Denník N

Kde sa bojuje, tam sa aj znásilňuje, Ukrajina nie je výnimkou

Ukrajinské mesto Buča blízko Kyjiva po odchode ruských jednotiek. (2. apríl 2022) Foto - TASR/AP
Ukrajinské mesto Buča blízko Kyjiva po odchode ruských jednotiek. (2. apríl 2022) Foto – TASR/AP

Znásilnenie sa vníma ako zbraň. Zraňuje, zabíja, navždy mení životy.

To, že z Ukrajiny prichádzajú správy a svedectvá o znásilňovaní žien všetkých vekových kategórií, aj dievčat, ktoré ešte nedovŕšili dospelosť, je otrasné a bolestivé, ale nič prekvapujúce. Znásilnenia sú súčasťou vojen prakticky odjakživa.

A nič na tom veľmi nemení ani skutočnosť, že na rozdiel od minulosti sa na ne nazerá ako na nástroj vojny a minimálne od čias Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (1992) sú považované aj za vojnové zločiny a od Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (1994) za zločiny proti ľudskosti a za súčasť genocídy.

„Znásilňovanie žien je súčasťou vojen a dobývania od druhého tisícročia pred naším letopočtom až po súčasnosť. Je to sociálna praktika, ktorá je podobne ako mučenie väzňov odolná proti pokroku a sofistikovaným morálnym a etickým hľadiskám. Domnievam sa, že je to tak preto, lebo táto praktika je zabudovaná v samotnej štruktúre patriarchálnej spoločnosti a je od nej neoddeliteľná. Objavila sa na samom počiatku, ešte pred vznikom triednej spoločnosti,“ napísala rakúska historička Gerda Lernerová.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Životy žien

Komentáre

Teraz najčítanejšie