Čo vidí Orbán, keď sa pozrie do zrkadla?
Môže byť Európa tvrdá voči vonkajšiemu ruskému nepriateľovi bez toho, že by bola tvrdá aj voči vnútornému maďarskému nepriateľovi?
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
Keď som v nedeľu neskoro večer stál v chladnom, bezútešnom dave v centre Budapešti a počúval som, ako maďarský opozičný líder Péter Márki-Zay uznal porážku v parlamentných voľbách, môj Twitter bol plný záberov zavraždených ukrajinských civilistov v meste Buča. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom. Vedľa jednej zavraždenej ženy ležala kľúčenka s príveskom so žltými hviezdami na modrom pozadí. Ukrajinská hrôza je jednoznačne oveľa horšia ako maďarská bieda, ale aj tak sú osudovo spojené.
Nepriatelia aj po voľbách
Je trpkou iróniou, že práve keď sa dozvedáme o niektorých z najhorších zverstiev Putinovej vojny proti Ukrajine, jeho najbližšieho spojenca spomedzi lídrov EÚ, maďarského premiéra Viktora Orbána znovuzvolili čiastočne aj preto, že vojnu využil vo svoj vlastný politický prospech. Okrem toho, že využil všetky výhody, ktoré už zabudoval do silne zmanipulovaného politického systému, ako sú prispôsobené volebné obvody a drvivá mediálna dominancia, Orbán povedal Maďarom, že ich bude držať mimo tejto vojny – a že ich účty za kúrenie zostanú nízke vďaka jeho plynovým dohodám s Putinom.
Maďarský premiér vo svojom víťaznom prejave vymenoval „oponentov“, ktorých porazil. Patria medzi nich medzinárodné médiá, bruselskí byrokrati a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ho ostro kritizoval za jeho odpor k dodávkam zbraní a ďalším sankciám, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje. Orbán nám tak presne hovorí, kto sú jeho nepriatelia – a priateľ Putin sa ponáhľal zablahoželať mu k slávnemu víťazstvu.
Bližšie k Srbsku než k demokracii
Ak by zvíťazila maďarská šesťčlenná opozičná koalícia vedená Péterom Márkim-Zayom, Maďarsko by sa zoči-voči ruskej agresii stalo pevným západným spojencom, akými sa ukazujú iné stredoeurópske krajiny ako Poľsko a Česká republika. „Rusi, choďte domov!“ skandovali niektorí mladíci na samom konci onej bezútešnej opozičnej demonštrácie, pripomínajúc si slogan z čias sovietskej invázie do Maďarska v roku 1956. Keď som sa o polnoci vracal cez opustené Námestie hrdinov, spomenul som si, ako som práve na tomto mieste v júni 1989 počul, ako mladý a zdanlivo idealistický Orbán sám volá po stiahnutí sovietskych vojsk z Maďarska. Teraz však starnúci cynik kategoricky odmieta nechať západné dodávky zbraní prejsť cez Maďarsko, čím by pomohol ukrajinskej armáde poslať Rusov domov. Zaujímalo by ma, čo vidí, keď sa pozrie do zrkadla.
