vyšetrovania

Ďalšie odlišnosti v postupe generálnej prokuratúry pri kauzách riešených ÚŠP:

Diametrálne odlišný právny názor a postup pri vybavovaní podnetov na vydanie uznesenia v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku, keďže v kauze dozorovanej ÚŠP bolo vydané na podklade podnetu neoprávnenej osoby (podané vyšetrovateľkou pôsobiacou v „antitíme“) uznesenie v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku o zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania (v praxi unikátne a doposiaľ neaplikované), pritom v iných takýchto prípadoch sa takýmito podnetmi generálna prokuratúra nezaoberala a vyhodnotila ich ako podané neoprávnenou osobou. Toto uznesenie bolo pritom vypracované a vydané asi za 8 pracovných dní, pričom po vyšetrovací spis si prišla do Pezinka dvakrát osobne prokurátorka generálnej prokuratúry, čo je absolútne neštandardné (zastavenie vyšetrovania Santusovej, pozn. red.).

Osobná telefonická intervencia generálneho prokurátora smerujúca k ovplyvneniu postupu dozorového prokurátora o zadržanej osobe (Peter Petrov, pozn. red.).

Vybavovanie podnetu zo strany generálnej prokuratúry súvisiaceho so snahou zrušiť nezávislé postavenie ÚŠP prostredníctvom podania adresovaného Ústavnému súdu, hoci ide o otázku Ústavným súdom už právoplatne posúdenú a vyriešenú (so záverom, že nezávislé postavenie ÚŠP je v súlade s ústavou). Podávateľom podnetu je pritom bývalý špeciálny prokurátor, ktorý si po sedemnástich rokoch vo výkone tejto funkcie túto údajnú protiústavnosť uvedomil.

Opakovane nesprávna interpretácia judikatúry Najvyššieho súdu (napríklad prípad Žiga, pozn. red.).

Skúmanie možnosti na odňatie spisov konkrétnym prokurátorom ÚŠP, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

Reálne odňatie konkrétneho spisu z ÚŠP bez súhlasu špeciálneho prokurátora (kauza Fatima, obvinená Žedényová, pozn. red.).

Možno zhrnúť, že prokurátori ÚŠP sa absolútne nebránia vecnej, odbornej, ale stále korektnej kritike, avšak nie sú povinní ďalej mlčky znášať rôzne verejné ataky, ktoré sú v mnohých prípadoch vedené s rôznymi postrannými úmyslami (najmä snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti). Pokiaľ by malo byť predmetom širokej verejnej diskusie konanie prokurátorov a prokuratúry ako celku, tak máme názor, že je dôvodné venovať pozornosť okrem iného aj vyššie uvedeným prípadom.