Denník N

Hvoreckého knižnica: Prišla z Mariupola

Nemecké vydanie knihy Natasche Wodinovej, vľavo jej matka a stará mama. Foto - archív Natasche Wodinovej
Nemecké vydanie knihy Natasche Wodinovej, vľavo jej matka a stará mama. Foto – archív Natasche Wodinovej

Fascinujúca kniha sa znova stala bestsellerom.

„Vyťukať mamine meno do internetového vyhľadávača som už nepovažovala za nič iné ako hru. Za uplynulé desaťročia som vždy znova skúšala vypátrať nejakú stopu, ktorá po nej zostala, dopisovala som si s Červeným krížom aj inými pátracími organizáciami, kontaktovala som relevantné archívy, vedecké ústavy aj celkom neznámych ľudí na Ukrajine i v Moskve, preštudovala som si vyblednuté zoznamy obetí a kartotéky, ale nikdy sa mi nepodarilo objaviť vôbec nič, ani len stopu stopy, ani najmenší dôkaz jej ukrajinského života, jej existencie pred mojím narodením.“

Takto sa začína autobiografický román Prišla z Mariupola od Natasche Wodinovej, ktorý roku 2017 vyvolal senzáciu na nemeckom knižnom trhu, získal viacero cien a aj mne silou výpovede vyrazil dych. Teraz, o päť rokov neskôr, sa kniha vrátila na rebríčky bestsellerov, pretože mesto z názvu sa dostalo do svetových titulkov ako terč brutálneho útoku ruskej armády a ničivej blokády. Už vtedy som titul ponúkal slovenským vydavateľstvám, ale nepochodil som, preklady medzičasom vyšli v mnohých jazykoch. Azda jej čas u nás ešte príde.

Próza ma neohúrila ani tak lakonickým, dokumentaristickým rozprávačským štýlom, ale zvoľna sa rozbiehajúcim a čoraz strhujúcejším rozprávaním o časti nemeckej histórie, ktorú spoločnosť na desaťročia vytesnila z kolektívnej pamäti.

Natascha Wodinová sa narodila vo Fürthe v roku 1945. Desaťročia bola známejšia ako prekladateľka z ruštiny než spisovateľka. Roky sa živila príležitostnými zamestnaniami ako telefónna operátorka či stenografka, neskôr tlmočila. Medzi jej najznámejšie umelecké preklady patria svedectvo o gulagoch od Jevgenije Ginzburgovej, kultová novela, biblia ruských alkoholikov Moskva-Petušky od Venedikta Jerofejeva či Puškinov dom od Andreja Bitova, priekopnícka postmoderná próza o osude intelektuála v sovietskej totalite.

Wodinová má ukrajinsko-ruský pôvod a pôvodne sa volala Natália Nikolajevna Vdovina. Vyrástla v tábore pre vysídlené osoby, takzvané displaced persons. Nacisti oboch jej rodičov roku 1944 odvliekli na nútené práce, keď front nezadržateľne postupoval na západ. Dokopy Nemci na otrocké práce zneužili asi dva a pol milióna sovietskych občanov.

Záverečné mesiace vojny prežili Vdovinovci v katastrofálnych podmienkach v bezprostrednom ohrození života.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hvoreckého knižnica

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie