Vďaka spolužiakom z Ukrajiny môžu mať deti v triede mobily, prekladajú si vety a učia sa cudzie slovíčka
Štvrtáčka Miška sa odhodlala ísť za dvoma novými spolužiačkami v triede, prišli až z Ukrajiny. Všetky triedy v škole sa pretekali v tom, kto bude mať viac ukrajinských spolužiakov.
„Hrala som sa s mojimi spolužiačkami, potom ma to už začalo nudiť. Prišla som za Sofi a Lízou a chvíľu som ich počúvala. A potom sme sa skamarátili,“ hovorí štvrtáčka Miška.
Na otázku, či majú niečo spoločné, sa iba pozrú na seba a začnú sa smiať. „Dva copy!“ hovoria a vybuchnú hneď do smiechu.
Cez prestávku sa deti najradšej hrajú hru na sochy – jeden z nich stojí chrbtom otočený k ostatným deťom, počíta do troch, a keď sa otočí, sochy musia zamrznúť a nehýbať sa.
Sofia nadšene vysvetľuje, že túto hru sa u nich doma v Užhorode hrajú presne rovnako. „Odyn, dva, try, lysyčky!“ vypočítava. Kým u nás jej hovoríme sochy, tam ju volajú líštičky.
V bratislavskej základnej škole Za kasárňou je už viac ako tridsať detí z Ukrajiny, pričom každý deň prichádzajú ďalšie. V Bratislave dali dočasné útočisko už takmer 7-tisíc deťom vo veku do 17 rokov.
Na Ukrajine máme oveľa ťažšie hodiny
Ukrajinské deti sú v slovenskej škole hodené do vody – musia sa začleniť do kolektívu v jazyku, ktorému vôbec nerozumejú.
Sofii sa Bratislava zdá oveľa krajšia ako jej rodný Užhorod. Je to oveľa väčšie mesto a všetko je tu nové a zaujímavé. Aj tak by sa chcela už vrátiť domov. Doma je „babinka, dedko a tato“ a ešte aj morské prasiatko, ktoré sa volá Buľka. Do Bratislavy prišli s mamou preto, lebo tu býva Sofiina krstná mama. Jej dcéra Emily je dokonca vo vedľajšej triede a je to Sofiina najlepšia kamarátka.
Sofia je v základnej školy Za kasárňou už niekoľko týždňov a sedí hneď v prvej lavici. Spolu s Lízou a Máriou, ktoré takisto museli utiecť z Ukrajiny pred vojnou.
Je odvážna a nebojí sa hovoriť, na
