Skutočné zúčtovanie s Putinovými obhajcami na Západe ešte len príde
Putinova agresia vysvetľuje, prečo sa krajiny bývalého sovietskeho impéria tak zúfalo snažili pripojiť k západným organizáciám. V ich rámci si užívajú určitú mieru bezpečia, vonku by boli korisťou vlkov.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Ignorantskí, arogantní, samoľúbi, bojazliví a hlavne chamtiví. Obvinenia proti ľuďom a krajinám, ktoré tridsať rokov ignorovali hojné varovania o nebezpečných plánoch Ruska proti svojim susedom, sú tvrdé. A história bude určite tvrdo súdiť tých, ktorí ignorovali monštruóznu hrozbu, ktorú predstavuje Putin pre našu demokraciu.
Britskí previnilci – to sú ľudia od aktivistov tvrdej ľavice, ako je George Galloway, až po patriotické typy ako Nigel Farage s nostalgickou záľubou v silných mužoch. Lenin by obe skupiny označil za užitočných idiotov.
Na lavici obžalovaných je aj množstvo príslušníkov našej profesionálnej elity: roky si užívali lukratívny život v „kaviárovom exprese“, vo vlaku riadenom násilníkmi a gangstrami. A mnohí ďalší sú vinní z apatie a naivity.
Prečo sme nepočúvali?
Putinov útok na susednú Ukrajinu bol šokom – bol to prevrat v prevažne mierovom svete, ktorý sme v Európe považovali za samozrejmosť. Tvrdiť však, že šlo o prekvapenie, znamená priznať ignoranciu. Znovu a znovu sme ignorovali varovania o nebezpečenstvách, ktorým čelíme my, naši spojenci a naše hodnoty. Naivne sme brali našu slobodu a bezpečnosť ako samozrejmosť. Namiesto toho, aby sme dbali na obsah posolstiev, sme znevažovali poslov.
Cenou za toto uspokojenie je dnešná neistota, vysoké ceny potravín a palív a taktiež vyššie výdavky na obranu. Doplácajú na to aj Ukrajinci – tí priamo svojimi životmi.
Prečo sme nepočúvali? Jedným z dôvodov bolo, že sme tak málo vedeli o krajinách, ktoré vzišli z kolapsu sovietskeho impéria v rokoch 1989 – 1991. Nevedomosť plodí aroganciu.
Našou prioritou bolo udržať pri moci „dobrých ľudí“ – najprv Michaila Gorbačova, potom Borisa Jeľcina. Porušili sme svoje pravidlá, umožnili sme do očí bijúce volebné machinácie a divoký profit, a to všetko preto, aby sme sa vyhli „tvrdej línii“. Náš zhovievavý prístup k Rusku bol nesprávny aj nebezpečný. Lebo už v 90. rokoch bolo jasné, že sa chystá návrat zla.
Kolaps komunistického systému zamaskoval fakt, že ho prežil imperialistický prístup s oveľa hlbšími koreňmi, ktoré siahajú až do cárskeho impéria. Moderné Rusko pohŕda susednými krajinami. Ich suverenita je obmedzená, ich nezávislosť je odchýlkou. Putinova vojna na Ukrajine spočíva na mylnom presvedčení, že ide o západný bábkový štát riadený drogovo závislými nacistami.
