Čo vidí Orbán, keď sa pozrie do zrkadla?

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Keď som v nedeľu neskoro večer stál v chladnom, bezútešnom dave v centre Budapešti a počúval som, ako maďarský opozičný líder Péter Márki-Zay uznal porážku v parlamentných voľbách, môj Twitter bol plný záberov zavraždených ukrajinských civilistov v meste Buča. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom. Vedľa jednej zavraždenej ženy ležala kľúčenka s príveskom so žltými hviezdami na modrom pozadí. Ukrajinská hrôza je jednoznačne oveľa horšia ako maďarská bieda, ale aj tak sú osudovo spojené.

Nepriatelia aj po voľbách

Je trpkou iróniou, že práve keď sa dozvedáme o niektorých z najhorších zverstiev Putinovej vojny proti Ukrajine, jeho najbližšieho spojenca spomedzi lídrov EÚ, maďarského premiéra Viktora Orbána znovuzvolili čiastočne aj preto, že vojnu využil vo svoj vlastný politický prospech. Okrem toho, že využil všetky výhody, ktoré už zabudoval do silne zmanipulovaného politického systému, ako sú prispôsobené volebné obvody a drvivá mediálna dominancia, Orbán povedal Maďarom, že ich bude držať mimo tejto vojny – a že ich účty za kúrenie zostanú nízke vďaka jeho plynovým dohodám s Putinom.

Maďarský premiér vo svojom víťaznom prejave vymenoval „oponentov“, ktorých porazil. Patria medzi nich medzinárodné médiá, bruselskí byrokrati a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ho ostro kritizoval za jeho odpor k dodávkam zbraní a ďalším sankciám, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje. Orbán nám tak presne hovorí, kto sú jeho nepriatelia – a priateľ Putin sa ponáhľal zablahoželať mu k slávnemu víťazstvu.

Bližšie k Srbsku než k demokracii

Ak by zvíťazila maďarská šesťčlenná opozičná koalícia vedená Péterom Márkim-Zayom, Maďarsko by sa zoči-voči ruskej agresii stalo pevným západným spojencom, akými sa ukazujú iné stredoeurópske krajiny ako Poľsko a Česká republika. „Rusi, choďte domov!“ skandovali niektorí mladíci na samom konci onej bezútešnej opozičnej demonštrácie, pripomínajúc si slogan z čias sovietskej invázie do Maďarska v roku 1956. Keď som sa o polnoci vracal cez opustené Námestie hrdinov, spomenul som si, ako som práve na tomto mieste v júni 1989 počul, ako mladý a zdanlivo idealistický Orbán sám volá po stiahnutí sovietskych vojsk z Maďarska. Teraz však starnúci cynik kategoricky odmieta nechať západné dodávky zbraní prejsť cez Maďarsko, čím by pomohol ukrajinskej armáde poslať Rusov domov. Zaujímalo by ma, čo vidí, keď sa pozrie do zrkadla.

Vláda súčasných opozičných strán by sa pridala k európskej prokuratúre, ktorá by umožnila stíhanie dobre zdokumentovanej korupcie pri čerpaní eurofondov. Vykopla by Medzinárodnú investičnú banku, ktorá je podľa opozície úzko prepojená s Putinovým režimom. A pustila by sa do náročného procesu spätnej premeny Maďarska na riadnu liberálnu demokraciu.

Namiesto toho si Orbánova strana Fidesz opäť zabezpečila dvojtretinovú väčšinu, čo jej znova umožní ľubovoľne meniť ústavu. Bez ohľadu na to, aké lákavé uistenia poskytne v Bruseli alebo Washingtone, bude pokračovať v upevňovaní toho, čo politológovia označujú ako volebný autoritársky režim. Maďarský politický systém je teraz bližšie k politickému systému Srbska, ktoré nie je členom EÚ a kde tento víkend zvíťazil iný nacionalistický volebný autoritatívny politik, prezident Aleksandar Vučić, než k demokraciám, ako sú Francúzsko alebo Portugalsko. Neprekvapí, že Orbán a Vučić sú blízki spojenci.

Obmedzte eurofondy

Spomenúť však treba aj to, že opozícia v niektorých ohľadoch významne zlyhala. Šesť strán nebolo takých jednotných, ako by malo byť, a jej volebnému lídrovi sa evidentne nepodarilo presvedčiť voličov mimo Budapešti. Opozícia dokonca oproti minulým voľbám stratila hlasy, hoci v hlavnom meste niektoré jednomandátové obvody získala. V žiadnom prípade však nešlo o spravodlivé voľby.

Kamkoľvek som za posledných päť dní išiel, videl som ulice a vagóny metra polepené fideszáckymi plagátmi, na ktorých bol vedľa sloganu „Chráňme mier a bezpečnosť v Maďarsku“ obraz Viktora Orbána. Ďalší všadeprítomný plagát zobrazoval mladú matku a dieťa so sloganom „Chráňte deti“. Propagovali vládne referendum, ktoré sa konalo v rovnakom čase ako voľby, s otázkami ako „podporujete propagáciu terapie zmeny pohlavia u neplnoletých detí?“ (Referendum nakoniec nedosiahlo požadovaných 50 percent platných hlasov.) Štátne médiá neúnavne propagovali proorbánovský naratív tak, ako to robia už viac ako desaťročie, a nejaký čas dokonca účinne vinili za vojnu na Ukrajine Ukrajincov. Márki-Zay dostal v štátnej televízii len päť minút na vysvetlenie opozičného programu. Facebook bol zavalený platenou reklamou podporujúcou súčasný režim, čím sociálna sieť pokračovala v hanebnej pomoci nepriateľom liberálnej demokracie výmenou za špinavý zisk.

Aby vyhrala voľby, Orbánova vláda štedro rozdávala, a na to, aby zaplnila veľkú dieru vo svojich financiách, potrebuje eurofondy. Ak nie je EÚ pripravená jednoducho akceptovať, že má vo svojich radoch autoritársky členský štát, mala by konečne zaviesť prísne podmienky na toky európskych peňazí, ktoré sú dlhodobo jedným z hlavných prameňov Orbánovej moci. To znamená pokračovať v zadržiavaní postcovidových grantov a pôžičiek, keďže Orbánov režim nemôže zaručiť ich transparentnosť, pretože je v skutočnosti postavený na korupčnom využívaní peňazí z EÚ. Znamená to tiež konečne spustiť mechanizmus podmienky právneho štátu, ktorý by mohol zadržiavať značnú časť financií z bežného rozpočtu EÚ. (A nenechajte sa zmiasť tým, že dáte Maďarsku veľa peňazí za ukrajinských utečencov, ktorí sa už v skutočnosti presťahovali do iných krajín.)

Ďalšia dilema

Ale tu je problém. Tvárou v tvár najnovším dôkazom o barbarskom správaní ruských jednotiek na Ukrajine musí Európa posilniť sankcie voči Putinovi. Keď sa Orbán minulý mesiac vrátil zo samitov NATO a EÚ v Bruseli, jeho vláda rozposlala všetkým Maďarom, ktorí sa prihlásili na očkovanie proti covidu, e-mail, v ktorom sa píše o ochrane pred návrhmi, čo by boli proti záujmom Maďarska. Orbánova vláda by vraj nikdy nedovolila, aby cez Maďarsko smerovali na Ukrajinu dodávky zbraní, ani by neuvalila sankcie na 85 percent spotreby plynu a 64 percent spotreby ropy, ktoré do Maďarska prúdia z Ruska. V reakcii na zverstvá v Buči teraz lídri EÚ ako francúzsky prezident Emmanuel Macron požadujú ďalšie sankcie, a to aj voči ruskej rope.

Samozvaní „realisti“ môžu namietať, že Brusel musí zostať voči Maďarsku mäkký, aby udržal Orbána na palube pre spoločný postup na Ukrajine. Európa by však teraz mala byť tvrdá nielen voči vonkajšiemu ruskému nepriateľovi, ale aj voči vnútornému maďarskému nepriateľovi. Ale dokáže a bude robiť oboje naraz? To je ďalšia dilema, ktorú uplynulý depresívny víkend priniesol hlboko otrasenej Európe.