Makó a Beňa sú na slobode. Sudkyňa nevidí dôvod na ich väzbu a ani na ich stíhanie

Bývalý námestník šéfa tajnej služby Boris Beňa a niekdajší šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó nebudú stíhaní väzobne. Rozhodla o tom v utorok sudkyňa pre prípravné konanie Iveta Halvoňová. Nevyhovela tak návrhu bratislavskej krajskej prokuratúry.

Sudkyňa navyše povedala, že nevidí dôvod ani len na obvinenie Makóa s Beňom. Obaja sú kľúčovými svedkami v prípade obvinenia z korupcie bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a podnikateľa Zoroslava Kollára.

Halvoňová je dlhoročnou sudkyňou Okresného súdu Bratislava III. V minulosti riešila aj kauzy bývalého šéfa SIS Ivana Lexu.

Krajská prokuratúra podala voči rozhodnutiu sťažnosť. Znamená to, že o väzbe bude ešte rozhodovať Krajský súd v Bratislave na budúci utorok ráno.

Makó a Beňa si na rozhodnutie počkajú na slobode.

Hoci sudkyňa zapochybovala o ich trestnom stíhaní, obvinenie súd zrušiť nemôže. Je to v právomoci prokuratúry.

Beňa: Cítim sa ako slobodný človek

„Cítim sa ako slobodný, nevinný človek,“ reagoval pri východe zo súdu Beňa. V cele policajného zaistenia bol od sobotného rána. Obvinenie označil za vykonštruované a nepravdivé. Beňa hovorí, že po celý čas vypovedá stále to isté – a že aj po tom, ako ho zadržali, bude ďalej vypovedať rovnako.

Beňa odmieta aj tvrdenia prokuratúry, že sa stretával a koordinoval výpovede s Makóom. Priznal, že sa raz stretli v Prahe na Václavskom námestí, hovorí však, že išlo o náhodné stretnutie a že si vymenili len pár zdvorilostných slov. So svojím advokátom hovorili, že toto stretnutie Beňa nahlásil a nezatajoval ho.

„Keby som sa s ním stretol a koordinoval, tak by som odtiaľto dnes nevyšiel ako slobodný človek,“ povedal Beňa.

Jeho obhajca Peter Kubina vyzval Krajskú prokuratúru v Bratislave, aby už konečne prestala s nedôvodným trestným stíhaním nevinných ľudí, pretože na súdoch sa im zjavne nedarí. Označil to za šikanu.

Kubina prípad Beňu a Makóa prirovnáva k obvineniu štyroch vyšetrovateľov NAKA, kde vystupuje tiež ako obhajca. Podobne aj v prípade vyšetrovateľov NAKA krajský súd pri rozhodovaní o väzbe povedal, že ich stíhanie je nedôvodné – obvinení sú však naďalej.

Prokurátor podal teraz proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby sťažnosť. Advokát Kubina to prirovnal k detskej kreslenej rozprávke o Dráčikovi, ktorému vždy všetko zhorelo, on však aj tak vždy na konci vyhlásil, že bude požiarnikom. „Prokuratúre všetko zhorelo, ale aj tak podala sťažnosť,“ povedal Kubina.

Makóov obhajca Zoltán Perhács skonštatoval, že sudkyňa svoje rozhodnutie veľmi kvalitne odôvodnila. Z tohto odôvodnenia je zrejmé, že sa vlastne stotožnila s námietkami obhajoby. „Sám som preto zvedavý, ako prokuratúra odôvodní podanú sťažnosť,“ dodal Perhács.

Video: Beňa a jeho advokát Kubina o prepustení z policajného zaistenia (autorka: Michaela Barcíková)

Tajná služba v prípade svojho bývalého šéfa

Beňa a Makó sú obvinení z krivého obvinenia a krivej výpovede pre svedectvá o úplatku pre bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Obaja vypovedali o sume 40-tisíc eur od vplyvného právnika Zoroslava Kollára za to, aby sa ním pred dvomi rokmi prestala zaoberať tajná služba.

Dvaja kajúcnici vypovedali, že Zoroslav Kollár poslal peniaze po Makóovi a ten ich dal Beňovi, ktorý si nechal polovicu. Druhú polovicu odovzdal podľa výpovedí Pčolinskému. V kauze je obvinený bývalý šéf tajnej služby aj Kollár. Práve tento prípad spustil takzvanú vojnu v polícii.

Aj z návrhu na väzbu pre Beňu a Makóa je zrejmé, že do prípadu je výrazne zapojená Slovenská informačná služba. Proti verzii bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy a bývalého námestníka SIS vypovedajú viacerí príslušníci tajnej služby. Prokurátor navyše vychádza z utajovaných informácií tajnej služby – podľa ktorých sa Makó a Beňa tajne stretávajú v zahraničí a koordinujú svoje výpovede.

Pochybnosti námestníka Kanderu

Aj pre prípad bývalého šéfa SIS Pčolinského v utorok pred novinárov predstúpil generálny prokurátor Maroš Žilinka so svojimi námestníkmi.

Prvý námestník Jozef Kandera na tlačovke zapochyboval o postupe krajskej prokuratúry, ktorá žiadala pre Beňu a Makóa väzbu pre krivé obvinenie Pčolinského v momente, keď prípad bývalého šéfa SIS ešte nie je uzavretý.

„Je pravdou, že som sa s tým v mojej praxi nestretol, ale zákon to nevylučuje,“ povedal Kandera, ktorý v minulosti pôsobil roky aj ako trestný sudca Najvyššieho súdu.

Video: Čo nesedí na verzii Vladimíra Pčolinského a ako spustil vojnu v polícii (autorky: Mária Benedikovičová, Martina Koník)

Čo hovoria trestní právnici

Aj iní trestní právnici nepovažujú takýto postup za štandardný. Vychádzajú pritom aj zo súdnych rozhodnutí za uplynulé dva roky, ktoré sa týkali krivého obvinenia – staršie prípady ukazujú, že svedkov obvinili spravidla v momente, až keď sa nepreukázali ich svedectvá.

To môže nastať aj vtedy, keď ešte v prípravnom konaní vyšetrovateľ uzavrie prípad s tým, že skutok sa nestal. Sú prípady, keď takýto záver urobí až súd, obžalovaného oslobodí a následne je svedok obvinený z krivého obvinenia či krivej výpovede.

Takýto postup však nie je daný zákonom. Profesor Tomáš Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského upozornil na to, že trestný čin krivého obvinenia je podľa Trestného zákona dokonaný „už lživým obvinením iného z trestného činu, v úmysle privodiť inému trestnému stíhanie“. Zo samotnej formulácie tohto trestného činu teda podľa neho vyplýva, že pre jeho dokonanie sa nevyžaduje právoplatné skončenie veci, v ktorej sa môže viesť trestné stíhanie na podklade takéhoto konania.

Aj docent Marek Káčer z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity hovorí, že zákon explicitne nezakazuje orgánom činným v trestnom konaní, aby vzniesli Makóovi a Beňovi obvinenie aj pred právoplatným ukončením Pčolinského prípadu. „Hoci z taktických a systémových dôvodov by bolo správnejšie, ak by s obvinením počkali,“ dodal.

Takticky je to podľa Káčera správnejšie preto, lebo rozhodnutie v kauze Pčolinský môže posilniť, ale aj oslabiť dôkaznú situáciu v kauze krivého obvinenia. „Systémovo je to správnejšie preto, že predčasné vznesenie obvinenia zvyšuje riziko rozporu v rozhodnutiach rôznych orgánov, čo oslabuje dôveru v právny štát,“ vysvetľuje.

Keďže je Pčolinský ešte stále obvinený z brania úplatku a Makó s Beňom za to, že si to vymysleli, teoreticky by mohla vzniknúť situácia, že súdy nakoniec odsúdia všetkých troch. Strémy síce hovorí, že táto situácia by nemala nastať, „avšak nie je to vylúčené.“ Nevylúčil to ani docent Káčer.

 

Pčolinský sa tentoraz zrejme súdu nevyhne

Zo slov Kanderu a Žilinku to vyzerá, že tentoraz sa zrejme Vladimír Pčolinský súdu nevyhne.

Bývalý šéf SIS sa opäť bráni aj podnetom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, čo je taktika, ktorá mu už vlani koncom leta vyšla.

Prvý námestník generálneho prokurátora Kandera vlani zrušil obvinenie Pčolinského a Kollára a prikázal polícii opäť konať. Vyšetrovateľ oboch opäť obvinil vo februári.

Tentoraz má generálna prokuratúra na rozhodnutie podľa paragrafu 363 čas do augusta.

Kandera v utorok povedal podstatnú vec pre prípad – kým nebude mať spis, podľa paragrafu 363 nerozhodne. Spis je ešte stále na špeciálnej prokuratúre.

Námestník Kandera priznal, že už urgoval dodanie spisu zo špeciálnej prokuratúry. Dôvodom je, že v piatok a v pondelok si majú obhajcovia preštudovať spisy, čo býva posledný krok pred podaním návrhu na podanie obžaloby. Ak by prokurátor podal obžalobu na súd, generálna prokuratúra už nemôže rozhodnúť o podnete podľa paragrafu 363.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka na otázku, čo urobí, ak špeciálna prokuratúra podá obžalobu v kauze Pčolinský, povedal, že nepredpokladá, že „by dozorový prokurátor bol natoľko zlomyseľný, že by toto spravil. Budeme sa potom o tom baviť“.

Makóa s Beňom obvinili deň po tom, ako sa obhajcovia Pčolinského a Kollára dozvedeli o termínoch na preštudovanie si spisu.

„Som toho názoru, a nikto ma nepresvedčí o opaku, že ak obvinený využije svoje právo a v zákonných lehotách podá návrh na to, aby generálny prokurátor využil svoje oprávnenie a posúdil vec a rozhodol, tak obvinený má právo, aby o takomto mimoriadnom opravnom prostriedku bolo rozhodnuté,“ skonštatoval Kandera.

Argumentuje tým, že Pčolinský sa obrátil na Ústavný súd a na Európsky súd pre ľudské práva. „Ja by som naozaj nechcel, aby ktorýkoľvek z týchto orgánov skonštatoval, že generálna prokuratúra neurobila všetko pre to, aby zabezpečila práva obvineného,“ dodal.

Špeciálna prokuratúra v tejto súvislosti upozornila na nezvyčajný prístup generálnej prokuratúry. V pondelok zverejnili siedmi vedúci predstavitelia Úradu špeciálnej prokuratúry kritickú reakciu ku kauze Pčolinský.

Žilinka na to v utorok zvolal tlačovú besedu, počas ktorej vyhlásil, že išlo o „zákerný, nepodložený“ útok.

Video: Tlačová beseda vedenia generálnej prokuratúry