Sudkyňa o stíhaní Makóa a Beňu: Neexistuje jediný dôkaz, že vedome klamali o Pčolinskom

Závery z uznesenia o obvinení Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu nemajú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Neexistuje jediný priamy dôkaz, ktorý by dokazoval, že by si bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy a exnámestník Slovenskej informačnej služby ako svedkovia vymýšľali a vedome klamali o úplatku pre bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

Takto v utorok sudkyňa pre prípravné konanie Iveta Halvoňová odôvodnila, prečo Makó ani Beňa nemajú ísť do väzby. Skonštatovala, že v ich výpovediach sú rozpory, no zapochybovala, či to stačí na obvinenie. Naopak, skôr si myslí, že Makó aj Beňa boli obvinení predčasne.

Halvoňová skonštatovala, že návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave „absolútne nespĺňa základnú materiálnu podmienku väzby, čiže dôvodnosť obvinenia, a to ani pri jednom z obvinených“.

Prokuratúra proti rozhodnutiu podala sťažnosť, a tak o väzbe pre Makóa a Beňu rozhodne Krajský súd v Bratislave. Prokurátorka v utorok zo súdu odišla bez vyjadrenia. Hovorca prokuratúry Juraj Chylo na otázky Denníka N neodpovedal.

Nie je teda zrejmé, prečo prokuratúra trvá na sťažnosti a čo hovorí na výhrady sudkyne Halvoňovej.

Zapochybovala o dôkazoch z tajnej služby

„Neexistuje jediný priamy dôkaz, že by obvinení vedome klamali s úmyslom lživo obviniť konkrétne osoby,“ skonštatovala v utorok Halvoňová. Takýmto dôkazom nie sú podľa nej výpovede príslušníkov tajnej služby ani záverečná správa komisie riaditeľa SIS Michala Aláča, ktorý vo funkcii striedal Pčolinského. Oboch na čelo tajnej služby nominovala Sme rodina.

Prokuratúra pritom považovala práve túto časť dôkazov proti Makóovi a Beňovi za kľúčovú. Polícia ich zadržala v sobotu.

Sudkyňa si všimla veľa rozporov v dôkazoch, o ktoré prokurátor oprel tvrdenia o nepravdivosti výpovedí Beňu a Makóa. V záverečnej správe komisie riaditeľa SIS napríklad nesedia dátumy, kedy začala tajná služba so sledovaním Zoroslava Kollára.

Práve tento podnikateľ údajne platil úplatok za to, že si ho tajná služba prestane všímať. Vedel, že si ho SIS všímala a cez Makóa chcel zariadiť, aby s tým SIS prestala. Kollár za to údajne zaplatil 40-tisíc eur. Peniaze vraj zobral Makó, dal ich Beňovi, ktorý si polovicu nechal a druhú časť posunul Pčolinskému.

Záverečná správa komisie riaditeľa SIS podľa prokurátora údajne dokazuje, že Beňa a Makó klamú. Sudkyňa však poukázala na to, že dátumy zo záverečnej správy nesedia so záznamami spravodajskej činnosti. Z nich vyplýva, že Kollára SIS sledovala už v polovici júna 2020. Podľa záverečnej správy začala až o viac ako dva týždne neskôr.

Halvoňová sa zároveň zamyslela nad úradným záznamom z apríla 2020, z ktorého vyplýva, že Kollára nechal sledovať Pčolinský, hoci oficiálne mala SIS s tým začať v júni. Nejasnosťou tohto záznamu je aj to, že je z apríla, ale uvádza sa na ňom, že Pčolinský videl vplyvného konkurzného právnika v bratislavskej reštaurácii UFO v júli.

Podľa sudkyne je to úplne nepochopiteľné. Nevie, či je to len chyba v dátume, a zamýšľa sa, aká dôveryhodná je záverečná správa riaditeľa SIS. Takéto nezrovnalosti v dátumoch sa v správe SIS podľa nej nachádzajú na viacerých stranách.

Rozpory nie sú dôkazom, že klamú

Ďalším dôkazom, že Makó a Beňa podľa prokuratúry klamali vo svojich výpovediach o Pčolinskom, sú údajne rozpory v ich svedectvách. Halvoňová v rozhodnutí o väzbe nespochybnila, že v ich výpovediach rozpory sú.

Dodala, že to spochybňuje ich vierohodnosť, no „žiadnym spôsobom nezakladajú dôvodnosť obvinenia pre trestný čin krivého obvinenia a krivej výpovede“.

Je to podľa nej len dôkaz preukazujúci rozpory medzi tvrdeniami Beňu, Makóa a Pčolinského. Lenže tieto rozpory nemusia znamenať, že obvinení nehovorili pravdu.

Najskôr treba ukončiť kauzu Pčolinského

Sudkyňa pri spochybňovaní dôvodnosti trestného stíhania Beňu a Makóa argumentovala aj tým, že kauza Pčolinského nie je právoplatne skončená. Na tento fakt od začiatku upozorňovala aj obhajoba. Pýtala sa, ako sa dá dokázať, že Makó s Beňom klamú, ak sa nepreukázalo, že Pčolinský úplatok nezobral.

Upozornila na to aj Halvoňová, pričom zdôraznila, že nestačí preukázať, že obaja hovorili nepravdu. Musia byť preukázateľne klamlivé svedectvá a nestačí len to, že nebudú stačiť na odsúdenie Pčolinského.

Sudkyňa upozornila, že ak sú Makó s Beňom obvinení z krivého obvinenia a súčasne je obvinený z brania úplatku aj Pčolinský, môže vzniknúť absurdná situácia – všetci traja budú obžalovaní súbežne. „Uvedená eventualita nie je len absurdná, ale i v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako i v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu,“ skonštatovala.

Denník N sa už v pondelok pýtal krajskej prokuratúry, či bolo takticky správne obviniť Makóa s Beňom skôr, ako sa právoplatne rozhodne v kauze Pčolinský. Hovorca prokuratúry Juraj Chylo na otázky neodpovedal.

„Krajská prokuratúra sa nemôže podrobne vyjadrovať k predmetnej trestnej veci, aby zachovala trestnoprocesné zásady primeranosti a zdržanlivosti, ale i princíp prezumpcie neviny obvinených osôb,“ odpísal Chylo s tým, že prokuratúra sa „ohradzuje proti difamačným (urážlivým) vyjadreniam rôznych subjektov na adresu dozorového prokurátora v uvedenej veci“.

Prokuratúra podľa neho eviduje „zvýšenú snahu uvedenú trestnú vec riešiť v mediálnom priestore, a to i uvádzaním rôznych neprávd, špekulácií a konšpirácií; uvedené snahy však považujeme za neprípustnú snahu ovplyvňovať trestné konanie s cieľom ovplyvniť vo veci subjekty trestného konania“.