Prečo Kotleba nejde do väzenia a kedy bude môcť opäť kandidovať (vysvetlenie rozsudku)

Na jednej strane to vyzerá ako radikálne zníženie trestu: z vyše 4-ročného väzenia, na ktoré odsúdil predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu za šeky so sumou 1488 eur pred rokom a pol Špecializovaný trestný súd, je po verdikte Najvyššieho súdu už len šesťmesačná podmienka so skúšobnou lehotou na 18 mesiacov.

Na druhej strane, Kotleba stráca poslanecký mandát, a navyše je právoplatným rozhodnutím súdu označený za pravicového extrémistu – po prvý raz za takmer 20-ročnú politickú kariéru (ak rátame aj jeho pôsobenie vo funkcii „vodcu“ Slovenskej pospolitosti).

Doteraz Kotlebovci radi argumentovali rozsudkom z roku 2019, ktorým Najvyšší súd nerozpustil ich stranu. Vykladali to ako súdne potvrdenie, že sú vlastne demokratickým subjektom. Po najnovšom verdikte to nemôžu hovoriť minimálne o svojom predsedovi.

Pozreli sme sa bližšie na odôvodnenie rozsudku senátu Najvyššieho súdu pod vedením sudcu Pavla Farkaša, aby sme odpovedali na otázku, prečo najznámejší slovenský pravicový radikál neskončil vo väzení.

Video: Ako odsúdili Kotlebu za neonacizmus: Celý rozsudok Najvyššieho súdu

A čo bude ďalej s jeho politickou kariérou.

Odtiene medzi paragrafmi

V Kotlebovom prípade je rozdiel medzi väzením a podmienkou daný rozdielom medzi dvomi paragrafmi, ktoré v Trestnom zákone nasledujú po sebe. V októbri 2020 ho Špecializovaný trestný súd odsúdil podľa paragrafu 421, teda za „založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd“.

Senát Najvyššieho súdu teraz zmenil kvalifikáciu. Rozdávanie šekov v hodnote 1488 eur kvalifikoval ako „prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd“, teda trestný čin podľa paragrafu 422.

Hneď na úvod si povedzme, že podľa oboch verdiktov bola suma „1488“ eur na šekoch pre rodiny so zdravotne postihnutými deťmi odovzdávaných na výročie vzniku vojnového Slovenského štátu v skutočnosti šifrou odkazujúcou na neonacizmus.

Sumu treba čítať samostatne ako čísla 14 a 88. Prvé je odkazom na 14-slovný výrok amerického rasistu Davida Lanea, ktorý znie: „Musíme chrániť existenciu svojho ľudu a budúcnosť bielych detí.“ Číslo 88 zasa odkazuje na ôsme písmeno abecedy – H. Dve osmičky sú dve H, teda odkaz na nacistický pozdrav Heil Hitler.

Verdikty sa líšia len v pohľade na to, či sa Kotleba k neonacizmu len „prihlásil“ alebo ho aj „propagoval“. Najvyšší súd konkrétne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že Kotleba šekmi „verejne prejavoval sympatie s režimom založeným na princípoch nacizmu a neonacizmu, ktoré sú zamerané na odmietanie rovnosti ľudí“.

Dodal, že prezentovaním neonacistických symbolov Kotleba zároveň nemusel propagovať neonacizmus, o čom hovorí prísnejší paragraf 421.

„Pod propagáciou skupiny, hnutia alebo ideológie treba rozumieť ich šírenie a zároveň presadzovanie, odporúčanie, prezentovanie s cieľom získať iné osoby pre ich myšlienku,“ prečítal predseda senátu v odôvodnení rozsudku.

„Takéto konanie obžalovaného nebolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek rozumných a dôvodných pochybností preukázané. (…) Obžalovaný verejne odprezentoval symboly spájané s neonacistickou ideológiou, čím sa k týmto hnutiam prihlásil, prejavil k nim sympatie. No z jeho prejavov na podujatí ani z ďalšieho konania, nevyplynula zjavná ani skrytá snaha adresátov jeho počinu získať pre jeho myšlienky alebo ich odporúčať.“

Súd teda povedal, že samotná prezentácia neonacistických symbolov bez ďalších aktivít nestačí na to, aby sme to mohli hodnotiť ako propagáciu ideológie, ktorá by smerovala k potlačeniu práv a slobôd iných ľudí.

Odteraz s pečiatkou „neonacista“

Ako odznelo v odôvodnení, senát Najvyššieho súdu dospel k rozhodnutiu „čiastočne upraviť“ verdikt Špecializovaného trestného súdu po tom, čo si sudcovia ešte raz pozreli videozáznam z podujatia, na ktorom sa šeky odovzdávali. Asi 10-minútové video, ktoré bolo zavesené na stránke ĽSNS, sa v utorok prehrávalo priamo na pojednávaní.

„Podľa názoru Najvyššieho súdu bolo nepochybne preukázané, že skutok pripisovaný obžalovanému sa stal a že ho spáchal obžalovaný Marian Kotleba,“ čítal predseda senátu v odôvodnení rozsudku. „Najvyšší súd neuveril obhajobe obžalovaného, že by v jeho prípade šlo o náhodné konanie bez toho, aby si uvedomil, že číslo 1488 eur predstavuje zloženinu dvoch symbolov alebo hesiel neonacistickej ideológie.“

Podľa súdu „nebolo možné prehliadnuť“ ani to, že Kotleba šeky odovzdával 14. marca 2017, teda na výročie vzniku Slovenského štátu.

„Len ťažko je potom možné uveriť, že na účely charitatívnej akcie realizovanej na výročie Slovenského štátu sa náhodou vyzbierali finančné prostriedky v hodnote, ktorá po jej rozdelení pre troch adresátov predstavovala sumu 1488 eur,“ pokračoval predseda senátu.

„Obžalovaný Marian Kotleba si musel byť vedomý významu týchto symbolov, a preto jeho obhajobe ani Najvyšší súd neuveril.“

Trestný zákon v paragrafe 422, na základe ktorého bol predseda ĽSNS odsúdený, spomína ako prejavy sympatie k extrémistickým hnutiam najmä „používanie zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel“. Podľa súdu sa však tohto trestného činu možno dopustiť „aj iným obdobným konaním“, čiže aj šekmi s číslami odkazujúcimi na symboliku neonacistov.

Súd Kotlebovi viackrát pripomenul jeho minulosť, napríklad rozpustenie jeho prvej strany, Slovenskej pospolitosti – Národnej strany, v roku 2006 alebo rozhodnutie ministerstva vnútra nezaregistrovať mládežnícku organizáciu ĽSNS s názvom Ľudová stráž, ktoré v roku 2016 odobril Najvyšší súd. Ani to všetko podľa predsedu senátu Pavla Farkaša nestačilo na to, aby bol Kotleba odsúdený podľa prísnejšieho paragrafu.

Špeciálny prokurátor Tomáš Honz v utorok po pojednávaní povedal, že má z verdiktu Najvyššieho súdu zmiešané pocity. Spokojný bol s tým, že Kotleba po právoplatnom uznaní viny musí odísť z parlamentu, menej spokojný bol s trestom.

„Mám výhradu v tom smere, že skúšobná lehota je krátka. Sudca Najvyššieho súdu v odôvodnení uviedol, že prognóza páchateľa je priaznivá. Ja si myslím pravý opak. Nenávisť je charakterovou črtou tohto páchateľa a nie je možné počítať s priaznivou prognózou, čo sa týka skrotenia nenávisti v Marianovi Kotlebovi.“

Kedy bude môcť zase kandidovať

Marian Kotleba v dôsledku rozsudku Najvyššieho súdu stráca svoj mandát poslanca. V statuse na Facebooku po verdikte napísal, že práve to bolo skutočným cieľom procesu. „Úloha systému bola splnená, pretože sa vôbec nebojovalo o môj pobyt za mrežami, ale len o zbavenie Mariana Kotlebu poslaneckého mandátu,“ tvrdí.

Podľa ústavy zaniká mandát poslanca „dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin“, a to aj v prípade podmienečného trestu. V tomto prípade ide o úmyselný trestný čin.

Náhradníčkou na Kotlebov mandát by mala byť bývalá predsedníčka Národnej koalície Slavěna Vorobelová, ktorá kandidovala za ĽSNS v roku 2020 podobne ako členovia iných menších nacionalistických strán.

Keďže nie je členkou strany, je otázne, či bude stáť o to, aby sa stala členkou klubu ĽSNS. Ak nie, Kotlebov rozsudok znamená, že zanikne aj poslanecký klub ĽSNS, keďže počet jeho členov klesne pod osem, čo rokovací poriadok parlamentu neumožňuje.

Otázne je, či bude môcť Kotleba kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2024. Zákon hovorí, že prekážkou práva byť volený je „právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené“.

Keď na jeseň 2019 za rasistické reči v rádiu Frontinus odsúdili poslanca Milana Mazureka, bývalého straníckeho kolegu Mariana Kotlebu, dnes člena strany Republika, dostal iba peňažný trest 10-tisíc eur. Hneď ako ho zaplatil, hľadelo sa naňho tak, akoby mal trest zahladený, a tak mohol kandidovať už vo voľbách v marci 2020.

S Kotlebom to bude komplikovanejšie. V prvom rade, Najvyšší súd určil skúšobnú lehotu jeho podmienky na rok a pol, čiže do októbra 2023. „Trestný zákon hovorí, že ak odsúdený viedol v skúšobnej lehote riadny život, súd vysloví, že sa osvedčil,“ vysvetľuje ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

„Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej lehote osvedčil, hľadí sa naňho, ako keby nebol odsúdený. V takom prípade by tu prekážka práva byť volený už neexistovala.“

Čiže, na to, aby Kotleba mohol kandidovať, treba konštatovanie súdu, že sa v podmienke osvedčil. Podľa predchádzajúcich volieb sa dá očakávať, že kandidátky do tých nasledujúcich bude treba odovzdať začiatkom decembra 2023.

Ak by súdy aj rozhodovali hneď po skončení skúšobnej lehoty, na rozhodnutie by mali dva mesiace. Navyše na takéto rozhodovanie majú súdy čas až rok po skončení skúšobnej lehoty– teda v prípade Kotlebu do jesene 2024. To bude už dávno po voľbách.

Ak by súdy nerozhodli do jesene 2024, odsúdený sa automaticky považuje za takého, ktorý sa osvedčil.

Najvyšší súd: Proces na špecializovanom súde bol v poriadku

Kotleba sa v odvolaní na Najvyššom súde sťažoval aj na údajnú zaujatosť sudkyne Ruženy Sabovej, ktorá v októbri 2020 vyniesla prísnejší verdikt na Špecializovanom trestnom súde. Podľa predsedu ĽSNS mu sudkyňa neumožnila dostatočne sa obhájiť, namietal napríklad, že prerušila jeho záverečnú reč aj záverečné reči obhajcov.

Kotleba pojednávanie v októbri 2020 cielene naťahoval. Po troch hodinách prejavu sa chcel súdu predstaviť ako politik tým, že mu povie o svojich návrhoch, ktoré ako poslanec podal v minulom volebnom období. Išlo o vyše 90 návrhov zákonov, v pláne mal o každom návrhu aj stručne referovať, čo mu Sabová neumožnila.

Najvyšší súd teraz konštatoval, že dokazovanie na prvostupňovom súde „umožnilo spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci“.

Sabová podľa súdu nebola voči Kotlebovi zaujatá. „Záverečnú reč strany v konaní je možné prerušiť, ak vybočuje z rámca prejednávanej veci. Vypočúvajúci orgán musí mať na takýto krok relevantný dôvod,“ povedal Najvyšší súd. „Súd prvého stupňa neporušil právo obžalovaného na obhajobu.“